1Hospodine, ty si môj Bôh; vyvyšovať ťa budem, oslavovať budem tvoje meno, lebo si učinil predivné veci, rady, uradené od pradávna, vernú pravdu.
2Lebo si obrátil mesto v hromadu rozvalín, ohradené mesto v zrúcaninu, paláce cudzozemcov, aby neboly mestom; nebude viacej vystavené až na veky.
3Preto ťa bude ctiť a oslavovať silný ľud urputný, mesto ukrutných národov sa ťa bude báť.
4Lebo si bol pevnosťou chudobnému, pevnosťou núdznemu, keď mu bolo úzko, útočišťom pred prívalom, tôňou pred horúčavou, lebo vzteklý duch ukrutníkov je ako príval na stenu.
5Jako horúčavu vo vypráhlej zemi, tak potlačíš veselý hlomoz cudzincov, ako horúčavu tôňou hustého oblaku. - Pokorí spev ukrutníkov.
6A Hospodin Zástupov učiní všetkým národom hostinu tučných vecí na tomto vrchu, hostinu pri kvasenom víne, hostinu tučných vecí, plných špiku, kvaseného vína očisteného.
7A pohltí na tomto vrchu tvár závoja, ktorý leží na všetkých ľuďoch, aby zavil, a prikrývku, ktorá je rozprestretá na všetkých národoch, aby prikryla;
8pohltí smrť na večnosť, a Pán Hospodin sotrie slzu s každej tvári a odstráni potupu svojho ľudu s celej zeme, lebo Hospodin hovoril.
9Preto povedia toho dňa: Hľa, toto je náš Bôh, na ktorého sme očakávali, a vše nás spasil; toto je Hospodin, na ktorého sme očakávali! Plesajme a radujme sa v jeho spasení!
10Lebo ruka Hospodinova odpočinie na tomto vrchu, a Moáb bude zašliapaný na svojom mieste, jako sa zašliape slama do moku hnoja,
11a rozprestrie svoje ruky vo svojom strede, jako ich rozprestiera plavec plávajúc. A tak poníži jeho pýchu s úkladmi jeho rúk.
12A ohradu, vysokosť tvojich múrov zohne, poníži a srazí na zem až do prachu.