1Vtedy bude podobné nebeské kráľovstvo desiatim pannám, ktoré vzaly svoje lampy a vyšly vústrety ženíchovi.
1 «Booba nguuru Yàlla Aji Kawe ji dina mel ni fukki janq, ñu fab seeni làmp, génn, gatanduji boroom séet ba.
2Ale päť z nich bolo rozumných a päť bláznivých.
2 Fekk juróom ca janq ya di ñu am xel, juróom ya ca des ñàkk xel.
3Bláznivé vezmúc svoje lampy nevzaly so sebou oleja;
3 Ñi ñàkk xel nag fab nañu seeni làmp, waaye fabaalewuñu diwlin;
4ale rozumné vzaly oleja vo svojich nádobách so svojimi lampami.
4 waaye ñi am xel ñoom fab nañu seeni làmp, fabaale diwlin ciy njaq.
5A keď neprichádzal ženích, podriemaly všetky a pospaly.
5 Ni boroom séet bi yéexee ñëw nag, ñépp gëmmeentu bay nelaw.
6Ale o polnoci povstal krik: Hľa, ženích ide! Vyjdite mu vústrety!
6 «Noonu ci xaaju guddi baat jib ne: “Boroom séet baa ngi, génnleen, gatandu ko.”
7Vtedy vstaly všetky tie panny a ozdobily svoje lampy.
7 Bi ko janq ya déggee, ñu jóg, defar seeni làmp.
8A bláznivé povedaly rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.
8 Ñi ñàkk xel wax ñi am xel: “Mayleen nu ci seen diwlin, ndaxte sunuy làmp ñu ngi bëgg a fey.”
9Ale rozumné odpovedaly a riekly: Aby snáď nebolo pre nás i pre vás málo, iďte radšej k predavačom a kúpte si!
9 Waaye ñi am xel tontu leen ne: “Li nu yor du doy ngir nun ak yéen; tee ngeen a dem ca jaaykat ya, jënd.”
10A keď odišly kúpiť, prišiel ženích, a tie, ktoré boly hotové, vošly s ním na svadbu, a zavrely sa dvere.
10 «Bi nga xamee ne dem nañu jëndi, boroom séet ba agsi. Ñi amoon diwlin ci seeni làmp, ànd ak boroom séet ba ca reer ya. Noonu bunt ba tëj.
11Potom na koniec prišly aj tie ostatné panny a hovorily: Pane, Pane, otvor nám!
11 Gannaaw loolu janq ya ca des agsi naan: “Sang bi, Sang bi, ubbil nu.”
12Ale on odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, neznám vás!
12 Waaye mu tontu leen ne: “Ci dëgg maa ngi leen koy wax, xawma leen.”
13Bdejte tedy, lebo neviete dňa, ani hodiny, kedy prijde Syn človeka.
13 «Yeewuleen nag, ndaxte xamuleen bés ba mbaa waxtu wa.
14Lebo bude tak, ako čo istý človek, ktorý odchádzal na cestu, povolal svojich vlastných sluhov a odovzdal im svoj majetok.
14 «Te it nguuru Yàlla dafa mel ni kuy tukki bitim réew. Bi mu laata dem, mu woo ay surgaam, batale leen alalam, ku nekk lu mu àttan.
15A jednému dal päť hrivien, jednému dve a jednému jednu, každému podľa jeho vlastnej možnosti, a odcestoval.
15 Kenn ka, mu dénk ko juróomi milyoŋ, keneen ka, mu dénk ko ñaar; ka ca des, benn; daldi tukki.
16A ten, ktorý dostal päť hrivien, odišiel hneď, zarábal nimi a vyrobil druhých päť hrivien;
16 «Bi mu demee nag, ki jot juróomi milyoŋ ya dem, di ci jula, ba amaat yeneen juróom.
17podobne i ten, ktorý dostal dve, získal druhé dve.
17 Noonu it ki jot ñaar amaat yeneen ñaar.
18Ale ten, ktorý dostal jednu, odišiel, vykopal jamu do zeme a skryl peniaze svojho pána.
18 Waaye ki jot benn milyoŋ dem, gas pax, nëbb fa xaalisu njaatigeem.
19Potom po dlhom čase prišiel pán tých sluhov a účtoval s nimi.
19 «Gannaaw diir bu yàgg njaatigeb surga ya dellusi, daldi leen laaj alalam.
20A pristúpil ten, ktorý bol dostal päť hrivien, a doniesol iných päť hrivien a povedal: Pane, päť hrivien si mi odovzdal, hľa, iných päť hrivien som získal nimi.
20 Noonu ki jot juróomi milyoŋ ya jegeñsi, indi yeneen juróom naan: “Kilifa gi, dénk nga ma juróomi milyoŋ; seetal, ame naa ci yeneen juróom.”
21A jeho pán mu povedal: Dobre sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána!
21 Njaatigeem tontu ko: “Def nga lu baax, surga bu baax nga te takku. Gannaaw takku nga ci lu tuuti, dinaa la dénk lu bare. Kaay bokk ci sama mbég.”
22A pristúpil aj ten, ktorý bol dostal dve hrivny, a povedal: Pane, dve hrivny si mi odovzdal; hľa, iné dve hrivny som získal nimi.
22 Naka noona ki jot ñaari milyoŋ it jegeñsi ne ko: “Kilifa gi, dénk nga ma ñaari milyoŋ, seetal, ame naa ci yeneen ñaar.”
23A jeho pán mu povedal: Dobre, sluha, dobrý a verný, nad málom si bol verný, nad mnohom ťa ustanovím. Vojdi do radosti svojho pána!
23 Njaatigeem ne ko: “Def nga lu baax, surga bu baax nga te takku. Gannaaw takku nga ci lu tuuti, dinaa la dénk lu bare. Kaay bokk ci sama mbég.”
24Potom pristúpil aj ten, ktorý bol dostal jednu hrivnu, a povedal: Pane, znal som ťa, že si prísny človek, ktorý žneš, kde si nesial, a shromažďuješ ztade, kde si nerozsypal,
24 «Gannaaw loolu nag, ki jot benn milyoŋ jegeñsi ne ko: “Kilifa gi, xamoon naa ne, nit ku néeg nga; dangay dajale foo jiwul, tey góob foo faruwul.
25a bojac sa odišiel som a skryl som tvoju hrivnu v zemi; hľa, tu máš, čo je tvoje.
25 Moo tax ma ragaloon la, ba dem, nëbb sa xaalis ci biir suuf; mi ngii, fabal li nga moom.”
26A jeho pán odpovedal a riekol mu: Zlý sluha a lenivý, vedel si, že žnem, kde som nesial, a shromažďujem ztade, kde som nerozsypal.
26 Waaye njaatigeem tontu ko: “Surga bu bon nga te tayel! Gannaaw xamoon nga ne, damay dajale fu ma jiwul, tey góob fu ma faruwul,
27Tak si mal hodiť moje peniaze peňazomencom, a ja prijdúc bol by som vzal svoje s úrokom.
27 kon waroon ngaa yóbbu sama xaalis ca denckati xaalis ya. Bés bu ma ñëwee nag, ma man a jot li ma moom ak la mu jur.”
28Tedy vezmite od neho hrivnu a dajte tomu, ktorý má desať hrivien.
28 Noonu njaatige bi ne: “Nanguleen xaalis bi ci moom, jox ko boroom fukki milyoŋ yi.
29Lebo každému, kto má, bude dané, a bude mať hojnosť; ale od toho, kto nemá, bude vzaté i to, čo má.
29 Ndaxte ku am dinañu la dolli, ba nga barele, waaye ku amul, li nga am as néew sax, dinañu ko nangu.
30A toho neužitočného sluhu vyhoďte do vonkajšej tmy! Tam bude plač a škrípanie zubami.
30 Te sànnileen surga bu amul njariñ bi ci biti ci lëndëm gi. Foofa dees na fa jooy te yéyu.”
31A keď prijde Syn človeka vo svojej sláve a všetci svätí anjeli s ním, vtedy sa posadí na tróne svojej slávy,
31 «Boo xamee ne Doomu nit ki mu ngi ñëw ci ndamam, ànd ak malaaka yépp, booba dina falu ni buur, toog ci jalam bu soloo ndam.
32a shromaždené budú pred neho všetky národy, a oddelí ich, jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov,
32 Bu boobaa dees na dajale xeeti àddina yépp ci kanamam, te dina leen xàjjale, ni sàmm di xàjjalee xar yi ak bëy yi,
33a postaví ovce po svojej pravici a kozlov po ľavici.
33 mu teg xar yi ci ndeyjooram, bëy yi ci càmmooñam.
34Vtedy povie Kráľ tým, ktorí budú po jeho pravici: Poďte, požehnaní môjho Otca, vládnite dedične kráľovstvom, vám pripraveným od založenia sveta.
34 «Noonu Buur bi dina wax ñi féete ndeyjoor: “Agsileen, yéen ñi sama Baay barkeel, jël-leen nguur, gi ñu leen waajal li dale ci njàlbéenug àddina.
35Lebo som bol hladný, a dali ste mi jesť; smädný som bol, a dali ste mi piť; hosťom-cudzincom som bol, a prijali ste ma;
35 Ndaxte xiifoon naa, ngeen jox ma, ma lekk; te mar, ngeen jox ma, ma naan; nekkoon naa ab doxandéem, ngeen fat ma;
36nahý, a odiali ste ma; nemocný som bol, a navštívili ste ma; v žalári som bol, a prišli ste za mnou.
36 te rafle, ngeen wodd ma; woppoon naa, ngeen seetsi ma; te ñu tëj ma, ngeen ñëw fi man.”
37Vtedy mu odpovedia spravedliví a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a napojili sme ťa?
37 Ci kaw loolu ñi jub dinañu tontu ne: “Boroom bi, kañ lanu la gisoon, nga xiif, nu jox la, nga lekk; mbaa nga mar, nu jox la, nga naan?
38A kedyže sme ťa videli hosťa-cudzinca a prijali sme ťa, alebo nahého a odiali sme ťa?
38 Kañ lanu la gisoon, nga nekk ab doxandéem, nu fat la; mbaa nga rafle, nu wodd la?
39A kedy sme ťa videli nemocného alebo v žalári a prišli sme za tebou?
39 Kañ lanu la gisoon, nga wopp mbaa ñu tëj la, nu ñëw ci yaw?”
40A Kráľ odpovedajúc riekne im: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili.
40 Noonu Buur bi dina leen tontu ne: “Ci dëgg maa ngi leen koy wax, saa yu ngeen defalee loolu kenn ki gën a ndaw ci sama bokk yii, man ngeen ko defal.”
41Potom povie aj tým po ľavici: Iďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, pripraveného diablovi a jeho anjelom.
41 «Gannaaw loolu dina wax ñi ci càmmooñam: “Soreleen ma yéen ñi alku, te dem ci safara su dul fey, si ñu sàkkal Seytaane ak ay malaakaam.
42Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; smädný som bol, a nedali ste mi piť;
42 Ndaxte xiifoon naa waaye joxuleen ma, ma lekk; te mar waaye joxuleen ma, ma naan.
43hosťom-cudzincom som bol, a neprijali ste ma; nahý, a neodiali ste ma; nemocný a v žalári a nenavštívili ste ma.
43 nekkoon naa ab doxandéem, waaye fatuleen ma; te rafle, waaye wodduleen ma; woppoon naa te ñu tëj ma, waaye seetsiwuleen ma.”
44Vtedy mu aj oni odpovedia a rieknu: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného alebo jako hosťa-cudzinca alebo nahého alebo nemocného alebo v žalári a neposlúžili sme ti?
44 Ci kaw loolu dinañu tontu ne: “Boroom bi, kañ lanu la gisoon, nga xiif, mbaa nga mar, nga nekk ab doxandéem mbaa rafle, nga wopp mbaa ñu tëj la, te topptoowunu la?”
45Vtedy im odpovie a riekne: Ameň vám hovorím, že nakoľko ste toho neučinili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neučinili.
45 Kon dina leen tontu ne: “Ci dëgg maa ngi leen koy wax, saa su ngeen ko defalul kenn ci ñi gën a ndaw, man ngeen ko defalul.”
46A títo pojdú do večného trápenia, ale spravedliví do večného života.
46 Noonu ñii dinañu sóobu ci mbugal gu dul jeex, waaye ñi jub dinañu tàbbi ci dund gu dul jeex.»