¹Slovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi od Hospodina povediac:

²Postav sa v bráne domu Hospodinovho a budeš tam volať toto slovo a povieš: Počujte slovo Hospodinovo, celý Júda, všetci, ktorí vchádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi!

³Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Čiňte tak aby, vaše cesty a vaše skutky boly dobré, a učiním to, aby ste bývali na tomto mieste.

⁴Nenadejte sa na lživé slová, že vraj chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je to.

⁵Lebo ak naozaj budete činiť tak, aby vaše cesty a vaše skutky boly dobré, ak naozaj budete konať súd medzi mužom a medzi jeho blížnym,

⁶ak neutisknete pohostína, siroty a vdovy a nijakým činom nevylejete nevinnej krvi na tomto mieste a za inými bohy nepojdete sebe na zlé,

⁷vtedy spôsobím to, že budete bývať na tomto mieste, v zemi, ktorú som dal vašim otcom od veku až na veky.

⁸Hľa, vy sa nadejete na lživé slová, bez toho, že by prospely.

⁹Či azda budete kradnúť, zabíjať, cudzoložiť, prisahať falošne, kadiť Bálovi a chodiť za inými bohmi, ktorých neznáte,

¹⁰a potom prijdete a postavíte sa pred mojou tvárou v tomto dome, nad ktorým je menované moje meno, a poviete: Sme vytrhnutí; aby ste mohli páchať všetky tie ohavnosti?

¹¹Či je tento dom, nad ktorým je menované moje meno, pelešou lotrov vo vašich očiach? Hľa, vidím i ja, hovorí Hospodin.

¹²Lebo nože iďte na moje miesto, ktoré je v Šíle, kde som bol dal tam na počiatku bývať svojmu menu, a vidzte, čo som mu učinil pre zlosť svojeho ľudu Izraela!

¹³A tak teraz pretože páchate všetky tie skutky, hovorí Hospodin, a pretože som vám hovoril vstávajúc skoro za rána a hovoriac znova a znova, a nepočuli ste, a keď som vás volal, neozvali ste sa,

¹⁴preto učiním domu, nad ktorým je menované moje meno, na ktorý sa vy nadejete, a miestu, ktoré som vám dal i vašim otcom, ako som učinil Šílu.

¹⁵A odvrhnem vás preč od svojej tvári jako som odvrhol všetkých vašich bratov, všetko semeno Efraimovo.

¹⁶A ty sa nemodli za tento ľud ani nepozdvihuj za nich prosebného kriku a modlitby ani nedobíjaj do mňa, lebo ťa nevyslyším.

¹⁷Či nevidíš, čo robia v mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema?

¹⁸Synovia sberajú drevo, a otcovia zapaľujú oheň, a ženy miesia cesto, aby narobily kráľovnej nebies obetných koláčov a aby obetovali iným bohom liate obeti, nato, aby ma popudzovali.

¹⁹Či to azda mňa popudzujú? hovorí Hospodin, Či azda nie sami seba, aby hanba pokryla ich tvár?

²⁰Preto takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, môj hnev a moja prchlivosť sa vyleje na toto miesto, na človeka i na hovädo i na poľný strom i na plod zeme a bude horieť a nezhasne.

²¹Takto hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov: Soberte svoje zápalné obeti so svojimi bitnými obeťami a jedzte mäso!

²²Lebo veď som nehovoril s vašimi otcami ani som im neprikázal v deň, v ktorý som ich vyviedol z Egyptskej zeme, o nijakej zápalnej alebo bitnej obeti.

²³Ale iba toto som im prikázal a povedal som: Počúvajte na môj hlas, a budem vám Bohom, a vy mi budete ľudom, a budete chodiť po každej ceste, ktorú vám prikážem, aby vám bolo dobre.

²⁴Ale neposlúchli ani nenaklonili svojho ucha, lež chodili podľa uradení, podľa zaťatej umienenosti svojho zlého srdca, a ich kroky boly nazad a nie napred,

²⁵a to tak od toho dňa, ktorého vyšli vaši otcovia z Egyptskej zeme, až do tohoto dňa, a posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov deň ako deň skoro za rána a posielajúc znova a znova.

²⁶Ale ma nepočúvali ani nenaklonili svojho ucha, ale zatvrdili svoju šiju, robili horšie ako ich otcovia.

²⁷A tak im budeš hovoriť všetky tieto slová, ale ťa nebudú počúvať, a keď budeš volať na nich, neozvú sa ti.

²⁸A povieš im: Toto je ten národ, ktorý nepočúva na hlas Hospodina, svojho Boha, ani neprijíma kázne. Pravda zahynula, a je vyťatá z ich úst.

²⁹Ostrihaj, dcéro Jeruzalema, ozdobu svojej hlavy a odhoď a pozdvihni trúchlospev na vysokých miestach holých, lebo Hospodin zavrhol a opustil pokolenie svojej prchlivosti.

³⁰Pretože synovia Júdovi robili to, čo je zlé v mojich očiach, hovorí Hospodin: nastaväli svojich hnusôb v dome, nad ktorým je menované moje meno, aby ho poškvrnili.

³¹A nastaväli výšin Tofeta, ktorý je v údolí Ben-hinnoma, aby pálili svojich synov a svoje dcéry ohňom, čoho som neprikázal, a čo ani len nevstúpilo na moje srdce.

³²Preto hľa, idú dni, hovorí Hospodin, že sa už viacej nepovie, že vraj Tofet alebo údolie Ben-hinnoma, ale údolie vraždenia, a budú pochovávať v Tofete, pretože nebude inde dosť miesta.

³³A tak bude mŕtve telo tohoto ľudu za pokrm nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, a nebude nikoho, kto by zaplašil.

³⁴A spôsobím to, že prestane z miest Júdových a z ulíc Jeruzalema hlas veselosti a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, lebo zem bude pustinou.