1A stalo sa po smrti Saulovej, keď sa navrátil Dávid od porážky Amalecha, že zostal Dávid v Ciklagu dva dni.
1It happened after the death of Saul, when David was returned from the slaughter of the Amalekites, and David had stayed two days in Ziklag;
2A stalo sa tretieho dňa, že hľa, prišiel nejaký človek z vojska od Saula a mal roztrhnuté rúcha a zem nasypanú na svojej hlave. A bolo, keď prišiel k Dávidovi, že padol na zem a klaňal sa.
2it happened on the third day, that behold, a man came out of the camp from Saul, with his clothes torn, and earth on his head: and so it was, when he came to David, that he fell to the earth, and showed respect.
3A Dávid mu riekol: Odkiaľ ideš? A on mu povedal: Utiekol som z vojska Izraelovho.
3David said to him, “Where do you come from?” He said to him, “I have escaped out of the camp of Israel.”
4A Dávid mu zase riekol: A čo sa stalo, povedz mi, prosím. A povedal: To, že utiekol ľud z boja, aj padlo mnoho z ľudu, a pomreli i Saul i Jonatán, jeho syn, zomreli.
4David said to him, “How did it go? Please tell me.” He answered, “The people have fled from the battle, and many of the people also have fallen and are dead; and Saul and Jonathan his son are dead also.”
5A Dávid riekol mládencovi, ktorý mu to oznamoval: Ako to vieš, že zomrel Saul i Jonatán, jeho syn?
5David said to the young man who told him, “How do you know that Saul and Jonathan his son are dead?”
6Na to povedal mládenec, ktorý mu to oznamoval: Náhodou som prišiel na vrch Gilboa, a hľa, Saul sa tam opieral na svoju kopiju, a taktiež som videl, že ho stíhajú vozy a jazdci tesne sa ženúc za ním.
6The young man who told him said, “As I happened by chance on Mount Gilboa, behold, Saul was leaning on his spear; and behold, the chariots and the horsemen followed hard after him.
7A keď sa obzrel za seba a videl ma, zavolal na mňa, a ja som povedal: Tu som.
7When he looked behind him, he saw me, and called to me. I answered, ‘Here I am.’
8A riekol mi: Kto si ty? A ja som mu povedal: Som Amalechita.
8He said to me, ‘Who are you?’ I answered him, ‘I am an Amalekite.’
9Vtedy mi riekol: Nože zastaň nado mňa a zabi ma, lebo ma pochytil kŕč, a preto, že je ešte celá moja duša vo mne.
9He said to me, ‘Please stand beside me, and kill me; for anguish has taken hold of me, because my life is yet whole in me.’
10A tak som sa zastál nad ním a zabil som ho, lebo som vedel, že nebude žiť, keď raz padne. Potom som vzal korunu, ktorá bola na jeho hlave, a náramenník, ktorý bol na jeho ramene, a doniesol som ich k svojmu pánovi sem.
10So I stood beside him, and killed him, because I was sure that he could not live after that he had fallen. I took the crown that was on his head, and the bracelet that was on his arm, and have brought them here to my lord.”
11Vtedy pochytil Dávid svoje rúcha a roztrhol ich, a tak urobili aj všetci mužovia, ktorí boli s ním.
11Then David took hold on his clothes, and tore them; and likewise all the men who were with him.
12A smútili a plakali a postili sa až do večera pre Saula a pre Jonatána, jeho syna, jako i pre ľud Hospodinov a pre dom Izraelov, pretože padli mečom.
12They mourned, and wept, and fasted until evening, for Saul, and for Jonathan his son, and for the people of Yahweh, “Yahweh” is God’s proper Name, sometimes rendered “LORD” (all caps) in other translations. and for the house of Israel; because they were fallen by the sword.
13A Dávid riekol mládencovi, ktorý mu to oznamoval: Odkiaľ si ty? A odpovedal: Som syn muža amalechitského pohostína.
13David said to the young man who told him, “Where are you from?” He answered, “I am the son of a foreigner, an Amalekite.”
14Na to mu riekol Dávid: Ako je to, že si sa nebál vystrieť svoju ruku, aby si zahubil pomazaného Hospodinovho?
14David said to him, “How were you not afraid to put forth your hand to destroy Yahweh’s anointed?”
15A Dávid zavolajúc jedného z mládencov povedal: Pristúp a obor sa na neho! A uderil ho, a zomrel.
15David called one of the young men, and said, “Go near, and fall on him.” He struck him, so that he died.
16A Dávid mu riekol: Tvoja krv nech je na tvoju hlavu, lebo tvoje vlastné ústa svedčily proti tebe, keď si povedal: Ja som zabil pomazaného Hospodinovho.
16David said to him, “Your blood be on your head; for your mouth has testified against you, saying, ‘I have slain Yahweh’s anointed.’”
17Vtedy trúchlil Dávid a spieval túto trúchlivú pieseň nad Saulom a nad Jonatánom, jeho synom,
17David lamented with this lamentation over Saul and over Jonathan his son
18a kázal ju naučiť synov Júdových, pieseň, zvanú: Lučište. Hľa, je napísaná v knihe Spravedlivého, Úprimného.
18(and he commanded them to teach the children of Judah the song of the bow: behold, it is written in the book of Jashar):
19Oj, kráso Izraelova! Na tvojich výšinách - zabitý! Jako padli hrdinovia!
19“Your glory, Israel, is slain on your high places! How the mighty have fallen!
20Neoznámte toho v Gáte, nezvestujte na uliciach Aškalóna, aby sa neradovaly dcéry Filištínov, aby neplesaly dcéry neobrezancov!
20Don’t tell it in Gath. Don’t publish it in the streets of Ashkelon, lest the daughters of the Philistines rejoice, lest the daughters of the uncircumcised triumph.
21Oj, vrchy v Gilboe! Nech nepadá na vás rosa, ani nech neprší na vás dážď, ani nech nie je tam poľa, ktoré by poskytlo obeť pozdvihnutia! Lebo tam bol potupne povrhnutý štít mnohých hrdinov, štít Saulov, bez toho, že by bol býval pomazaný olejom.
21You mountains of Gilboa, let there be no dew nor rain on you, neither fields of offerings; For there the shield of the mighty was vilely cast away, The shield of Saul was not anointed with oil.
22Od krvi pobitých, od tuku udatných neuhlo kedysi zpät lučište Jonatánovo, a meč Saulov nenavrátil sa prázdny.
22From the blood of the slain, from the fat of the mighty, Jonathan’s bow didn’t turn back. Saul’s sword didn’t return empty.
23Saul a Jonatán, milovaní a utešení vo svojom živote, neboli rozlúčení ani pri svojej smrti. Rýchlejší boli ako orli, silnejší boli ako ľvi!
23Saul and Jonathan were lovely and pleasant in their lives. In their death, they were not divided. They were swifter than eagles. They were stronger than lions.
24Dcéry Izraelove, plačte nad Saulom, ktorý vás odieval purpurom, dvakrát farbeným, s ozdobami, ktorý dával zlaté ozdoby na vaše rúcha!
24You daughters of Israel, weep over Saul, who clothed you in scarlet delicately, who put ornaments of gold on your clothing.
25Oj, ako padli hrdinovia prostred boja! Jonatán, na tvojich výšinách zabitý!
25How are the mighty fallen in the midst of the battle! Jonathan is slain on your high places.
26Úzko mi je nad tebou, môj brat Jonatán! Krásny si mi bol a príjemný veľmi! Podivuhodnejší si mi bol vo svojej láske nad lásku žien.
26I am distressed for you, my brother Jonathan. You have been very pleasant to me. Your love to me was wonderful, passing the love of women.
27Oj, ako padli hrdinovia, a zahynuly nástroje boja!
27How are the mighty fallen, and the weapons of war perished!”