1Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás,
1 Yaw Teyofil mu tedd mi, xam nga ne, nit ñu bare sasoo nañoo bind ab nettali bu jëm ci mbir, yi xewoon ci sunu biir,
2ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova,
2 li dëppook waxi seede, yi ko teewe woon li dale ca ndoorte la te ñu mujj nekk jawriñi kàddug Yàlla.
3videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile,
3 Léegi nag kon man ci sama wàll, gëstu naa ci lépp li ko dale ca njàlbéen ga, te fas naa la ko yéenee bindal, nettali la ni xew-xew yooyu deme woon tembe.
4aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili.
4 Noonu dinga man a xam ne, li ñu la jàngaloon lu wér peŋŋ la.
5Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta.
5 Ca jamonoy Erodd, mi nekkoon buur ca réewu Yawut ya, amoon na saraxalekat bu ñu tudde Sakariya te bokk ca mbootaayu saraxalekat, ya askanoo ci Abiya. Jabaram Elisabet askanoo moom itam ci Aaroona.
6Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní.
6 Sakariya ak jabaram ñu jub lañu ca kanam Yàlla, di topp ni mu ware ndigal yi ak dogali Boroom bi yépp.
7A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch.
7 Waaye amuñu doom, ndaxte Elisabet mënul a am doom, te it fekk ñoom ñaar ñépp ay màggat lañu.
8A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom,
8 Benn bés nag Sakariya doon def liggéeyu saraxaleem ca Yàlla, ndaxte mbootaayam a aye keroog.
9že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho.
9 Bi ñuy tegoo bant, ni ko saraxalekat yi daan defe nakajekk, ngir xam kan mooy dugg ca bérab bu sell ba ca kër Yàlla ga, ngir taal fa cuuraay, bant ba tegu ci Sakariya.
10A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia.
10 Ca waxtu wa ñuy taal cuuraay la, mbooloo maa nga woon ca biti, di ñaan.
11A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie.
11 Noonu benn malaakam Boroom bi daldi feeñu Sakariya, taxaw ca féeteek ndeyjooru saraxalukaay, ba ñuy taal cuuraay ca kawam.
12A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho.
12 Naka la ko Sakariya gis, fitam daldi dem, mu tiit.
13Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján.
13 Waaye malaaka ma ne ko: «Bul ragal dara Sakariya, ndaxte sa ñaan nangu na. Elisabet sa jabar dina la jural doom, te dinga ko tudde Yaxya.
14A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu;
14 Sa mbég lay doon, sa xol sedd ci, te ñu bare dinañu bég ci juddoom,
15lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky.
15 ndaxte dina nekk ku màgg ca kanam Yàlla. Du naan biiñ walla dara luy màndil, te bu juddoo, Xel mu Sell mi daldi ko solu.
16A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu.
16 Dina delloosi niti Israyil yu bare ci Yàlla seen Boroom.
17A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud.
17 Mooy jiitu, di yégle ñëwu Boroom bi, ànd ak xel mi ak doole, ji yonent Yàlla Iliyas amoon, ngir jubale xoli baay yi ak doom yi, ngir delloo ñi déggadi ci maanduteg ñi jub. Noonu dina waajal mbooloo muy teeru Boroom bi.»
18A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch.
18 Sakariya daldi ne malaaka ma: «Nan laay xame ne, loolu dëgg la? Ndaxte mag laa, te sama jabar it màggat na.»
19Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci.
19 Malaaka ma tontu ko ne: «Man maay Jibril miy taxaw ci kanam Yàlla. Dañu maa yónni ngir ma wax ak yaw te yégal la xebaar bu baax boobu.
20Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom.
20 Léegi nag gannaaw gëmuloo li ma wax, dinga luu te dootuloo man a wax, ba kera sama wax di am, bu jamonoom jotee.»
21A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme.
21 Fekk na booba mbooloo maa ngi xaar, jaaxle lool ci li Sakariya yàgg ca bérab bu sell ba.
22A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý.
22 Waaye bi mu génnee nag, mënul a wax ak ñoom. Noonu nit ña xam ne, dafa am lu ko feeñu ca bérab bu sell ba. Dafa luu, ba di leen liyaar.
23A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu.
23 Bi Sakariya matalee liggéeyu saraxaleem ba noppi, mu daldi ñibbi.
24A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov
24 Bi mbir yooyu weesoo, Elisabet jabaram ëmb, di ko nëbb lu mat juróomi weer
25a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi.
25 te naan: «Lii mooy yiw wi ma Boroom bi defal, ba fajal ma li doon sama gàcce ci nit ñi!»
26Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret,
26 Bi Elisabet nekkee ci juróom-benni weeram, Yàlla yónni na malaakaam Jibril ca dëkku Nasaret ca diiwaanu Galile.
27k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária.
27 Mu yebal ko ca janq bu ñu may waa ju bokk ci askanu Daawuda te ñu koy wax Yuusufa, waaye àndaguñu. Janq baa ngi tudd Maryaama.
28A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami!
28 Malaaka ma dikk ca moom ne ko: «Jàmm ngaam, yaw mi Boroom bi defal aw yiw; mu ngi ak yaw.»
29A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav.
29 Waxi malaaka ma daldi jaaxal Maryaama, muy xalaat lu nuyoo boobu man a tekki.
30Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha
30 Malaaka ma ne ko: «Bul ragal dara Maryaama, ndaxte Yàlla tànn na la ci yiwam.
31a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš.
31 Dinga ëmb, jur doom ju góor; nanga ko tudde Yeesu.
32Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca,
32 Ku màgg lay nekki, te dinañu ko wooye Doomu Aji Kawe ji. Boroom bi Yàlla dina ko jébbal nguuru Daawuda maamam.
33a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca.
33 Noonu dina yilif askanu Yanqóoba ba fàww, te nguuram du am àpp.»
34A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža?
34 Maryaama laaj malaaka ma ne ko: «Naka la loolu man a ame? Man de, janq laa ba tey.»
35A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží.
35 Malaaka ma tontu ko ne: «Xel mu Sell mi dina wàcc ci yaw, te Aji Kawe ji dina la yiir ci kàttanam. Moo tax xale biy juddu dinañu ko wooye Ku sell ki, Doomu Yàlla ji.
36A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou,
36 Elisabet sa mbokk mi it dina am doom ju góor cig màggatam. Ki ñu doon wooye ku mënul a am doom, mu ngi ci juróom-benni weeram.
37lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo.
37 Ndaxte dara tëwul Yàlla.»
38Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.
38 Maryaama ne ko: «Jaamub Boroom bi laa. Na Yàlla def ci man li nga wax.» Ci noonu malaaka ma daldi dem.
39A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho.
39 Ci jamono jooju Maryaama jóg, gaawantu dem ci benn dëkk bu nekkoon ca tund ya ca diiwaanu Yude.
40A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu.
40 Mu dugg ca kër Sakariya, daldi nuyu Elisabet.
41A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom
41 Naka la Elisabet dégg Maryaama di nuyoo, doomam daldi yengatu ci biiram. Noonu Xelum Yàlla mu Sell mi daldi solu Elisabet.
42a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života!
42 Elisabet wax ca kaw ne: «Barkeel nañu la ci jigéen ñi, barkeel doom ji nga ëmb!
43Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?!
43 Man maay kan, ba ndeyu sama Boroom ñëw di ma seetsi?
44Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote,
44 Maa ngi lay wax ne, naka laa la dégg ngay nuyoo rekk, sama doom ji yengu ci sama biir ndax mbég.
45a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána.
45 Barke ñeel na la, yaw mi gëm ne, li la Boroom bi yégal dina mat!»
46A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána,
46 Noonu Maryaama daldi ne:
47a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom
47 «Sama xol a ngi màggal Boroom bi,sama xel di bég ci Yàlla sama Musalkat,
48pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia,
48 ndaxte fàttaliku na ma,man jaamam bu woyof bi.Gannaawsi tey, niti jamono yéppdinañu ma wooye ki ñu barkeel,
49pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno,
49 ndaxte Ku Màgg ki defal na ma lu réy.Turam dafa sell.
50a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja.
50 Day wàcce yërmandeem ci ñi ko ragal,ci seeni sët ba ci seeni sëtaat.
51Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca,
51 Wone na jëf yu mag ci dooley loxoom,te tas mbooloom ñiy réy-réylu,
52svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených,
52 daaneel boroom doole yi ci seen nguur,yékkati baadoolo yi.
53lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych.
53 Ñi xiif, reggal na leen ak ñam wu neex,te dàq boroom alal yi,ñu daw ak loxoy neen.
54Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo,
54 Wallu na bànni Israyil giy jaamam,di fàttaliku yërmandeem,
55tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť.
55 ni mu ko dige woon sunuy maam,jëmale ko ci Ibraayma ak askanam ba fàww.»
56A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.
56 Noonu Maryaama toog fa Elisabet lu war a tollook ñetti weer, sog a ñibbi.
57A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna.
57 Gannaaw loolu jamono ji Elisabet war a mucc agsi, mu daldi jur doom ju góor.
58A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou.
58 Dëkkandoom yi ak mbokkam yi yég ne, Boroom bi won na ko yërmande ju réy, ñu ànd ak moom bég.
59Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom.
59 Bi bés ba dellusee, ñu ñëw xarafalsi xale ba, bëgg koo dippee baayam Sakariya.
60Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján.
60 Waaye yaayam ne leen: «Déedéet, Yaxya lay tudd.»
61A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom!
61 Ñu ne ko: «Amoo menn mbokk mu tudd noonu.»
62A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal.
62 Ñu daldi liyaar baayam, ngir xam nan la bëgg ñu tudde xale ba.
63A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili.
63 Sakariya laaj àlluwa, bind ci ne: «Yaxya la tudd.» Ñépp daldi waaru.
64A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu.
64 Ca saa sa Yàlla dindi luu gi, Sakariya daldi waxaat, di màggal Yàlla.
65Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach.
65 Waa dëkk ba bépp jaaxle, xew-xew yooyu siiw ca tundi Yude yépp.
66A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním.
66 Ñi dégg nettali, bi jëm ci mbir yooyu, dañu koo denc ci seen xol te naan: «Nu xale bii di mujje nag?» Ndaxte leeroon na ne, dooley Boroom baa ngi ànd ak moom.
67A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval:
67 Sakariya baayu Yaxya daldi fees ak Xel mu Sell mi. Noonu mu wax ci kàddug Yàlla ne:
68Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu
68 «Cant ñeel na Boroom bi, Yàllay Israyil,ndaxte wallusi na mbooloom, ba jot leen!
69a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, -
69 Feeñal na nu Musalkat bu am doole,bi soqikoo ci askanu Daawuda jaamam,
70jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov -
70 ni mu yéglee woon bu yàggjaarale ko ci yonentam yu sell yi.
71spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia,
71 Dina nu musal ci sunuy noon,jële nu ci sunu loxoy bañaale.
72aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu,
72 Yàlla wone na yërmandeem,ji mu digoon sunuy maam,te di fàttaliku kóllëre, gi mu fas ak ñoom,
73na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá,
73 di ngiñ, li mu giñaloon sunu maam Ibraayma naan,
74aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu
74 dina nu teqale ak sunuy noon,ngir nu man koo jaamu ci jàmm,
75v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života.
75 nu sell te jub ci kanamam sunu giiru dund.
76A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty,
76 Yaw nag doom, dinañu lay wooye yonentu Aji Kawe ji,ndaxte dinga jiitu, di yégle ñëwu Boroom bi,di ko xàllal yoon wi.
77dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov
77 Dinga xamal mbooloom,ni leen Boroom bi man a musale,jaare ko ci seen mbaalug bàkkaar,
78pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti,
78 ndaxte Yàlla sunu Boroom fees na ak yërmande,ba tax muy wàcce ci nun jant buy fenk,
79aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja.
79 ngir leeral ñi toog ci lëndëm,takkandeeru dee tiim leen,ngir jiite nu ci yoonu jàmm.»
80A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.
80 Noonu Yaxyaa ngi doon màgg, te xelam di ubbiku. Mu dëkk ca màndiŋ ma, ba bés ba muy feeñu bànni Israyil.