¹A svolajúc si dvanástich svojich učeníkov dal im moc a právo nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy.

¹Yesus mpokio' ana'guru-na to hampulu' rodua morumpu, pai' nawai' -ra kuasa pai' kabaraka' mpopalai hawe'ea seta pai' mpaka'uri' topohaki'.

²A poslal ich kázať kráľovstvo Božie a uzdravovať nemocných

²Napahawa' -ra hilou mpaka'uri' topeda' pai' mpopalele kareba-na: "Neo' rata-mi tempo-na Alata'ala jadi' Magau' hi dunia'."

³a povedal im: Neberte ničoho na cestu ani palice ani kapsy ani chleba ani peňazí ani nemať po dvoje sukieň.

³Kako'ia-ra me'ongko', na'uli' -raka: "Neo' -koi ngkeni napa-napa hi pomakoa' -ni. Neo' ngkeni boku ba pongkoni' ba doi. Neo' ngkeni rontonga' baju ba lua'.

⁴A do ktoréhokoľvek domu vojdete, tam zostaňte a odtiaľ vyjdite.

⁴Ane ratarima-koi hi rala tomi hantomi, mo'oha' hi ree-mokoi duu' -ni kaliliu hilou hi ngata ntani' -na.

⁵A čo do všetkých tých, ktorí by vás neprijali, idúc von z toho mesta i ten prach so svojich nôh straste na svedoctvo proti nim.

⁵Ane rata-koi hi ngata pai' uma-koi ratarima, wae kanipalahii-na ngata tetu, tonta awu to mentaka' hi palanta' witi' -ni, tanda kanahuku' -ra mpai' Alata'ala."

⁶A tak vyšli a chodili po mestečkách zvestujúc evanjelium a uzdravovali všade.

⁶Ka'oti-na Yesus mpotudui' -ra, me'ongko' -ramo hilou hi ngata-ngata. Hiapa pomakoa' -ra, mpokeni-ra Kareba Lompe' pai' mpaka'uri' topeda'.

⁷A tetrarcha Heródes počul o tom o všetkom, čo sa to dialo od neho, a bol v rozpakoch, pretože niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych,

⁷Nto'u toe, topoparenta hi Galilea, Herodes Antipas. Kana'epe-na Herodes hawe'ea to nababehi Yesus toe, napoka'ingu' lau-mi. Apa' ria to mpo'uli': "Yesus toei lou, Yohanes Topeniu' tuwu' nculii' -imi."

⁸a niektorí, že sa Eliáš zjavil, a zase iní, že niektorý z dávnych prorokov vstal.

⁸Ria wo'o to mpo'uli' Yesus toei nabi Elia owi mehupa' nculii'. Ria wo'o to mpo'uli' Yesus toei hadua nabi to owi memata nculii'.

⁹A Heródes povedal: Jána som ja sťal, ale kto je tento, o ktorom ja čujem také veci? A hľadal možnosť vidieť ho.

⁹Na'uli' Herodes: "Ane Yohanes Topeniu', kuhubui-mi wengi tauna mpopata' wuroko' -na. Hiaa' Yesus toe-e lou, hema mpu'u-i-hawo? Wori' -mi ku'epe to mpotompo'wiwi-i." Toe pai' Herodes doko' mpohirua' -ki Yesus.

¹⁰A keď sa navrátili apoštolovia, rozprávali mu, jaké veliké veci činili. A on pojmúc ich odišiel osobitne na pusté miesta mesta, zvaného Betsaida.

¹⁰Rata nculii' -ramo suro Yesus to hampulu' rodua toera, pai' ratutura-ki Yesus hawe'ea to rababehi. Oti toe, Yesus mpo'ema' -ra hilou hi kawaoa' -na mohu' hi ngata Betsaida.

¹¹A keď to zvedely zástupy, išly za ním. A prijal ich a hovoril im o kráľovstve Božom a tých, ktorí potrebovali liečenia, uzdravoval.

¹¹Ntaa' ra'inca-di ntodea kahilou-rae. Toe pai' metuku' -ramo mpotuku' Yesus. Karata-ra hi Yesus, natarima moto-ra pai' natudui' -ra tudui' to mpotompo'wiwi Kamagaua' -na Alata'ala. Pai' hema-hema to mohaki' napaka'uri'.

¹²A deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali mu: Rozpusti zástup, aby odišli do okolných mestečiek a do domov v poli a tam prenocovali a našli si potravy, lebo tu sme na pustom mieste.

¹²Neo' limpa-mi eo, rata-ramo ana'guru-na to hampulu' rodua mpo'uli' -ki Yesus: "Guru, agina tahubui-ramo ntodea toera lau hilou mpali' pongkoni' -ra pai' poturua-ra hi ngata pai' bonea to mohu'. Apa' wao' -hana hi rehe'i lau."

¹³A povedal im: Dajte im vy jesť! A oni povedali: Nemáme viacej ako päť chlebov a dve ryby; iba ak by sme my išli a nakúpili pre všetok tento ľud pokrmov.

¹³Na'uli' Yesus: "Koi' -mi to mpopokoni' -ra." Ra'uli' ana'guru-na: "Beiwa-mi-kaina! Apa' muntu' lima meha' roti pai' rongkaju bau' uru-wadi to ria hi kai' -e. Ha kana hilou-kai mpo'oli pongkoni' to rapokoni' -raka tauna to wori' toera lau?"

¹⁴Lebo ich bolo asi päť tisíc mužov. A povedal svojim učeníkom: Usaďte ich v skupinách po päťdesiat!

¹⁴(Kawori' -ra kira-kira lima ncobu paka' tomane-pidi.) Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka ana'guru-na: "Hubui-ra mohura mopantuda-ntuda, nte lima mpulu' tauna hantuda."

¹⁵A urobili tak a usadili všetkých.

¹⁵Ratuku' -mi ana'guru-na napa to nahubui-raka Yesus.

¹⁶A vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadnul do neba a požehnal ich a lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup.

¹⁶Mohura-ra omea, na'ala' -mi Yesus roti to lima meha' pai' uru to rongkaju, pai' -i ngkongoa' hi langi' mosampaya. Oti toe napihe-pihe-mi roti pai' nabibe' -bibe' bau', pai' nawai' -raka ana'guru-na bona rabagi hi ntodea.

¹⁷A jedli a nasýtili sa všetci. A sobralo sa, čo sa im zvýšilo kúskov, dvanásť košov.

¹⁷Ngkoni' omea-ramo duu' -ra bohu. Ka'oti-ra ngkoni', ana'guru-na mporumpu toro koni'. Metoro-pi hampulu' roluncu.

¹⁸A stalo sa, keď sa modlil o samote, že boli s ním aj jeho učeníci, a opýtal sa ich a riekol: Čo hovoria tie zástupy o mne, že kto som ja?

¹⁸Rala-na ha'eo, Yesus mosampaya hadudua-na, pai' rata ana'guru-na dohe-na. Napekune' -ra, na'uli': "Ntuku' ponguli' ntodea, hema-a Aku' toi-e?"

¹⁹A oni odpovedali a riekli: Ján Krstiteľ vraj, a iní, že Eliáš, a zase iní, že to niektorý z dávnych prorokov vstal.

¹⁹Ratompoi': "Ria to mpo'uli' Yohanes Topeniu' -ko tuwu' nculii'. Aga ria wo'o to mpo'uli' nabi Elia-ko. Ria wo'o to mpo'uli' Iko hadua nabi to owi tuwu' nculii'."

²⁰A on im povedal: A vy čo hovoríte o mne, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol: Kristus, ten Boží.

²⁰Napekune' tena-ra: "Hiaa' koi' -koiwo mpo'uli', hema-a Aku' toi-e?" Natompoi' Petrus: "Iko-mi Magau' Topetolo' to najanci Alata'ala!"

²¹A on im prihrozil a prikázal, aby toho nikomu nepovedali,

²¹Ngkai ree, Yesus mpotagi mpu'u-ra, na'uli': "Neo' ulu ni'uli' hi hema-hema ka'Aku' -na Magau' Topetolo'."

²²a riekol, že Syn človeka musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a tretieho dňa vstať z mŕtvych.

²²Na'uli' wo'o-mi: "Aku' Ana' Manusia' kana mporata wori' kaparia. Rasapuaka-a mpai' totu'a ngata, imam pangkeni hante guru agama. Rapatehi-a mpai', aga hi eo katolu-na tuwu' nculii' moto-a."

²³A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.

²³Ngkai ree, Yesus mpololitai hawe'ea tauna, na'uli': "Hema to doko' mpotuku' -a kana mpobahaka konoa-na moto, pai' kana napaha'a kaju parika' -na butu eo-na-- batua-na: kana natuku' hawa' -ku nau' napopate-ki. Oti toe-di pai' lako' ma'ala-i mpotuku' -a.

²⁴Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, ztratí ju; a kto by ztratil svoju dušu pre mňa, ten ju zachráni.

²⁴Hema to mpentaei konoa-na moto, uma-i mpai' mporatai katuwua' to lompe'. Aga hema to mpobahaka konoa-na moto sabana petuku' -na hi Aku', nau' napopate-ki, hi'a-mi mpai' to mporata katuwua' to lompe' duu' kahae-hae-na.

²⁵Lebo čo prospeje človekovi, keby získal hoci celý svet a sám seba by zahubil alebo utratil?!

²⁵Napa kalaua-na tarumpu hawe'ea ka'uaa' dunia', tapi' kao' -ta moto morugi apa' uma taratai katuwua' to lompe' hi eo mpeno-na.

²⁶Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť Syn človeka, keď prijde vo svojej sláve a v sláve Otca a svätých anjelov.

²⁶"Hema to me'ea' mpangaku' petuku' -na hi Aku' pai' mpoka'ea' tudui' -ku, Aku' wo'o mpai' me'ea' mpangaku' kahi'a-na topetuku' -ku ane rata-apa mpai' ngkai suruga. Nto'u toe mpai', Aku' Ana' Manusia' mana'u tumai hante mala'eka-mala'eka to moroli', mehini-a hante baraka' -ku pai' hante baraka' -na Tuama-ku.

²⁷Ale pravdu vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho.

²⁷Pe'epei to ku'uli' -kokoi tohe'i: ria-koi mpai' hi rehe'i to ko'ia mate kako'ia-na nihilo Alata'ala jadi' Magau'."

²⁸A stalo sa po týchto rečiach tak asi osem dní, že pojal so sebou Petra, Jána a Jakoba a vyšiel na vrch modliť sa.

²⁸Kira-kira hamingku ngkai pololita-na toe, Yesus mpobawai Petrus, Yohanes pai' Yakobus manake' hilou hi lolo bulu', lou mosampaya.

²⁹A v tom, čo sa modlil, vzhľad jeho tvári bol razom iný, a jeho rúcho stalo sa bielym, skvejúcim sa jako blesk.

²⁹Bula-na Yesus mosampaya, mobali' -mi lence-na, pai' pohea-na mewali mengea' meringkila'.

³⁰A hľa, dvaja mužovia sa shovárali s ním, a boli to Mojžiš a Eliáš,

³⁰Muu-mule' ria rodua tauna to mpololitai-i, hira' nabi Musa pai' Elia.

³¹ktorí sa zjavili v sláve a hovorili o jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme.

³¹Mehini pai' ncola wo'o-ra-rawo to rodua toera. Mololita-ra, mpotompo'wiwi kamate-na Yesus to napadupa' mpai' hi ngata Yerusalem.

³²A Peter i tí, ktorí boli s ním, boli obtiažení spánkom, ale prebdejúc videli jeho slávu aj tých dvoch mužov, ktorí to stáli s ním.

³²Nto'u toe, Petrus pai' doo-na leta' luru'. Kamolike-ra, rahilo-rawo Yesus mehini ncola hante tauna to rodua to dohe-na.

³³A stalo sa v tom, keď sa lúčili od neho, že povedal Peter Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť; urobme tu tri stány; jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi, nevediac, čo hovorí.

³³Kaneo' -ra me'ongko' -mi to rodua toera, na'uli' Petrus: "Guru, lompe' lia-ta mo'oha' hi rehe'i! Agina kibabehi-damo tolu bamaru' hi rehe'i. Hameha' bagia-nu Guru, hameha' bagia-na Musa, pai' hameha' wo'o bagia-na Elia." (Aga uma-hawo na'incai kahompoa lolita-na.)

³⁴A kým to hovoril, povstal oblak a zatônil ich. A báli sa, keď tamtí dvaja vchádzali do oblaku.

³⁴Bula-na mololita-pidi Petrus, rata-mi limu' mpokamoui-ra. Me'eka' -ramo mpohilo limu' to mpoputu' -ra.

³⁵A hlas zavznel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milý Syn, toho počúvajte!

³⁵Mpo'epe-ra topololita ngkai rala limu' to mpo'uli': "Hi'a toi-mi Ana' -ku to kupelihi. Pe'epei-mi lolita-na!"

³⁶A medzitým, čo zavznel ten hlas, nachádzal sa Ježiš zase len sám. A oni mlčali o veci a nepovedali v tých dňoch nikomu ničoho o tom, čo videli.

³⁶Kamolino-na topololita, rahilo-rawo ana'guru-na, hadudua-na Yesus-damo. Pana'u-ra ngkai bulu' toe, ana'guru-na to tolu toera mengkalino-wadi, uma-ra ulu mpololita hi hema-hema napa to rahilo hi lolo bulu' toe.

³⁷A stalo sa nasledujúceho dňa, keď sišli s vrchu, že sa stretol s ním veliký zástup.

³⁷Kamepulo-na mana'u-ramo ngkai lolo bulu', pai' wori' tauna mpohirua' -ki Yesus.

³⁸A hľa, muž zo zástupu zvolal a povedal: Ó, Učiteľu, prosím ťa, vzhliadni na môjho syna, lebo je mojím jednorodeným.

³⁸Ria hadua tomane hi laintongo' tauna to wori' to mekio', na'uli': "Guru! Tulungi-a! Pehiloi-ka-kuwo ana' -ku. Hadudua hi'a-wadi-ka-kuwo ana' -ku.

³⁹A hľa, duch ho pochytáva a zrazu kričí a trhá ho sem a ta s penami a ťažko odchádza od neho lomcujúc ním.

³⁹Ane napesuai' anudaa' -i, kaka'au-au-i pai' kakapadi-padi-i, duu' -na mowura' nganga-na. Neo' uma ria palaia-na anudaa' toe mpopedahi-i.

⁴⁰A prosil som tvojich učeníkov, žeby ho vyhnali, ale nemohli.

⁴⁰Kuperapi' -ramo ana'guru-nu mpopalai anudaa' toe, aga uma rakulei'."

⁴¹A Ježiš odpovedal a riekol: Ó, pokolenie, neveriace a prevrátené, dokiaľ budem u vás a ponesiem vás? Doveď sem svojho syna!

⁴¹Na'uli' Yesus: "Uma mowo-koie'! Ko'ia oa' -tano mepangala' -koie! Mesapuaka oa' -pidi-koi mposapuaka konoa Alata'ala! Ni'uli' -koina hangkuja tena-pi kahae-ku dohe-ni, hangkuja tena-pi kahae-na kupengkatarii kalente pepangala' -nie! Keni tumai ana' -nu!"

⁴²A keď ešte len prichádzal, trhnul ho démon a silne ním zalomcoval. Ale Ježiš pokarhal nečistého duch, uzdravil mládenca a odovzdal ho zpät jeho otcovi.

⁴²Bula-na ana' toei momako' hilou hi Yesus, modungka-imi napakeni seta to mpohawi' -i, pai' kakapadi-padi woto-na. Yesus mpopetibo' anudaa', pai' mpaka'uri' ana' toei. Oti toe na'uli' -ki tuama-na: "Ala' -mi ana' -nu. Mo'uri' -imi."

⁴³A všetci žasli nad veličenstvom Božím. A keď sa všetci divili všetkému tomu, čo činil, povedal svojim učeníkom:

⁴³Konce omea-ramo tauna mpohilo baraka' Alata'ala to bohe tohe'e.

⁴⁴Vy si zapamätajte tieto slová, lebo Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.

⁴⁴"Penonoi lompe' -e' lolita-ku toi: Aku' Ana' Manusia' bate ratonu mpai' hi kuasa manusia'."

⁴⁵Ale oni nerozumeli tomu slovu, a bolo zakryté pred nimi, aby ho nepochopili, a báli sa ho opýtať na to slovo.

⁴⁵Aga ana'guru-na uma mpo'incai patuju-na, apa' tewunii' -raka batua-na, alaa-na uma rapaha. Hiaa' uma wo'o-ra daho' mpekune' -i ba napa batua lolita-na toe.

⁴⁶A prišla im myšlienka, že ktorý asi z nich je väčší.

⁴⁶Ana'guru-na Yesus momehono', ba hema-ra to meliu kabohe tuwu' -ra.

⁴⁷Ale Ježiš vidiac myšlienku ich srdca pojal si dieťa a postavil ho vedľa seba

⁴⁷Na'inca Yesus napa to hi rala nono-ra. Toe pai' na'ala' hadua ana' to kedi' napopokore hi ncori-na,

⁴⁸a povedal im: Ktokoľvek by prijal toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je najmenší medzi všetkými vami, ten bude veľký.

⁴⁸pai' na'uli' -raka: "Hema to mpotarima ana' to kedi' toi sabana petuku' -na hi Aku', batua-na Aku' -mi to natarima. Pai' hema to mpotarima-a, mpotarima wo'o-imi Pue' Ala to mposuro-a. Hema-koi to tuwu' mengkadingki', hi'a-mi to bohe mpu'u tuwu' -na."

⁴⁹A Ján odpovedal a riekol: Pane videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov, a bránili sme mu, pretože nechodí s nami.

⁴⁹Na'uli' Yohanes: "Guru, ria kihilo hadua tauna mpopalai seta hante hanga' -nu, aga kitagi-i apa' bela-i topetuku' -ta."

⁵⁰Ale Ježiš mu povedal: Nebráňte mu, lebo ten, kto nie je proti vám, je za vás.

⁵⁰Na'uli' Yesus: "Neo' -i ratagi, apa' tauna to uma mpo'ewa-ta, batua-na hira' -mi to tono' hi kita'."

⁵¹A keď sa už doplňovaly dni, aby bol vzatý hore do neba, pevne obrátil svoju tvár, že pojde do Jeruzalema

⁵¹Mohu' -mi tempo-na Yesus me'ongko' hilou hi suruga, napomonoa' -mi bate mpotoa' -i Yerusalem.

⁵²a poslal poslov pred sebou. A oni idúc vošli do samaritánskeho mestečka, aby mu tam prihotovili.

⁵²Nahubui ba hangkuja dua topetuku' -na meri'ulu ngkai Hi'a. Mesua' -ra to rahubui toera hi ngata to Samaria bona mporodo hawe'ea-na kako'ia-na Yesus rata.

⁵³Ale ho neprijali, pretože jeho tvár bola obrátená ísť hore do Jeruzalema.

⁵³Aga pue' ngata toera, oja' -ra mpotarima Yesus, apa' ra'inca kampotoa' -na Yerusalem.

⁵⁴A keď to videli jeho učeníci, Jakob a Ján, povedali: Pane, či chceš, aby sme povedali, aby oheň sostúpil s neba a strávil ich, ako aj Eliáš urobil?

⁵⁴Yakobus pai' Yohanes mpo'epe karapoka'oja' -ra pue' ngata toera. Toe pai' ra'uli' -ki Yesus: "Pue', ane nupokono, kiperapi' apu ngkai langi' mpomampuhi pue' ngata toera lau!"

⁵⁵Ale Ježiš sa obrátil, pokarhal ich a povedal: Neviete, čieho ste vy ducha;

⁵⁵Tapi' Yesus mpe'ili' -ra pai' mpotagi-ra.

⁵⁶lebo Syn človeka neprišiel zahubiť ľudské duše, ale spasiť. A išli do iného mestečka.

⁵⁶Oti toe, kaliliu-ramo hilou hi ngata ntani' -na.

⁵⁷A stalo sa, keď išli, že mu povedal ktosi na ceste: Pane, pojdem za tebou, kamkoľvek pojdeš.

⁵⁷Hi pomakoa' -ra toe, ria hadua tauna to mpo'uli' -ki Yesus: "Hiapa kahiloua-nu Pue', doko' kutuku' -ko."

⁵⁸A Ježiš mu riekol: Líšky majú svoje skrýše, i nebeskí vtáci majú svoje hniezda; ale Syn človeka nemá, kde by hlavu sklonil.

⁵⁸Yesus mpotompoi' -i, na'uli': "Bangko' ria pulo'u-ra, pai' danci ria peta-ra, aga Aku' Ana' Manusia' uma-kuna ria tomi-ku kupoturui."

⁵⁹A inému riekol: Poď za mnou! Ale on povedal: Pane, dovoľ mi, aby som prv odišiel a pochoval svojho otca.

⁵⁹Oti toe, pai' na'uli' Yesus hi kahadua-na: "Tuku' -a." Aga natompoi' tau toei: "Pue', piliu-a-kuwo ulu nculii' hi tomi-ku. Ane mate-damo tuama-ku pai' -i ratana, bo kutuku' -moko."

⁶⁰Ale Ježiš mu povedal: Nechaj mŕtvych pochovať svojich mŕtvych, ale ty odídi a rozhlasuj kráľovstvo Božie!

⁶⁰Yesus mpotompoi' -i hante walatu toi, na'uli': "Pelele' moto-ramo tomate mpotana hingka tomate-ra. Aga iko-kona, hilou-moko mpopalele kareba Kamagaua' Alata'ala."

⁶¹A povedal aj iný: Pojdem za tebou, Pane, ale mi dovoľ prv rozlúčiť sa s tými, ktorí patria k môjmu domu.

⁶¹Ria wo'o kahadua-na mpo'uli' -ki Yesus: "Pue', dota moto-a mpotuku' -ko. Aga piliu-a ulu nculii' mpalakana hi ompi' -ku."

⁶²Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho.

⁶²Na'uli' Yesus mpo'uli' -ki: "Tauna to ntepu'u-mi mopajeko', uma-hawo lompe' ane kaka'ili' -ili' -i. Tauna to hewa toe kehi-ra, uma-ra natao jadi' topobago hi rala Kamagaua' -na Alata'ala."