1Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prísnejšie súdení.
1 Samay bokk, bu ñépp di sababloo nekk jàngalekatu mbooloo mi, xam ne nun jàngalekat yi, àtte bi nuy jaar mooy gën a diis.
2Lebo mnoho klesáme všetci. Ak niekto neklesá v slove, to je dokonalý muž, ktorý má moc pojať na úzdu i celé telo.
2 Ndaxte nun ñépp sikk nanu ci fànn yu bare. Ki sikkul ci kàddoom, ku mat nga, te man a noot sa yaram wépp.
3Hľa, koňom dávame zubadlá do úst, aby nás poslúchaly, a tak sem i ta obraciame celé ich telo.
3 Noonu ku laab fas, ngir mu déggal la, noot nga jëmmam jépp.
4Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vetry, dajú sa sem i ta obrátiť najmenším kormidlom, kamkoľvek sa ľúbi pohnať tomu, kto ju spravuje.
4 Te gaal yi it yu réy lañu, te ngelaw lu am doole di leen jiñax, waaye dawalkat bi, weñ gu tuuti la leen di jëme fu ko neex.
5Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu zapáli!
5 Ci noonu làmmiñ, cér su tuuti la, waaye day bàkkoo jëf yu réy. Seetleen ni ferñent tuutee, te man a làkk àll bu yaatu.
6I jazyk je oheň, svet neprávosti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškvrňuje celé telo a rozplameňuje kolo života od narodenia a je rozplameňovaný peklom.
6 Noonu it làmmiñ safara la, di bon-bonu àddina ci biir cér yi, tey musibaal jëmm jépp. Jum la, bu Seytaane taal, muy lakk àddina.
7Lebo ľudská príroda krotí a zkrotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemeplazov i morských potvôr;
7 Nit man na noot xeeti rab yépp: rabi àll yi, picc yi, yiy raam ak yi ci géej gi; noot na lépp.
8ale jazyk nemôže nikto z ľudí skrotiť, nepokojné zlo, plný smrťonosného jedu.
8 Waaye làmmiñ kenn mënu koo noot; musiba la mu dul dal mukk, fees dell ak daŋar juy rey.
9Ním dobrorečíme Pánovi, Bohu a Otcovi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu;
9 Làmmiñ lanuy sante Boroom bi, di sunu Baay, ba noppi móoloo ko nit, ñi Yàlla sàkk ci meloom.
10z tých istých úst vychádza dobrorečenie i zlorečenie. Nemá to tak byť, moji bratia!
10 Gémmiñ gi sante mooy móoloo. Yéen samay bokk, loolu warul a am.
11Či azda prameň z toho istého žriedla prýska sladkú a horkú vodu?
11 Ndax ndox mu lewet ak mu wex dinañu ballandoo ci genn mbënn?
12Či môže, moji bratia, fík rodiť olivky alebo vinič fíky? Tak ani niktorý prameň nemôže vydať slanú i sladkú vodu.
12 Samay bokk, ndax mas ngeen a gis garabu figg gu meññ oliw, walla garabu réseñ gu meññ ay figg? Mukk! Mbënnu xorom mënta nàcc mukk ndox mu neex.
13Kto je múdry a rozumný medzi vami? Nech ukáže zo svojho pekného obcovania svoje skutky v múdrej a krotkej tichosti!
13 Ana ku neex xel ci yéen, ana kuy boroom xam-xam? Na ko wone ciy jëfam ak dundam gu sell, te feeñal xelam ci jikkoom ju lewet.
14Ale ak máte horkú závisť a svár vo svojom srdci, nechváľte sa a neluhajte proti pravde.
14 Waaye ku am ci sa xol farlu gu laloo wextan ak wut aw tur, bul bàkku, di weddi dëgg.
15Tá múdrosť neprichádza s hora, ale je pozemská, telesná, démonská.
15 Xel moomu jógewul ci kaw; jëfu àddina la, di jikkoy niti kese, te jóge ci Seytaane.
16Lebo kde je závisť a svár, tam je aj nepokoj i každá zlá vec.
16 Ndaxte fu wextan ak wut aw tur dugg, indi fa xëccoo ak bépp ñaawteef.
17Ale múdrosť s hora je ponajprv čistotná, potom pokojná, prívetivá, povoľná, plná milosrdenstva a dobrého ovocia, nepochybujúca a nepokrytecká.
17 Waaye xel mi jóge ci kaw daa sell, ba noppi ànd ak jàmm te lewet, nooy, fees dell ak yërmande ak jëf yu rafet; àndul ak genn parlàqu, amul genn naaféq.
18A ovocie spravedlivosti seje sa v pokoji tým, ktorí pôsobia pokoj.
18 Te nitu jàmm dina bey toolu jàmm, góob njub.