1Čo do Moába. Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Beda mestu Nébo, lebo bude spustošené; hanbiť sa bude, vzaté bude Kirjataim, Misgab sa bude hanbiť a bude sa desiť.
2Niet už viacej chlúby Moábovej v Chešbone; vymysleli proti nemu zlé. Poďte a vytneme ho tak, aby nebol národom. Aj ty, Madmen, umĺkneš; za tebou pojde meč.
3Hlas kriku počuť z Choronajima: Spustošenie a veľké skrúšenie!
4Skrúšený je Moáb! Jeho malí budú kričať tak, že to bude počuť naďaleko.
5Lebo hore svahom Luchíta pojde sa neprestajným plačom; lebo na svahu Choronaima počujú nepriatelia krik skrúšenia.
6Utekajte, zachráňte svoju dušu! Všetky budú jako borievka na púšti.
7Lebo preto, že sa nadeješ na svoje diela a na svoje poklady, budeš i ty vzatý, Moábe, a Chámoš pojde von do zajatia, jeho kňazi i jeho kniežatá spolu.
8A pustošiteľ prijde na všetky mestá, ani neujde niktoré mesto; údolie zahynie a rovina bude zahladená, to, čo povedal Hospodin.
9Dajte Moábovi peruť, lebo vyjde letmo, a jeho mestá budú obrátené na pustinu tak, že nebude v nich obyvateľa.
10Zlorečený ten, kto koná dielo Hospodinovo nedbalo, a zlorečený ten, kto zdržuje svoj meč od krvi.
11Moáb žil bezpečný od svojej mladosti a pokojne sedel na svojich kvasniciach ani nebol prelievaný z nádoby do nádoby ani neišiel do zajatia, preto stojí jeho chuť v ňom, a jeho vôňa sa nezmenila.
12Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že pošlem na neho tých, ktorí prelievajú, a prelejú ho, vyprázdnia jeho nádoby a roztrepú ich žbány.
13A tak sa bude hanbiť Moáb pre Chámoša, jako sa hanbia dom Izraelov pre Bét-el, svoju nádej.
14Akože poviete: My sme udatní hrdinovia a chrabrí mužovia do boja?
15Moáb bude spustošený, a nepriateľ vyjde hore do jeho miest, a jeho vybraní mládenci sídu dolu na zabitie, hovorí Kráľ, ktorého meno je Hospodin Zástupov.
16Blízko je zkaza Moábova, aby prišla, a jeho trápenie náhli sa veľmi.
17Ľutujte ho všetci, ktorí ste na jeho okolí, a všetci, ktorí znáte jeho meno, povedzte: Jako je len polámaná berla sily, palica krásy!
18Sídi so svojej slávy a sadni v smäde, obyvateľko, dcéro Díbona, lebo zhubca Moábov ide hore proti tebe, zkazí tvoje ohrady.
19Postav sa na cestu a vyzeraj, obyvateľko Aroera; opýtaj sa toho, ktorý uteká, a tej, ktorá beží, aby unikla; povedz: Čo sa stalo?
20Moáb sa hanbí, lebo je zdrtený. Kvíľte a kričte: Oznámte v Arnone, že Moáb je spustošený!
21A súd prišiel na zem tej roviny, na Cholon, na Jahacu a na Mefaat,
22prišiel i na Díbon, na Nébo i na Bét-diblataim,
23na Kirjataim, na Bét-gamul i na Bét-meon,
24na Kerijót, na Bocru i na všetky mestá zeme Moábovej, ďaleké i blízke.
25Roh Moábov je odťatý, a jeho rameno je polámané, hovorí Hospodin.
26Opojte ho, lebo sa povýšil proti Hospodinovi, aby pleskol Moáb do svojho vývratku. A bude aj on na posmech.
27Alebo či nebol tebe Izrael za posmech? Či bol azda najdený medzi zlodejmi? Lebo kedykoľvek zavadíš o neho svojimi slovami, pokyvuješ hlavou.
28Opustite mestá a bývajte v skale, obyvatelia Moábovi, a buďte jako holubica, ktorá hniezdi ďaleko v rozsadlinách.
29Slýchali sme o pýche Moábovej, je veľmi pyšný, o jeho vysokomyseľnosti, o jeho pýche, o jeho nadutosti a povýšenosti jeho srdca.
30Ja znám, hovorí Hospodin, jeho vztek, ale nebude tak; jeho márne reči hrdé nevykonajú ničoho.
31Preto kvílim nad Moábom a kričím pre celého Moába, úpia pre mužov Kir-chéresa.
32Viacej ti plačem, ako som plakal nad Jazerom, viniču Sibmy! Tvoje výhonky prenikly za more, dosiahly až po more Jazera: na tvoje letné plody a na tvoju oberačku pripadol zhubca.
33A sprataná bude radosť a plesanie s úrodného poľa a zo zeme Moábovej, a spôsobím to, že nebude vína v prešoch. Nebudú šliapať hrozna s radostným krikom oberača; krik oberača nebude radostným krikom oberača.
34Od kriku Chešbona až po Eleále, až po Jahac budú vydávať svoj hlas, od Coára až po Choronaim ako trojročná jalovica, lebo aj vody Nimríma budú obrátené na púšť.
35A spôsobím to, hovorí Hospodin, aby nemal Moáb toho, kto by obetoval zápal na výšine, a toho, kto by kadil jeho bohom.
36Preto zneje moje srdce pre Moába jako fujary, a moje srdce zneje nad mužmi Kir-chéresa jako píšťaly; preto aj prebytok, ktorého nadobudli, zahynie.
37Lebo každá hlava je plešivá a každá brada ostrihaná, na všetkých rukách sú rezy a na bedrách smútočné vrece;
38na všetkých postrešiach Moábových i po jeho uliciach všade samý žalostný nárek, lebo som rozbil Moába jako nádobu, v ktorej niet záľuby, hovorí Hospodin.
39Aký je zdrtený! Kvília. Ako obrátil Moáb chrbát od hanby! A Moáb je za posmech a na postrach všetkým, ktorí sú vôkol neho!
40Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, priletí jako orol a roztiahne svoje krýdla na Moába.
41Kerijót bude vzaté, a pevnosti budú uchvátené. A srdce udatných mužov Moábových bude toho dňa jako srdce ženy, sovrenej úzkosťami porodu.
42Moáb bude zahladený tak, že prestane byť ľudom, pretože sa povýšil proti Hospodinovi.
43Pachad, pachat a pach na teba, obyvateľu Moába! hovorí Hospodin.
44Ten, kto utečie pred strachom, padne do jamy, a ten, kto vylezie z jamy, bude lapený do smečky. Lebo uvediem na neho, na Moába, rok ich navštívenia, hovorí Hospodin.
45V tôni Chešbona budú stáť zo sily vyčerpaní utekajúci; ale istotne vyjde oheň z Chešbona a plameň zpomedzi Síchona a zožerie sluchu Moábovu a temeno hlavy synov hrmotu.
46Beda tebe, Moábe! Zahynie ľud Chámošov! Lebo tvoji synovia budú vzatí do zajatia a tvoje dcéry v plen.
47Ale v posledných dňoch navrátim zajatých Moábových, hovorí Hospodin. Potiaľto súd Moábov.