1Videnie Izaiáša, syna Ámosovho, ktoré videl o Júdovi a o Jeruzaleme za dní Uziáša, Jotama, Achaza a Ezechiáša, judských kráľov.
2Počujte, nebesia, pozoruj ušima, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, ale oni zradne odpadli odo mňa.
3Vôl zná svojho hospodára a osol jasle svojho pána; Izrael nezná, môj ľud nesrozumieva.
4Beda hriešnemu národu, ľudu, obťaženému neprávosťou, semenu zlostníkov, porušeným synom! Opustili Hospodina, rúhali sa Svätému Izraelovmu, odvrátili sa zpät.
5Načo aj máte byť ešte bití, keď sa len zase a vše viac odvraciate?! Celá hlava je nemocná, a celé srdce neduživé.
6Od spodku nohy až po vrch hlavy neni na ňom celého miesta zdravého; všetko je samá rana, modrina a hnisavá rana otvorená; rany neboly vytlačené ani obviazané ani na úľavu obmäkčené olejom.
7Vaša zem leží púšťou, vaše mestá sú vypálené ohňom, a vaša pôda, cudzinci ju zožierajú pred vami, a je púšťou, jako podvrátená od cudzincov,
8kým dcéra Siona pozostala jako búdka vo vinici a jako nočný úchylok na uhorkovom poli, jako obľahnuté mesto.
9Keby nám Hospodin Zástupov nebol zanechal niečo málo pozostatku, boli by sme jako Sodoma, Gomore by sme boli podobní.
10Počujte slovo Hospodinovo, vy, kniežatá Sodomy; pozorujte ušima zákon našeho Boha, vy, ľude Gomory!
11Načože mi je to množstvo vašich bitných obetí? hovorí Hospodin. Nasýtil som sa zápalných obetí baranov i tuku vykŕmeného dobytka, a krvi juncov, oviec a kôz nie som žiadostivý.
12Keď prichádzate, aby ste sa ukázali pred mojou tvárou, ktože to kedy vyhľadával z vašej ruky, aby ste šliapali moje nádvoria?
13Nedonášajte viacej obilných darov klamných: kadivo mi je ohavnosťou; čo do novmesiaca soboty a svolávania shromaždenia, nemôžem zniesť neprávosti ani sviatočného davu bezbožného.
14Vaše novmesiace a vaše výročité slávnosti nenávidí moja duša; staly sa mi bremenom; ustal som od nesenia.
15Preto keď rozprestierate svoje ruky, zakrývam svoje oči pred vami, ba i keď množíte modlitbu, nečujem; vaše ruky sú plné krvi.
16Umyte sa, očistite sa, odstráňte zlosť svojich skutkov zpred mojich očí, prestaňte zle robiť!
17Učte sa dobre robiť, hľadajte súd, dopomáhajte utlačenému k právu, súďte súd siroty, zastaňte sa práva vdovy.
18Nože poďte a pravoťme sa potom! hovorí Hospodin: Keby boly vaše hriechy jako šarlát, budú biele jako sneh; keby boly červené jako červec, dvakrát farbený, budú jako vlna.
19Ak budete chcieť a budete poslúchať, budete jesť dobré veci zeme.
20Ale jestli sa budete vzpečovať a postavíte sa na odpor, budete požraní od meča, lebo ústa Hospodinove hovorily.
21Oj, ako sa stalo smilnicou mesto, kedysi verné! Bolo plné súdu; spravedlivosť prebývala v ňom, a teraz v ňom bývajú vrahovia!
22Tvoje striebro sa obrátilo na trosky; tvoje víno je pomiešané s vodou;
23tvoje kniežatá sú spurní odpadlíci, spoločníci zlodejov; všetci, koľko ich je, milujú úplatný dar a ženú sa za odplatou; siroty nesúdia podľa spravedlivosti, a pravota vdovy neprijde pred nich.
24Preto hovorí Panovník Hospodin Zástupov, Mocný Izraelov: Oj, poteším sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch!
25A obrátim svoju ruku na teba a očistím ťa spáliac tvoje trosky jako žieravina a odstránim všetko tvoje olovo.
26A navrátim ti tvojich sudcov, ktorí budú jako tí tam prv, a tvojich radcov, ako na počiatku, a potom sa budeš volať mestom spravedlivosti, verným mestom.
27Sion bude vykúpený súdom a jeho navrátivší sa spravedlivosťou.
28Ale skrúšenie odpadlíkov a hriešnikov prijde spolu, a tí, ktorí opúšťajú Hospodina, zahynú.
29Lebo sa budú hanbiť pre modlárske duby, po ktorých ste túžili, a budete rumenieť od studu pre zahrady, ktoré ste si zvolili,
30pretože budete jako dub, ktorého lístie vädne, a jako zahrada, ktorá nemá vody.
31A bude najsilnejší pazderím a jeho dielo iskrou, a oboje to bude horieť spolu, ani nebude nikoho, kto by zahasil.