1A stalo sa jedného z tých dní, keď učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, že si zastali k nemu najvyšší kňazi a zákonníci so staršími
1 Benn bés Yeesu doon jàngal nit ña ca kër Yàlla ga, di leen yégal xebaar bu baax bi. Saraxalekat yu mag ya ak xutbakat ya ak njiit ya ñëw ne ko:
2a povedali mu: Povedz nám, akou mocou a jakým právom toto činíš, alebo kto ti dal tú moc?
2 «Wax nu ci ban sañ-sañ ngay defe yëf yii, walla kan moo la may boobu sañ-sañ.»
3A on odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam jednu vec, a povedzte mi:
3 Yeesu tontu leen ne: «Man itam dinaa leen laaj lenn: wax leen ma,
4Krst Jánov bol z neba a či z ľudí?
4 la Yaxya daan def, di sóob nit ñi ci ndox, fu mu ko jële, ci Yàlla walla ci nit ñi?»
5A oni uvažovali medzi sebou a vraveli: Ak povieme: Z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili?
5 Ñu waxtaan ci seen biir naan: «Bu nu nee: “Ci Yàlla,” dina laaj: “Lu tax gëmuleen ko kon?”
6A keď povieme: Z ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján bol prorok.
6 Te bu nu nee: “Ci nit ñi,” mbooloo mépp dinañu nu sànni ay xeer, ndaxte gëm nañu ne Yaxya yonent la woon.»
7Tak odpovedali, že nevedia, odkiaľ.
7 Noonu ñu tontu ne, xamuñu fu mu ko jële.
8A Ježiš im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto činím.
8 Yeesu ne leen: «Kon man itam duma leen wax ci ban sañ-sañ laay defe yëf yii.»
9A začal hovoriť ľudu toto podobenstvo: Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinárom a odcestoval na dlhé časy.
9 Noonu Yeesu daldi wax nit ña léeb wii: «Amoon na nit ku jëmbët toolu réseñ, batale ko ay beykat, dem tukki tukki bu yàgg.
10A svojím časom poslal k vinárom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinári ho nabili a poslali s prázdnym.
10 Bi tool bi ñoree nag, mu yónni surga ci ñoom, ngir jot wàllam ci meññeef gi. Waaye beykat yi dóor ko ay yar, dàq ko, mu dellu ak loxoy neen.
11A poslal druhého sluhu. Oni však i toho nabili a zohaviac poslali s prázdnym.
11 Mu yónniwaat beneen surga, ñu dóor ko moom itam, toroxal ko, dàq ko, mu dellu ak loxoy neen.
12Potom poslal i tretieho. Ale oni aj toho zranili a vyhodili von.
12 Mu yónneeti ñetteelu surga, ñu gaañ ko, dàq ko.
13Vtedy povedal pán vinice: Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna, dozaista, keď uvidia toho, budú sa hanbiť.
13 «Boroom tool ba daldi ne: “Nan laay def nag? Dinaa yónni sama doom, sama reeni xol. Xëy na ñu weg ko, moom.”
14Ale vinári, keď ho videli, rozmýšľali medzi sebou a povedali si: Toto je dedič, poďte, zabime ho, aby bolo dedičstvo naše.
14 Waaye bi beykat yi gisee doom ji, ñu ne ci seen biir: “Kii moo war a donn tool bi; nan ko rey, moom ndono li.”
15A vyhodili ho von z vinice a zabili. Čo im tedy urobí pán vinice?
15 Ñu génne ko tool bi nag, rey ko.» Noonu Yeesu laaj leen: «Nu leen boroom tool bi di def, nag?
16Prijde a zahladí tých vinárov a vinicu dá iným. A keď to počuli. povedali: Nech sa nestane!
16 Xanaa ñëw, rey beykat yooyu, dénk tool ba ñeneen.» Bi Yeesu waxee loolu, nit ña ne ko: «Yàlla tere!»
17Ale on pozrel na nich a povedal: A čože je tedy to, čo je napísané, že kameň, ktorí zavrhli stavitelia, učinený je hlavou uhla?
17 Waaye Yeesu ne leen jàkk, daldi ne: «Kon nag lu baat yii ci Mbind mi di tekki:“Doj wa tabaxkat ya sànni,mujj na di doju koñ.”
18Každý, kto padne na ten kameň, rozmliaždi sa, a na koho by on padol, toho rozdlávi.
18 Képp ku dal ci doj woowu, dammtoo, te ku mu dal ci sa kaw, rajaxe la.»
19A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali v tú hodinu vztiahnuť na neho ruky, ale sa báli ľudu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo.
19 Xutbakat ya ak saraxalekat yu mag ya ñu ngi doon wut a jàpp Yeesu ca taxawaay ba, ndaxte xam nañu ne, ñoo tax mu wax léeb woowu. Waaye ragal nañu mbooloo ma.
20A striehnuc ho poslali k nemu úkladníkov, ktorí sa pokrytecky pretvárali za spravedlivých, aby ho pochytili v reči a potom vydali vrchnosti a moci vladárovej.
20 Noonu ñu koy yeeru, daldi yónni ay nit ñu mbubboo njub, sas leen ñu fexe koo jàpp ci ay waxam, ngir jébbal ko boroom réew, ma yor kilifteef ak sañ-sañ.
21A opýtali sa ho a riekli: Učiteľu, vieme, že dobre hovoríš a učíš a nehľadíš na osobu, ale jako je pravda, ceste Božej učíš;
21 Ñu daldi ñëw ci Yeesu ne ko: «Kilifa gi, xam nanu ne li ngay wax te di ko jàngale lu jub la. Amuloo parlàqu, waaye dangay xamle yoonu Yàlla ci bu wóor.
22či nám sluší dávať cisárovi daň a či nesluší?
22 Wax nu, ndax jaadu na, nu fey buur bi Sesaar galag walla déet.»
23Ale on prezrel ich podvod a povedal im: Čo ma pokúšate?
23 Waaye Yeesu xam na seen pexe ne leen:
24Ukážte mi denár, čí má obraz a nápis? A oni povedali: Cisárov.
24 «Wonleen ma posetu denariyon. Kan lañu ci def nataalam ak turam?» Ñu tontu ko: «Sesaar.»
25A on im povedal: Tedy dajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo Božie, Bohu.
25 Noonu mu ne leen: «Joxleen nag Sesaar li Sesaar moom, te jox Yàlla li Yàlla moom.»
26A nemohli ho lapiť za slovo pred ľudom a podiviac sa jeho odpovedi umĺkli.
26 Noonu mënuñu ko woon a jàpp ciy waxam ci kanamu mbooloo ma; ñu waaru ci tontoom, ba wedam.
27A pristúpili niektorí zo sadúceov, ktorí popierajú a hovoria, že nieto vzkriesenia, a opýtali sa ho a riekli:
27 Noonu ay nit, ñu bokk ci Sadusen yi, ñëw ci moom. Sadusen yi nag ñoom weddi nañu ndekkite li. Noonu ñu laaj ko ne:
28Učiteľu, Mojžiš nám napísal: Keby zomrel niekomu brat, ktorý má ženu, a zomrel by bezdetný, aby si vzal jeho brat jeho ženu, a vzbudil svojmu bratovi semeno.
28 «Kilifa gi, Musaa bindal na nu ne, ku magam faatu te bàyyiwul doom ak jabaram, kooku war na donn jigéen ji, ba yékkati giiru magam.
29Nuž bolo sedem bratov. A prvý oženiac sa zomrel bezdetný,
29 Amoon na fi nag juróom-ñaari góor ñu bokk ndey ak baay. Taaw ba takk jabar, faatu, te bàyyiwul doom.
30a tak si vzal ženu druhý, ale i ten zomrel bezdetný.
30 Ñaareel ba takk jigéen ja, def noonu; ak ñetteel ba, ba juróom-ñaar ñépp faatu te bàyyiwuñu doom.
31I tretí si ju vzal, a tak podobne i všetci siedmi a nezanechali detí a pomreli.
32 Gannaaw ga nag jigéen ja it faatu.
32Naposledy po všetkých zomrela i žena.
33 Ci ndekkite li nag, kan ci ñoom moo war a donn jigéen ja, fekk ku nekk ci juróom-ñaar ñi mas na koo takk?»
33Pri zmŕtvychvstaní teda ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.
34 Yeesu tontu leen ne: «Ci àddina sii, góor ñi ak jigéen ñi dañuy séy.
34A Ježiš im povedal: Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú sa;
35 Waaye ña ñu àtte ne, yeyoo nañoo bokk ci dundu ëllëg ak ci ndekkite li, kenn du am jabar, kenn du am jëkkër.
35ale tí, ktorí budú uznaní za hodných dojsť tamtoho veku a vzkriesenia z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať,
36 Dafa fekk ne mënatuñoo dee, ndaxte dañuy mel ni malaaka yi. Ay doomi Yàlla lañu ndaxte doomi ndekkite lañu.
36lebo ani zomrieť nebudú viacej môcť, lebo budú rovní anjelom a budú synmi Božími, pretože budú synmi vzkriesenia.
37 Te Musaa sax wone na ne, néew yi dinañu dekki, ci saarum ngarab si. Foofa Musaa wooye na fa Boroom bi: “Yàllay Ibraayma, Yàllay Isaaxa, di Yàllay Yanqóoba.”
37A že mŕtvi vstávajú z mŕtvych, to aj Mojžiš ukázal pri onom kri, keď nazýva Pána Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jakobovým.
38 Kon nag nekkul Yàllay ñi dee waaye Yàllay ñiy dund la, ndaxte Yàllaa tax ñépp di dund.»
38Nuž a Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo jemu všetci žijú.
39 Ci kaw loolu ay xutbakat ne ko: «Li nga wax dëgg la, kilifa gi!»
39Vtedy odpovedali niektorí zo zákonníkov a riekli: Učiteľu, dobre si povedal.
40 Ndaxte kenn ci ñoom ñemeetu koo laaj dara.
40A viacej sa ho neopovážili nič opytovať.
41 Noonu Yeesu ne leen: «Lu tax nit ñi di wax ne, Almasi bi mooy sëtu Daawuda?
41A povedal im: Ako to hovoria, že Kristus je synom Dávidovým?
42 Ndaxte Daawuda moom ci boppam moo ne ci Sabóor:“Boroom bi nee na sama Boroom:‘Toogal ci sama ndeyjoor,
42Veď aj sám Dávid hovorí v knihe žalmov: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43 ba kera may daaneelsay noon ci sa kanam.’ ”
43dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh!
44 Gannaaw Daawuda nag wooye na ko “Boroom bi,” nu muy nekke sëtam?»
44Dávid ho tedy nazýva Pánom, a jakože je potom jeho synom?
45 Bi ko nit ña fa nekkoon ñépp doon déglu, Yeesu ne ay taalibeem:
45A keď počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
46 «Moytuleen xutbakat yi; dañoo bëgg di doxantu, sol ay mbubb yu réy, te ñépp di leen nuyoo ñaari loxo ci pénc mi. Ci jàngu yi, toogu yu féete kanam lañuy wut, te toogu yu yiw lañuy taamu ci reeri xew yi.
46Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom krásnom rúchu a milujú pozdravovania na trhoch a prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;
47 Ñu ngi lekk alalu jigéen ñi seen jëkkër faatu, di ñaan Yàlla ay ñaani ngistal yu gudd. Seen mbugal dina gën a tar.»
47ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhej modlitby. Tým sa dostane tým prísnejšieho odsúdenia.