1Prebuď sa, prebuď, odej sa svojou silou, Sione! Obleč si svoje zdobné rúcho, Jeruzaleme, to sväté mesto, lebo už neprijde viacej na teba neobrezaný a nečistý!
2Otras sa z prachu, povstaň, posaď sa, Jeruzaleme! Rozviaž si povrazy svojej šije a zahoď, zajatá dcéro Siona!
3Lebo takto hovorí Hospodin: Zadarmo ste sa predali a tak ani nebudete vykúpení za peniaze.
4Lebo takto hovorí Pán Hospodin: Najprv sišiel môj ľud dolu do Egypta, aby tam pohostínil, a Assúr ho utiskuje bez príčiny.
5A tak teraz čože tu mám činiť, hovorí Hospodin, keď je môj ľud vzatý darmo, a tí, ktorí panujú nad ním, výskajú, hovorí Hospodin, a ustavične každého dňa sa rúhajú môjmu menu?
6Preto pozná môj ľud moje meno, preto, toho dňa, že som to ja, ktorý hovorím: Hľa, tu som!
7Aké krásne sú na vrchoch nohy toho, ktorý zvestuje radostné veci, ktorý hlása pokoj, ktorý zvestuje dobré, ktorý hlása spasenie, ktorý hovorí Sionu: Tvoj Bôh kraľuje!
8Počuj! Hlas tvojich strážnych! Pozdvihli svoj hlas, radostne prespevujú všetci spolu, lebo uvidia, zoka-voko, keď sa Hospodin navráti na Sion.
9Jasajte, radostne prespevujte spolu pustiny Jeruzalema, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem!
10Hospodin obnažil rameno svojej svätosti pred očami všetkých národov, a uvidia všetky končiny zeme spasenie nášho Boha!
11Preč, preč, vyjdite odtiaľ, nedotýkajte sa nečistého, vyjdite z jeho stredu, z Babylona, očistite sa vy, ktorí nosíte nádoby Hospodinove!
12Lebo nevyjdete v spechu ani nepojdete útekom, lebo Hospodin pojde pred vami, a za vami jako zadná stráž pojde Bôh Izraelov.
13Hľa, môj služobník bude rozumne konať, bude vyvýšený a vznešený a bude veľmi vysoký.
14Jako sa mnohí zhrozia nad tebou. (Tak bude zohavený jeho vzhľad nad iných ľudí a jeho podoba nad synov človeka) -
15tak zase skropí mnohé národy; pred ním kráľovia zavrú svoje ústa, pretože to, čo im nebolo rozprávané, uvidia, a tomu, čoho nepočuli, porozumejú.