¹V tých dňoch onemocnel Ezechiáš na smrť. A prišiel k nemu Izaiáš, syn Ámosov, prorok, a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Usporiadaj svoj dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.

²A Ezechiáš obrátil svoju tvár ku stene a modlil sa Hospodinovi

³a povedal: Prosím, ó, Hospodine, rozpomeň sa na to, že som chodil pred tebou v pravde a celým srdcom a činil som to, čo je dobré v tvojich očiach. A Ezechiáš plakal veľmi.

⁴Vtedy sa stalo slovo Hospodinovo k Izaiášovi povediac:

⁵Iď a povieš Ezechiášovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Dávida, tvojho otca: Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy. Hľa, pridám ku tvojim dňom pätnásť rokov

⁶a z ruky assýrskeho kráľa ťa vytrhnem i toto mesto a budem brániť toto mesto a zastávať ho.

⁷A toto ti bude znamením od Hospodina, že Hospodin učiní túto vec, ktorú hovoril.

⁸Hľa, vrátim tieň stupňov, ktorý sišiel slnkom, po stupňoch hodín Achazových nazpät o desať stupňov. A tak sa vrátilo slnko o desať stupňov po stupňoch, po ktorých bolo sišlo.

⁹Zapísanie Ezechiáša, judského kráľa, keď bol nemocný a keď vyzdravel zo svojej nemoci, je toto:

¹⁰Ja som bol povedal: V najlepších svojich dňoch pokojných musím odísť do brán ríše smrti; budem pripravený o zbytok svojich rokov.

¹¹Povedal som: Neuvidím Hospodina, Hospodina v zemi živých, nebudem viacej vídať človeka spolu s tými, ktorí bývajú tam, kde všetko prestalo, v hrobe.

¹²Moje pokolenie ta odíde a odstehuje sa odo mňa ako stán pastiera; sviniem svoj život ako tkáč svoje tkanivo, odstrihne ma od triesma. Za chvíľu, jako je prechod zo dňa do noci, mi učiníš koniec.

¹³Predstavoval som si až do rána, že jako lev, tak skrúši všetky moje kosti, že za chvíľu, jako zo dňa do noci, mi učiníš koniec.

¹⁴Pišťal som ako lastovička, zorav, lkal som ako holubica; moje oči boly zomdlely hľadiac k výsosti. Vravel som: Hospodine, trpím násilie, stoj za mňa!

¹⁵To, čo idem hovoriť, on mi už aj povie a on aj učiní. Ta budem chodiť po všetky svoje roky s horkosťou svojej duše.

¹⁶Môj Pane, s tým žijú ľudia! A keď aj vo všetkom tom trvá život môjho ducha, jednako si ma uzdravil a oživil.

¹⁷Hľa, moja horkosť sa mi zmenila na pokoj. A ty si ľúbil moju dušu a vytrhol si ju z jamy záhuby, lebo si zahodil všetky moje hriechy za svoj chrbát.

¹⁸Lebo hrob ťa nebude oslavovať, smrť ťa nebude chváliť; nebudú očakávať na tvoju pravdu tí, ktorí sostupujú do jamy.

¹⁹Živý, živý ťa bude oslavovať ako ja dnes; otec bude oznamovať synom tvoju pravdu.

²⁰Hospodin je hotový zachrániť ma, a preto hudúc budeme spievať moje piesne po všetky dni svojho života v dome Hospodinovom.

²¹A Izaiáš riekol: Nech vezmú hrudu sušených fíkov a priložia na vred, a bude zdravý.

²²A Ezechiáš bol povedal: Aké znamenie bude toho, že pojdem hore do domu Hospodinovho?