1A keď bolo ráno, uradili sa všetci najvyšší kňazi a starší ľudu proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť,
1 Ci suba teel saraxalekat yu mag yépp ak njiiti xeet wa gise, ngir fexee reylu Yeesu.
2a poviažuc ho odviedli a vydali ho Pontskému Pilátovi, vladárovi.
2 Ñu yeew ko, yóbbu ko, jébbal ko Pilaat boroom réew ma.
3Vtedy vidiac Judáš, jeho zradca, že je odsúdený, ľutoval to a vrátil najvyšším kňazom a starším tých tridsať strieborných
3 Bi nga xamee ne Yudaa, mi woroon Yeesu, gis na ne, daan nañu ko, mu am naqaru xol. Mu dem nag ca saraxalekat yu mag ya ak njiit ya, delloo leen fanweeri poset yu xaalis,
4a povedal: Zhrešil som zradiac nevinnú krv. Ale oni povedali: Čo nám do toho? Ty vidz!
4 ne leen: «Am naa bàkkaar ci li ma wor nit ku tooñul, ngir ñu rey ko.» Ñu tontu ko: «Lu ciy sunu yoon? Loolu yaa ko yég.»
5A povrhnúc strieborné v chráme išiel preč a odíduc obesil sa.
5 Noonu Yudaa sànni xaalis ba ca kër Yàlla ga, jóge fa, dem, takk buum ci baatam, xaru.
6A najvyšší kňazi vzali tie strieborné a povedali: Nepatrí sa nám hodiť ich do korbána, do pokladnice, pretože je to cena krvi.
6 Saraxalekat yu mag ya nag fab xaalis ba, naan: «Jaaduwul nu def xaalis bii ci dencukaayu xaalis bi ci kër Yàlla gi, ndaxte njëgu deret la.»
7A poradiac sa kúpili za ne to hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.
7 Ñu daldi diisoo nag, jënd ca xaalis ba toolu defarkatu ndaa ya, ngir di fa suul doxandéem ya.
8Preto je nazvané to pole poľom krvi až do dnešného dňa.
8 Loolu moo tax ñu wooye tool booba ba tey Toolu deret.
9Vtedy sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Jeremiáša, ktorý povedal: A vzali tých tridsať strieborných, kúpnu cenu oceneného, ktorého oceniac kúpili od synov Izraelových,
9 Noonu la ñu waxoon jaarale ko ci yonent Yàlla Yeremi am, bi mu naan: «Fab nañu fanweeri poseti xaalis ya, mooy njëg gi bànni Israyil xayma woon ci nit ki;
10a dali ich za pole hrnčiarovo, tak ako mi nariadil Pán.
10 ñu joxe ko ngir toolu defarkatu ndaa ya, ni ma ko Boroom bi sante.»
11A Ježiš stál pred vladárom, a vladár sa ho opýtal a riekol: Či si ty ten kráľ Židov? A Ježiš mu povedal: Ty dobre hovoríš.
11 Gannaaw loolu Yeesu taxaw ca kanamu boroom réew ma, boroom réew ma laaj ko; «Ndax yaa di buuru Yawut yi?»
12A kým žalovali na neho najvyšší kňazi a starší, nič neodpovedal.
12 Yeesu tontu ko ne: «Wax nga ko,» waaye tontuwul dara ca la ko saraxalekat yu mag ya ak njiit ya jiiñ.
13Vtedy mu riekol Pilát: Či nečuješ, aké mnohé veci svedčia proti tebe?
13 Noonu Pilaat ne ko: «Xanaa dégguloo lépp li ñu la jiiñ?»
14Ale mu neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi divil.
14 Waaye Yeesu tontuwu ko ci dara, ba tax boroom réew ma waaru lool.
15A na veľkonočný sviatok mal vladár obyčaj prepustiť zástupu jedného väzňa, ktorého chceli.
15 Ca màggal gu nekk nag boroom réew ma daan na may mbooloo ma, ñu tànn kenn ca ña ñu tëjoon, mu daldi leen ko bàyyil.
16A vtedy mali neobyčajného väzňa, zvaného Barabáša.
16 Fekk booba amoon nañu ku ñu tëjoon, ku siiw te tudd Barabas.
17Tedy keď sa sišli ľudia, povedal im Pilát: Ktorého chcete, aby som vám prepustil, Barabáša a či Ježiša, zvaného Krista?
17 Bi nga xamee ne daje nañu nag, Pilaat laaj leen: «Kan ngeen bëgg, ma bàyyi ko, Barabas walla Yeesu mi ñuy wax Kirist?»
18Lebo vedel, že ho zo závisti vydali.
18 Ndaxte xamoon na ne, kiñaan rekk a taxoon, ñu jébbal ko ko.
19A keď sedel na súdnej stolici, poslala k nemu jeho žena s odkazom: Nemaj ničoho s tým spravedlivým, lebo som dnes vo sne mnoho trpela pre neho.
19 Te it bi mu toogee sax ca jalu àttekaay ba, jabaram yónnee ci moom ne ko: «Bul dugg ci yëfi ku jub kooku, ndaxte tey gént naa ci moom te sonn naa ci lool.»
20Ale najvyšší kňazi a starší naviedli zástupy, aby si prosili Barabáša, a Ježiša aby zahubili.
20 Waaye saraxalekat yu mag ya ak njiit ya xiir mbooloo ma, ñu laaj Barabas te reylu Yeesu.
21A vladár odpovedal a riekol im: Ktorého z tých dvoch chcete, aby som vám prepustil? A oni riekli: Barabáša.
21 Noonu boroom réew ma laaj leen: «Kan ci ñaar ñii ngeen bëgg, ma bàyyil leen ko?» Ñu tontu ko: «Barabas.»
22A Pilát im povedal: Čo tedy mám urobiť s Ježišom, zvaným Kristom? Všetci mu povedali: Ukrižovať ho!
22 Pilaat ne leen: «Nan laay def nag Yeesu, mi tudd Kirist?» Ñépp tontu ko ne: «Daaj ko ci bant, ba mu dee!»
23A vladár im povedal: A čože zlého učinil? Ale oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Ukrižovať ho!
23 Boroom réew ma ne leen: «Lu tax? Gan tooñ la def?» Waaye ñu daldi yuuxu bu gën a kawe naan: «Daaj ko ci bant!»
24A keď videl Pilát, že nič neosoží, ale že povstáva ešte väčší rozbroj, vzal vodu, umyl si ruky pred zástupom a povedal: Som čistý od krvi tohoto spravedlivého; vy už teraz vidzte.
24 Naka Pilaat xam ne, du ci man dara, fekk na sax yengu-yengu bi gën a am doole, mu daldi fab ndox, raxas ay loxoom ca kanamu mbooloo ma ne leen: «Set naa ci deretu ku jub kii; nu ngeen xam, defleen ko.»
25A všetok ľud odpovedal a riekol: Jeho krv na nás a na naše deti!
25 Ñépp tontu ko: «Na deretam dal ci sunu kaw ak sunu kaw njaboot.»
26Vtedy im prepustil Barabáša a Ježiša zbičoval a vydal, aby bol ukrižovaný.
26 Noonu Pilaat bàyyil leen Barabas, mu dóorlu Yeesu ay yar, jébbal ko, ngir ñu daaj ko ci bant.
27Vtedy pojali vojaci vladárovi Ježiša do prätória a shromaždili na neho celú čatu.
27 Bi ñu ko defee xarekati boroom réew ma fab Yeesu, yóbbu ko ci biir kër ga, ñu daldi woo mbooloom xarekat ya yépp ci moom.
28A vyzlečúc ho, odiali ho šarlátovým plášťom
28 Noonu ñu summi ko, solal ko mbubbum xarekat mu xonq curr.
29a upletúc korunu z tŕnia položili mu ju na hlavu a k jeho pravej ruke dali trstinu a kľakajúc pred ním posmievali sa mu a hovorili: Nech žije kráľ Židov!
29 Ñu ràbb kaalag dég, teg ko ci boppam, teg bantu xat ci loxol ndeyjooram, sukk ci kanamam, di ko ñaawal ne ko: «Nuyu nanu la, yaw buuru Yawut yi!»
30A napľujúc na neho vzali tú trstinu a bili ho po hlave.
30 Ba noppi ñu daldi tifli ci kawam, fab bantu xat ba, dóor ko ci boppam.
31A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli ho do jeho rúcha a odviedli ho ukrižovať.
31 Bi ñu ko ñaawalee ba noppi, ñu summi mbubbum xarekat ma, solalaat ko ay yéreem, yóbbu ko, ngir daaj ko ci bant.
32A keď vychádzali, našli nejakého človeka, cyrenenského, menom Šimona; toho prinútili, aby niesol jeho kríž.
32 Bi nga xamee ne génn nañu, ñu daje ak nit ku dëkk Siren te tudd Simoŋ; ñu ga ko, ngir mu gàddu bant, ba ñu war a daaj Yeesu.
33A keď prišli na miesto, zvané Golgota, čo znamená miesto Lebu,
33 Ñu ñëw nag fa ñuy wax Golgota, biy tekki «Bérabu kaaŋu bopp.»
34dali mu piť octu, smiešaného so žlčou, a keď ochutnal, nechcel piť.
34 Bi ñu fa eggee, ñu jox ko biiñ, ñu def ci lu wex. Waaye bi mu ko mosee, nanguwu koo naan.
35A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac los, aby sa naplnilo to, čo povedal prorok: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev hodili los.
35 Noonu ñu daaj ko ca bant ba, ñu daldi séddoo ay yéreem, tegoo ko ay bant,
36A sediac strážili ho tam.
36 ba noppi toog fa, di ko wottu.
37A nad jeho hlavu vyložili jeho vinu napísanú: Toto je Ježiš, ten kráľ Židov.
37 Te it ñu teg ci kaw boppam mbind, mu xamle lu tax ñu rey ko, mu ne: «Kii mooy Yeesu, buuru Yawut yi.»
38Vtedy boli ukrižovaní s ním dvaja lotri, jeden z pravej a druhý z ľavej strany.
38 Booba it ñu daajaale ak moom ñaari taskati réew ma, kenn ci ndeyjooram, ka ca des ci càmmooñam.
39A tí, ktorí chodili pomimo, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami
39 Ña fa doon romb di ko xas, di wëcc seen bopp ndax sib ko,
40a hovorili: Hľa, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš, pomôž samému sebe! Ak si Syn Boží, sostúp s kríža!
40 naan: «Yaw mi man a toj kër Yàlla ga, tabaxaat ko ci ñetti fan, musalal sa bopp; boo nekkee Doomu Yàlla, wàccal ci bant bi.»
41Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali so zákonníkmi a so staršími a hovorili:
41 Saraxalekat yu mag ya ak xutbakat ya ak njiit ya it di ko ñaawal naan:
42Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť. Je kráľom Izraelovým, nech teraz sostúpi s kríža, a uveríme mu.
42 «Waa jii musal na ñeneen te mënul a musal boppam! Ndegam mooy buuru Israyil, na wàcc léegi ci bant bi, nu gëm ko.
43Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho chce. Veď povedal: Som Boží Syn!
43 Gannaaw dénk na boppam Yàlla, kon na ko Yàlla musal, bu ko soppee, ndaxte nee na: “Maay Doomu Yàlla.”»
44A to isté i lotri, ktorí boli s ním spolu ukrižovaní, utŕhali mu.
44 Taskati réew ma it, ya ñu daajaale ak moom, di ko xas noonule.
45A od šiestej hodiny povstala tma na celej zemi až do deviatej hodiny.
45 La tàmbalee digg-bëccëg, ba ci tisbaar, réew mépp lëndëm.
46A okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš velikým hlasom a povedal: Éli, Éli, lama zabachtani?! To je: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil?!
46 Noonu ci wetu ñetti waxtu Yeesu daldi wootee kàddu gu dëgër naan: «Eli, Eli, lema sabaktani?» liy tekki: «Sama Yàlla, sama Yàlla, lu tax nga dëddu ma?»
47A niektorí z tých, ktorí tam stáli, keď to počuli, hovorili: Eliáša volá tento.
47 Ñenn ña ca ña fa taxaw nag, bi ñu ko déggee, ñu ne: «Mu ngi woo yonent Yàlla Iliyas.»
48A hneď bežal jeden z nich, vzal špongiu, naplnil octom, naložil na trsť a napájal ho.
48 Ca saa sa kenn ci ñoom daw, jël aw sagar, capp ko ci bineegar, mu teg ko ci kaw bant, jox ko ko, mu muucu.
49Ale ostatní hovorili: Nechaj tak; vidzme, či prijde Eliáš, aby mu spomohol.
49 Waaye ña ca des ne: «Bàyyil, nu seet ba xam Iliyas dina ñëw, musal ko.»
50Ale Ježiš zase vykríkol velikým hlasom a vypustil ducha.
50 Noonu Yeesu wootewaat ak kàddu gu dëgër, delloo ruuwam Yàlla.
51A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje, od vrchu až dolu, a zem sa triasla, skaly sa pukaly,
51 Ca saa sa ridob bérab bu sell ba ca kër Yàlla ga xar ñaar, li dale ci kaw ba ci suuf; suuf si yengu, doj yi toj, bàmmeel yi ubbiku,
52a hroby sa otváraly a mnohé telá zosnulých svätých vstaly
52 te ñu bare ci jëmmi nit ñu sell ñu dee, dekki.
53a vyjdúc z hrobov po jeho zmŕtvychvstaní vošli do svätého mesta a ukázali sa mnohým.
53 Te gannaaw ndekkitel Yeesu ñu génn ca bàmmeel ya, dugg ca dëkk bu sell ba, te feeñu ñu bare.
54Vtedy stotník a tí, ktorí s ním strážili Ježiša, vidiac zemetrasenie a to, čo sa dialo, báli sa veľmi a hovorili: Toto bol naozaj Syn Boží.
54 Noonu njiitu xare bi ak ñi ànd ak moom di wottu Yeesu, bi ñu gisee suuf si yengu ak li xew, ñu daldi tiit lool ne: «Ci dëgg, kii Doomu Yàlla la.»
55A bolo tam mnoho žien, dívajúcich sa zďaleka, ktoré boly išly za Ježišom od Galilee posluhujúc mu,
55 Amoon na fa it ay jigéen yu bare yu leen dand, di seetaan. Te ñoo jóge woon Galile, ànd ak Yeesu, di ko topptoo.
56medzi ktorými bola Mária Magdaléna a Mária matka Jakobova a Jozésova, a matka synov Zebedeových.
56 Xàmmi nañu ci: Maryaama mi dëkk Magdala, ndeyu Saag ak Yuusufa, ak ndeyu doomi Sebede ya.
57A keď bol večer, prišiel bohatý človek z Arimátie, menom Jozef, ktorý aj sám bol učeníkom Ježišovým.
57 Ca ngoon amoon na taalibeb Yeesu mu ñëw, tudd Yuusufa te dëkk Arimate; ku bare alal la woon.
58Ten predstúpil pred Piláta a prosil si telo Ježišovo. Vtedy rozkázal Pilát, aby dali telo.
58 Mu dem ca Pilaat, laaj ko néewu Yeesu. Pilaat santaane, ñu jox ko ko.
59A Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna
59 Noonu Yuusufa fab jëmm ja, laxas ko ci càngaay lu set,
60a složil ho vo svojom novom hrobe, ktorý bol vytesal v skale. A privaliac veliký kameň ku dveriam hrobu odišiel.
60 dugal ko ca bàmmeel bu bees, ba mu yettaloon boppam ciw doj. Mu béraŋ doj wu mag ca buntu bàmmeel ba, dem.
61A bola tam Mária Magdaléna i tá druhá Mária, a sedely naproti hrobu.
61 Fekk Maryaamam Magdala ak Maryaama ma ca des ñoo fa toogoon janook bàmmeel ba.
62A druhého dňa, ktorý nasleduje po dni pripravovania, sišli sa najvyšší kňazi a farizeovia k Pilátovi
62 Ba bët setee nag, ca bés ba topp bésu Waajal ba, saraxalekat yu mag ya ak Farisen ya dajaloo, jëm ci Pilaat.
63a hovorili: Pane, rozpamätali sme sa, že ten zvodca povedal, keď ešte žil: Po troch dňoch vstanem.
63 Ñu ne ko: «Boroom réew mi, fàttaliku nanu ne, naxkat booba waxoon na, bi muy dund naan: “Gannaaw ñetti fan dinaa dekki.”
64Rozkáž tedy bezpečne strážiť hrob až do tretieho dňa, aby snáď neprišli jeho učeníci vnoci a neukradli ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý.
64 Danoo bëggoon nag, nga santaane, ñu wottu bàmmeel ba, ba am ñetti fan, ngir bañ taalibeem ya ñëw, sàcc néew ba, tey yégle ne dekki na. Bu ko defee nax bu mujj boobu dina yées bu jëkk ba.»
65A Pilát im povedal: Máte stráž; iďte, strážte, jako viete.
65 Pilaat tontu leen: «Amleen, ay wottukat a ngi nii. Demleen wottuji ko, ni ngeen mane.»
66A oni odišli a zapečatiac kameň obsadili dobre hrob strážnymi.
66 Noonu ñu dem, tëj bàmmeel ba bu wóor, ñu tay ca doj wa màndarga, teg fa wottukat ya.