1A povedal im aj podobenstvo na to, že je treba vždycky sa modliť a neustávať.
1 Noonu Yeesu wax leen itam léeb wii ngir xamal leen ne, war nañoo sax ci ñaan te bañ a xàddi.
2Bol vraj v istom meste nejaký sudca, ktorý sa Boha nebál a človeka nehanbil.
2 Nee na: «Dafa amoon cib dëkk, benn àttekat bu ragalul Yàlla te faalewul mbindeef.
3A bola v tom istom meste jakási vdova, ktorá chodila k nemu a hovorila: Pomsti ma nad mojím protivníkom a vysloboď ma od neho!
3 Amoon na itam ca dëkk ba jigéen ju jëkkëram faatu ju daan faral di ñëw ci moom, naan ko: “Àtte ma ak sama noon!”
4A nechcel za čas. Ale potom povedal sám v sebe: Hoci sa ani Boha nebojím ani človeka sa nehanbím,
4 Àttekat ba bañ lu yàgg, waaye am bés mu ne ci xelam: “Ragaluma Yàlla te faalewuma mbindeef,
5ale preto, že mi táto vdova nedá pokoja, pomstím ju, nech mi tu nechodí naveky a netrápi ma.
5 waaye jigéen jii lakkal na ma; kon dinaa ko àtte, ngir mu bañatee ñëw sonal ma. Dina rey ak ay wax.”»
6A Pán povedal: Počujte, čo hovorí ten nespravedlivý sudca!
6 Boroom bi tegaat ca ne: «Dégluleen bu baax li àttekat bu bon boobu wax;
7A čo by Bôh nepomstil svojich vyvolených, ktorí volajú k nemu dňom i nocou, hoc aj pri nich zhovieva?
7 ndax Yàlla du àtte jub mbooloom mi mu tànn te ñu koy ñaan wall guddi ak bëccëg? Ndax dina leen xaarloo?
8Ba hovorím vám, že ich pomstí, a to skoro. Avšak keď prijde Syn človeka, či aj najde vieru na zemi?
8 Maa ngi leen koy wax, dina leen àtte jub ci lu gaaw. Waaye bu Doomu nit ki ñëwee, ndax dina fekk ngëm ci àddina?»
9A povedal i proti niektorým, ktorí dúfali v sebe, že sú spravedliví a ostatných nemali za nič, toto podobenstvo:
9 Yeesu waxaat léeb wii nit, ñi foog ne jub nañu tey xeeb ñi ci des.
10Dvaja mužovia išli hore do chrámu modliť sa. Jeden bol farizeus a druhý publikán.
10 Mu ne: «Dafa amoon ñaari nit ñu dem ca kër Yàlla ga, di ñaan. Kenn ki ab Farisen la, ki ci des juutikat.
11Farizeus si zastal a takto sa modlil u seba: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia, dráči, nespravedliví, cudzoložníci alebo aj ako tento publikán.
11 Farisen baa nga taxaw di ñaan ci xelam naan: “Yaw Yàlla, maa ngi lay sant ci li ma melul ni ñeneen ñiy sàcc, di def lu jubadi te di njaaloo, rawatina juutikat bii.
12Postím sa dva razy do týždňa a dávam desiatky zo všetkých príjmov.
12 Ayu-bés gu nekk damay woor ñaari yoon, di joxe asaka ci lépp lu ma wut.”
13A publikán stojac zďaleka nechcel ani len oči pozdvihnúť k nebu, ale sa bil do pŕs a hovoril: Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!
13 «Juutikat ba moom, ma nga taxaw fu sore te bëggul a siggi sax, xool ca asamaan. Waaye ma ngay fëgg dënnam te naan: “Yaw Yàlla, yërëm ma, man miy bàkkaarkat.”»
14Hovorím vám, že tento odišiel ospravedlnený dolu do svojho domu a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.
14 Yeesu teg ca ne: «Maa ngi leen koy wax, nit kooku, ba muy ñibbi këram, moom la Yàlla àtte ni ku jub, waaye du Farisen ba. Ndaxte képp kuy yékkatiku dees na la suufeel, te kuy suufeelu, ñu yékkati la.»
15A donášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. A keď to videli učeníci, dohovárali im.
15 Amoon na ay nit, ñuy indil Yeesu ay liir, ngir mu teg leen ay loxoom. Bi taalibe ya gisee loolu, ñu gëdd leen.
16Ale Ježiš privolajúc si deti povedal: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.
16 Waaye Yeesu woo leen ne: «Bàyyileen xale yi, ñu ñëw ci man, te buleen leen tere, ndaxte ñu mel ni ñoom ñoo yelloo nguuru Yàlla.
17Ameň vám hovorím, že kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nikdy nevojde do neho.
17 Ci dëgg, maa ngi leen koy wax, woyoful ni xale, nangu nguuru Yàlla, doo ci man a dugg.»
18A opýtalo sa ho ktorési knieža a rieklo: Dobrý Učiteľu, čo mám činiť, aby som dedične obdržal večný život?
18 Benn njiitu Yawut laaj Yeesu ne ko: «Kilifa gu baax gi, lu ma war a def, ba am wàll ci dund gu dul jeex?»
19A Ježiš mu odpovedal: Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.
19 Yeesu tontu ko: «Lu tax nga wooye ma ku baax? Yàlla rekk a baax.
20A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nevydáš falošného svedoctva, cti svojho otca i svoju mať!
20 Xam nga ndigal yi: “Bul njaaloo, bul bóom, bul sàcc, bul seede lu dul dëgg, teralal sa ndey ak sa baay.”»
21A on povedal: To všetko som zachoval od svojej mladosti.
21 Njiit la ne ko: «Loolu lépp sàmm naa ko li dale ci sama ndaw ba tey.»
22A keď to počul Ježiš, povedal mu: Ešte ti jedno chýba: predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi a poď, nasleduj ma!
22 Bi Yeesu déggee loolu, mu ne ko: «Lenn rekk moo la dese. Jaayal li nga am lépp, séddale ko miskin yi te dinga woomle ca asamaan; boo noppee, nga ñëw topp ci man.»
23Ale on počujúc to veľmi sa zarmútil, lebo bol veľmi bohatý.
23 Bi nit ka déggee loolu, mu am tiis, ndaxte ku bare woon alal la.
24A keď ho videl Ježiš, že sa veľmi zarmútil, povedal: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!
24 Yeesu xool ko, daldi ne: «Boroom alal, dugg ci nguuru Yàlla, lu jafee ngoogu!
25Lebo ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelnú dierku ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.
25 Giléem jaar ci bën-bënu pusa moo gën a yomb boroom alal dugg ci nguuru Yàlla.»
26Vtedy povedali tí, ktorí to počuli: A kto potom môže byť spasený?
26 Ñi doon déglu daldi ne: «Kon nag ku man a mucc?»
27A on povedal: To, čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.
27 Yeesu tontu ne: «Li të nit ñi, tëwul Yàlla.»
28A Peter povedal: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.
28 Noonu Piyeer ne: «Nun de, dëddu nanu li nu am lépp, topp la.»
29A on im povedal: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto by opustil dom alebo rodičov alebo bratov alebo manželku alebo deti pre kráľovstvo Božie,
29 Yeesu ne leen: «Ci dëgg maa ngi leen koy wax, képp ku dëddu kër walla jabar walla ay doomi ndey walla ay waajur walla ay doom ngir nguuru Yàlla,
30kto by už v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večného života.
30 dinga am tey jii ay yooni yoon, ak dund gu dul jeex ëllëg.»
31A pojmúc si dvanástich povedal im: Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a naplní sa Synovi človeka všetko, čo je napísané skrze prorokov;
31 Yeesu wéetoo ak fukki taalibe yi ak ñaar ne leen: «Nu ngi dem Yerusalem, te li yonent yi bindoon lépp ci mbirum Doomu nit ki dina mat.
32lebo ho vydajú pohanom, naposmievajú sa mu, zhanobia, opľujú
32 Dinañu ko jébbal ñi dul Yawut, ñu ñaawal ko, saaga ko, tifli ci kawam.
33a zbičujúc zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.
33 Gannaaw bu ñu ko dóoree ay yar ba noppi, dinañu ko rey, waaye ca ñetteelu fan ba dina dekki.»
34Ale oni neporozumeli ničomu z toho, a bolo skryté pred nimi to slovo, ani nevedeli, čo sa to hovorí.
34 Waaye taalibe ya dégguñu li mu leen doon wax; kàddu yooyu ump na leen, te xamuñu li waxi Yeesu yooyu tekki.
35A stalo sa, keď sa blížil k Jerichu, že nejaký slepý sedel vedľa cesty a žobral.
35 Bi Yeesu di agsi dëkku Yeriko, am gumba gu toogoon ca wetu yoon wa, di yelwaan.
36A keď počul zástup, idúci pomimo, vypytoval sa, čo je to?
36 Naka la gumba ga dégg mbooloo di jàll, mu laaj lan moo xew.
37A oznámili mu, že Ježiš Nazarejský ide tade.
37 Ñu wax ko ne: «Yeesum Nasaret moo fay jaar.»
38Vtedy skríkol a povedal: Ježišu, synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
38 Noonu mu yuuxu ne: «Yeesu, Sëtu Daawuda, yërëm ma!»
39A tí, ktorí išli popredku, dohovárali mu, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!
39 Ñi jiitu woon gëdd ko, ngir mu noppi. Waaye muy gën a yuuxu naan: «Sëtu Daawuda, yërëm ma!»
40Vtedy postál Ježiš a rozkázal, aby ho priviedli k nemu. A keď sa priblížil, opýtal sa ho:
40 Noonu Yeesu taxaw, santaane ñu indil ko ko. Bi mu jegesee, Yeesu laaj ko ne:
41Čo chceš, aby som ti učinil? A on povedal: Pane, aby som videl.
41 «Loo bëggoon ma defal la ko?» Mu ne ko: «Sang bi, damaa bëgg a gis.»
42A Ježiš mu povedal: Vidz! Tvoja viera ťa uzdravila.
42 Noonu Yeesu ne ko: «Na say bët gis! Sa ngëm faj na la.»
43A naskutku prezrel a išiel za ním oslavujúc Boha. A všetok ľud vidiac to vzdal chválu Bohu.
43 Ca saa sa mu daldi gis. Noonu mu topp ci Yeesu, di màggal Yàlla. Mbooloo mépp gis loolu, di sant Yàlla.