¹A keď dovŕšil všetky svoje slová v uši ľudu, vošiel do Kafarnauma.

¹Kahudu-na Yesus mpotudui' ntodea hawe'ea toe, hilou-imi hi ngata Kapernaum.

²A sluha nejakého stotníka, ktorý mu bol veľmi vzácny, bol nemocný a blížil sa smrti.

²Hi ngata toe, ria hadua tadulako tantara to Roma, ria-ki batua-na to napoka'ahi' lia. Batua-na toei peda' danca, neo' mate.

³A keď počul o Ježišovi, poslal ku nemu starších zo Židov prosiac ho, žeby prišiel a uzdravil jeho sluhu.

³Kana'epe-na tadulako toei karia-na Yesus hi ngata-na, nahubui ba hangkuja dua pangkeni to Yahudi hilou mpopetulungi hi Yesus, bona tumai-i mpaka'uri' batua-na.

⁴A oni prijdúc k Ježišovi prosili ho naliehave a hovorili: Hoden je toho, ktorému to vykonáš,

⁴Karata-ra hi Yesus, merapi' mpu'u-ra, ra'uli': "Tadulako toei ria, natao lia nutulungi,

⁵lebo miluje náš národ, aj synagógu nám on vystavil.

⁵apa' napoka'ahi' -ta kita' to Yahudi, pai' ria-i mpowai' -kai doi mpowangu tomi posampayaa-kai."

⁶A Ježiš išiel s nimi. A keď už bol neďaleko od domu, poslal k nemu stotník svojich priateľov a povedal mu: Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu,

⁶Ngkai ree, hilou mpu'u-imi Yesus dohe-ra. Kamohu' -na Yesus hi tomi-na, tadulako toei mpohubui wo'o-ramo ba hangkuja dua doo-na hilou mpohirua' -ki Yesus mpo'uli' -ki hewa toi: "Tuama, uma-ko mingki' tumai hi tomi-ku, apa' aku' toi bela-a to Yahudi, uma-a natao nupencuai'.

⁷a preto som ani sám seba nepovažoval za hodného prijsť k tebe; ale povedz slovom, a môj sluha bude uzdravený.

⁷Toe pai' uma-a daho' tilou hi Iko Tuama, apa' uma-a natao mpohirua' -koko. Nau' lolita hamela-wadi nu'uli', bate mo'uri' -i mpai' batua-ku.

⁸Lebo veď i ja som človek, postavený pod moc iných, majúc pod sebou vojakov a keď poviem tomuto: Idi! tak ide, a inému: Prijdi! a prijde, a svojmu sluhovi: Učiň toto! a činí.

⁸Apa' aku' toi-e, pahawaa' wo'o-a-wadi-kuwo, pai' ria wo'o-ra-kuwo to kuhawai'. Ane rapa' -na ria hawa' -ku hi hadua tantara mpo'uli' -ki: `Hilou-ko!' bate hilou-i. Ane mekio' -a hi tantara kahadua-na: `Mai-ko!' bate tumai-i. Ane ku'uli' -raka batua-ku: `Babehi toe!' bate rababehi. Wae wo'o-kowo Iko Tuama, napa to nu'uli' hi retu, bate madupa' hi rei."

⁹Keď to počul Ježiš, zadivil sa mu a obrátiac sa povedal zástupu: Hovorím vám, že ani v Izraelovi som nenašiel takej veľkej viery.

⁹Konce-i Yesus mpo'epe lolita ngkai tadulako toei. Toe pai' me'ili' -imi hi ntodea to mpotuku' -i, pai' na'uli' -raka: "Uma mowo pepangala' -na tau toei ria! Nau' hi to Yahudi muli Israel, ko'ia ria haduaa kurata to bohe pepangala' -na hewa tauna toei ria."

¹⁰A keď sa poslaní navrátili do domu, našli nemocného sluhu zdravého.

¹⁰Oti toe, nculii' -ramo suro toera hi tomi tadulako. Karata-ra hi ria, mpolia' mo'uri' -imi batua-na.

¹¹A stalo sa, že nasledujúceho dňa išiel do mesta, zvaného Nain, a išlo s nim mnoho jeho učeníkov i veliký zástup.

¹¹Uma mahae ngkai toe, hilou-imi Yesus hi ngata to rahanga' Nain, hante ana'guru-na pai' wori' tau ntani' -na dohe-ra.

¹²A jako sa priblížil k bráne mesta, hľa, práve niesli von mŕtveho, jednorodeného syna jeho matky, ktorá bola vdova, a bol s ňou veliký zástup mesta.

¹²Mohu' -ramo hi wobo' wuntu ngata, rahilo-rawo wori' tauna mehupa' ngkai rala ngata, mpokowa' tomate. Tomate toei, hadua kabilasa, ana' hadudua, tina-na balu-mi. Wori' pue' ngata mpodohei tina-na hilou hi daeo'.

¹³A keď ju videl Pán, bol pohnutý ľútosťou nad ňou a povedal jej: Neplač!

¹³Kanahilo-na Pue' Yesus tobine toei, metumu' -mi ahi' -na pai' na'uli' -ki: "Neo' -pi-hawo geo'!"

¹⁴A pristúpiac dotknul sa már, a tí, ktorí niesli mŕtveho, zastáli, a Ježiš povedal: Mládenče, tebe hovorím, vstaň!

¹⁴Hilou-imi mpoganga pokowa', mentoda' -ramo to mokowa'. Na'uli' Yesus: "Kabilasa! Kuhubui-ko memata!"

¹⁵A mŕtvy sa posadil a začal hovoriť, a oddal ho jeho matke.

¹⁵Kabilasa to mate toei we'i, kaliliu mohura-imi pai' -i mololita. Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki tina-na: "Oi-mi ana' -nu, totina."

¹⁶Vtedy pojala bázeň všetkých a oslavovali Boha a hovorili: Veliký prorok povstal medzi nami, a Bôh vraj navštívil svoj ľud.

¹⁶Tauna to mpohilo kajadia' toe, me'eka' omea-ramo, pai' -ra mpobila' Alata'ala, ra'uli': "Hadua nabi to mobaraka' mehuwu-mi hi laintongo' -ta! Hompo mpu'u-imi Alata'ala tumai mpotulungi ntodea-na!"

¹⁷A tá zvesť o ňom sa rozniesla po celom Judsku a po všetkých okolných krajinách.

¹⁷Kareba toe molele hobo' hi tana' Yudea pai' ntololikia-na.

¹⁸A Jánovi zvestovali jeho učeníci o tom o všetkom. A Ján si zavolal ktorýchsi dvoch zo svojich učeníkov

¹⁸Ana'guru-na Yohanes Topeniu' mpoparata-ki hawe'ea to nababehi Yesus toe. Toe pai' mpokio' -i rodua ana'guru-na,

¹⁹a poslal ich k Ježišovi a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

¹⁹pai' nahubui-ra hilou hi Pue' Yesus, na'uli' -raka: "Hilou-mokoi hi Yesus pai' uli' -ki retu: `Ba Iko-mi Magau' Topetolo' to najanci Alata'ala, ba ria-pidi to ntani' -na to kipopea?'"

²⁰A keď prišli tí mužovia k nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k tebe a kázal sa opýtať: Či si ty ten, ktorý má prijsť, a či máme čakať iného?

²⁰Hilou mpu'u-ramo suro to rodua toera, pai' ra'uli' -ki Yesus: "Pai' -kai tumai Guru, nahubui-kai Yohanes mpekune' -ta, ba kita' -midi Magau' Topetolo' to najanci Pue' Ala, ba ria-pidi to ntani' -na to kipopea."

²¹A v tú istú hodinu uzdravil mnohých od neduhov a od iných rozličných trápení a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak.

²¹Nto'u toe wo'o-hawo, Yesus mpaka'uri' wori' topeda' ngkai haki' -ra, napopalai anudaa' ngkai tauna to rahawi', pai' napaka'uri' towero bona pehilo-ra.

²²A Ježiš odpovedal a riekol im: Iďte a zvestujte Jánovi, čo ste videli a počuli, že slepí zase vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú z mŕtvych, chudobným sa zvestuje evanjelium,

²²Na'uli' -mi Yesus mpo'uli' -raka suro Yohanes toera hewa toi: "Nculii' -mokoi, uli' -ki Yohanes hi retu napa to nihilo pai' to ni'epe: towero pehilo-mi, tokejo momako' monoa' -mi, topohaki' poko' mo'uri', towongo pe'epe, tomate kupotuwu' nculii', pai' Kareba Lompe' kuparata-raka to mpe'ahii' tuwu' -ra.

²³a blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne.

²³Marasi' -ra tauna to uma morara' nono-ra hi Aku'."

²⁴A keď odišli poslovia Jánovi, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom?

²⁴Palai-ra suro Yohanes toera, mololita-imi Yesus hi ntodea, mpotompo'wiwi Yohanes. Na'uli': "Napa patuju-ni hilou mpohirua' -ki Yohanes Topeniu' hi tana' to wao'? Ba doko' -koi mpohilo tauna to morara' nono-na, to hewa pimpi to molue nawui ngolu' hilou tumai? Uma-hawoe'.

²⁵Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nádhernom rúchu a žijú v rozkoši, sú v kráľovských domoch.

²⁵Jadi', hilou doko' mpohilo napa-dikoie? Ba doko' mpohilo tauna to ncola pohea-na? Uma wo'o, apa' po'ohaa' tauna to ncola pohea-ra pai' to mo'ua' katuwu' -ra, hi tomi magau' -ra-wadi-hana.

²⁶Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, že i viac ako proroka.

²⁶Jadi', hilou doko' mpohilo napa-dikoie? Ba doko' mpohilo nabi-dikoi? Ane tetu, makono lia. Apa' Yohanes tetui meliu ngkai nabi to ntani' -na.

²⁷Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.

²⁷Apa' hi'a tetu-mi to mporodo nono-ra ntodea mpotarima-a, hewa to te'uki' hi rala Buku Tomoroli' owi. Na'uli' Alata'ala: `Hi'a toi-mi suro-ku, kuhubui-i meri'ulu ngkai Iko, bona mporodo ohea-nu.'"

²⁸Lebo hovorím vám, že väčšieho proroka medzi splodenými zo žien nad Jána Krstiteľa niktorého niet: ale menší v kráľovstve Božom je väčší ako on.

²⁸Na'uli' wo'o-mi Yesus: "Pe'epei lompe': ngkai hawe'ea tauna to putu hi rala dunia' toi, uma ria haduaa to meliu kabohe tuwu' -na ngkai Yohanes. Aga ngkai wae lau, marasi' mpu'u-ra tauna to jadi' ntodea-na Alata'ala hi rala Kamagaua' -na. Nau' to kedi' lia tuwu' -ra, meliu kamarasi' -ra ngkai Yohanes."

²⁹A všetok ľud počujúc to, i publikáni, uznali Boha za spravedlivého pokrstiac sa krstom Jánovým.

²⁹Hawe'ea tauna, nte to mpesingarai' paja', mpo'epe lolita Yesus toe mpotompo'wiwi Yohanes. Mpo'epe toe, ratarima-mi Lolita Alata'ala, apa' oti-ramo mpopeniu' hi Yohanes.

³⁰Ale farizeovia a zákonníci pohŕdli radou Božou sami proti sebe nie súc pokrstení od neho.

³⁰Hiaa' to Parisi pai' guru agama-rana, oja' -ra mpotarima patuju Alata'ala hi tuwu' -ra, bo oja' -ra mpopeniu' hi Yohanes.

³¹A Pán pokračujúc povedal: Komu teda pripodobním ľudí tohoto pokolenia, a čomu sú podobní?

³¹Na'uli' wo'o Yesus: "Uma mowo tauna to tuwu' tempo toi! Toi-mi lolita rapa' -ku to kurapai' -raka:

³²Podobní sú deťom, sediacim na námestí, ktoré privolávajú jedny druhým a hovoria: Pískali sme vám, a netancovali ste; žalostne jako nad mŕtvym sme nariekali, a neplakali ste.

³²Hira' hewa ana' to mohura hi wiwi' karajaa, to ntora momekio' hi doo-ra, ra'uli': `Kibawai-koi molalowe, uma-koi dota goe' dohe-kai. Kibawai-koi motantangi', uma wo'o-koi dota geo' dohe-kai.'

³³Lebo prišiel Ján Krstiteľ nejediac chleba ani nepijúc vína, a hovoríte: Má démona.

³⁴Batua-na: Yohanes Topeniu' uma nipokonoi, Aku' wo'o uma nipokonoi. Katumai-na Yohanes, mopuasa' -i pai' uma-i nginu to melanguhi. Nipoka'oja' -i, ni'uli': `Kahawia' -i-hanale!' Hiaa' katumai-ku Aku' Ana' Manusia', nginu-a, ngkoni' -a. Nipoka'oja' wo'o-a-wadi, ni'uli': `Hilo-i! Tojampa, topalangu-langu, bale-ra topesingara' paja' pai' doo-ra topojeko'!'

³⁴Prišiel Syn človeka jediac a pijúc, a hovoríte: Hľa, človek žráč a pijan vína, priateľ publikánov a hriešnikov.

³⁵Aga nau' wae, ta'inca kamonoto-na patuju Alata'ala ane tanaa gau' hawe'ea topetuku' -na."

³⁵A tak je ospravedlnená múdrosť od všetkých svojich detí.

³⁶Ria hadua to Parisi, hanga' -na Simon, mpohinta' Yesus ngkoni' hi tomi-na. Hilou mpu'u-imi Yesus hi tomi-na, mohura pai' -ra ngkoni'.

³⁶A prosil ho ktorýsi z farizeov, žeby jedol s ním. A vošiel do domu farizea a položil sa za stôl.

³⁷Hi rala ngata toe, ria hadua tobine topojeko', uma tumotoa gau' -na. Kana'epe-na karia Yesus ngkoni' hi tomi to Parisi toei, tumai-i ngkeni hameha' butolo' ihia' lana honga.

³⁷A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti

³⁸Tumai-imi mpomohui' witi' Yesus, pai' -i geo'. Nasiii' witi' -na Yesus hante ue mata-na. Oti toe nabongka wuluwoo' -na, napomporihi-ki witi' -na, na'eki pai' natuai hante lana honga.

³⁸a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou.

³⁹Nahilo to Parisi babehia tobine toei. Mololita bongo-imi hi rala nono-na, na'uli': "Ane bongko nabi mpu'u-i tau toei, ke na'inca kahema-na tobine to mpoganga-i toe, ka'uma-na tumotoa gau' -na."

³⁹A keď to videl farizeus, ktorý ho pozval, povedal sám v sebe: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a jaká je to žena, ktorá sa ho dotýka, lebo je hriešnica.

⁴⁰Ngkai ree, na'uli' Yesus mpo'uli' -ki to Parisi toei: "Simon, ria to doko' ku'uli' -koko." Na'uli' Simon: "Uli' -mile Guru."

⁴⁰A Ježiš odpovedal a riekol mu: Šimone, mám ti niečo povedať. A on riekol: Učiteľu, povedz!

⁴¹Na'uli' Yesus: "Ria rodua tauna to mo'inta hi tauna to ma'ala rapohentai doi. Hadua mpohenta lima atu doi pera', to hadua lima mpulu' -wadi.

⁴¹Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden bol dlžen päťsto denárov, druhý päťdesiat.

⁴²Ngkai ka'uma-napi rakulei' mpobayari inta-ra, na'uli' -mi tauna to rapohentai toei: `Uma-pi mingki' nibayari inta-ni.' Jadi', hema ngkai hira' to rodua toera to meliu ahi' -ra hi popa'intaa-ra?"

⁴²A keď nemali jako zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý teda z nich, povedz, bude ho viacej milovať?

⁴³Natompoi' Simon: "Ba tauna to wori' inta-na tu?" Na'uli' Yesus: "Makono tompoi' -nu."

⁴³A Šimon odpovedal a riekol: Nazdám sa, že ten, ktorému viacej odpustil. A on mu povedal: Dobre si rozsúdil.

⁴⁴Oti toe, pai' me'ili' -imi hi tobine toei pai' na'uli' -ki Simon: "Ha nuhilo tobine toei-e? Karata-ku hi tomi-nu we'i, uma nuporodo ue pobohoi' witi' -ku, ntuku' ada-ta hi torata. Hiaa' tobine toei, nabohoi' -hana witi' -ku hante ue mata-na pai' naporihi hante wuluwoo' -na.

⁴⁴A obrátiac sa k žene povedal Šimonovi: Či vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a vody na moje nohy si nedal; ale táto slzami skropila moje nohy a vlasmi svojej hlavy poutierala;

⁴⁵Iko, uma-a nutabe hante pe'eki ntuku' ada-ta. Hiaa' tobine toei, uma nabahakai mpo'eki witi' -ku ngkai lomo' -ku rata duu' toe lau.

⁴⁵bozkať nebozkal si ma; ale táto, odkedy som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy;

⁴⁶Iko, uma nulanai woo' -ku ntuku' ada-ta hi torata. Hiaa' tobine toei mpobowohi witi' -ku hante lana honga to masuli' oli-na.

⁴⁶olejom si nepomazal mojej hlavy; ale táto masťou pomazala moje nohy.

⁴⁷Jadi', bo ma'ahi' lia-ie, toe pai' monoa' -mi kata'inca-na, jeko' -na to wori' te'ampungi-mi. Aga tauna to hangkedi' -wadi te'ampungi jeko' -na, hangkedi' wo'o-wadi-hawo ahi' -na."

⁴⁷A preto ti hovorím, že sú jej odpustené tie mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa málo odpúšťa, málo miluje.

⁴⁸Oti toe na'uli' Yesus mpo'uli' -ki tobine toei: "Te'ampungi-mi jeko' -nu."

⁴⁸A povedal jej: Odpustené sú tvoje hriechy.

⁴⁹Mpo'epe toe, momepololitai-ramo tauna to mpohimpongkoni' -raka, ra'uli': "Hema-idie tau tetui-e, pai' daho' -i mpo'ampungi jeko' -e?"

⁴⁹A tí, ktorí spolu stolovali, začali vravieť v sebe: Ktože je tento, ktorý aj hriechy odpúšťa?

⁵⁰Na'uli' wo'o-mi Yesus hi tobine toei: "Tebahaka-moko ngkai huku' jeko' -nu sabana pepangala' -nu hi Aku'. Hilou-moko hante kalompea' tuwu' -nu."

⁵⁰A on povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!