1Potešujte, potešujte môj ľud! hovorí váš Bôh.
2Hovorte k srdcu Jeruzalemu a hlásajte mu, že sa doplnila jeho borba, že je odpustená jeho neprávosť, že vzal z ruky Hospodinovej dvojnásobne za všetky svoje hriechy.
3Hlas volajúceho na púšti: Upravte cestu Hospodinovu, urovnajte na pustine hradskú nášmu Bohu!
4Každé údolie nech je zvýšené, a každý vrch a breh nech sú snížené, a bude to, čo je krivé, rovinou a hornaté dolinou.
5A zjaví sa sláva Hospodinova, a uvidia, všetci, každé telo dovedna, že ústa Hospodinove hovorily.
6Hlas hovorí: Volaj! A povedal: Čo mám volať? Každé telo je tráva a každý jeho pôvab ako poľný kvet:
7tráva uschla, kvet uvädol, lebo Duch Hospodinov ho ovanul. Áno, ľud je skutočne trávou.
8Tráva uschla, kvet uvädol, ale slovo nášho Boha stojí na veky.
9Vyjdi si na vysoký vrch, zvestovateľu dobrých vecí Sione! Povýš mocne svoj hlas, zvestovateľu dobrých vecí, Jeruzaleme! Povýš, neboj sa! Povedz mestám Júdovým: Hľa, váš Bôh!
10Hľa, Pán Hospodin prijde jako mocný, a jeho rameno mu bude panovať! Hľa, jeho mzda ide s ním a jeho dielo pred ním.
11Jako pastier bude pásť svoje stádo, svojím ramenom shromaždí jahňatá a vo svojom lone ich ponesie, brezé nežne povedie.
12Kto zmeral vody svojou hrsťou a nebesia vymeral piaďou, sobral, merajúc, prach zeme do tretiny mierky a odvážil vrchy na váhe a brehy na vážkach?
13Kto vystihol veľkosť Ducha Hospodinovho? A človek nech mu oznámi jeho radu!
14S kýmže sa radil, aby mu bol dal rozumieť a naučil ho kráčať stezkou súdu a vyučil ho známosti? Alebo nech mu oznámi cestu rozumnosti!
15Hľa, národy sú jako kvapka z vedra a považovaní sú za toľko jako prach na vážkach: hľa, ostrovy zdvihne jako prášok!
16A Libanon? Nestačil by na zanietenie ohňa, a jeho zveriny by nebolo dosť na zápalnú obeť.
17Všetky národy sú pred ním ako nič, považované sú mu za menej ako nič a za márnosť.
18A tedy komuže pripodobníte silného Boha a jakú mu prirovnáte podobu?
19Rytinu uleje remeselník a zlatník ju potiahne zlatom a uleje k nej strieborné retiazky.
20Chudobný si vyberie za obeť pozdvihnutia drevo, ktoré nepráchniveje a vyhľadá si múdreho remeselníka, aby mu postavil rytinu, ktorá by sa nepohla.
21Či neviete, či ste nepočuli, či vám nebolo zvestované od počiatku, či nerozumiete základom zeme?
22On je to, ktorý sedí nad kruhom zeme a jej obyvatelia sú jako kobylky; on rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie,
23on vydáva kniežatá v nič a činí sudcov zeme, že sú jako márnosť,
24ba ešte ani nie sú zasadení, ba ešte ani nie sú zasiati, ba ani ich parez nezapustil koreňa do zeme, už aj povanie na nich, a uschnú, a víchor ich odnesie ako plevy!
25A tedy komu ma pripodobníte, aby som mu bol rovný? hovorí Svätý.
26Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať.
27Prečo potom povedáš, Jakobe, a hovoríš, Izraelu: Moja cesta je skrytá pred Hospodinom, a môj súd ta prechádza popri mojom Bohu?
28Či nevieš? Ak si nepočul: Večný Bôh Hospodin, ktorý stvoril konce zeme, neustáva ani nezomdlieva; nikto nevystihne jeho rozumu!
29On dáva ustalému silu a tomu, kto nemá vlády, hojne udeľuje moci.
30Mládenci ustávajú a zomdlievajú, a junáci ťažko klesajú;
31ale tí, ktorí očakávajú na Hospodina, nadobúdajú novej sily; vznášajú sa na perutiach ako orli; bežia a nezomdlievajú, chodia a neustávajú.