1Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.
2Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
3Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.
4Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.
5Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.
6Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.
7Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.
8Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.
9Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
10Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
11Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.
12Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.
13Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!
14Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.
15Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
16Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
17dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.