¹Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech sa podívame na teba! Čo by ste sa mali dívať na Šulamitku jako na kolotanec Machanajima?!

²Oj, aké sú krásne tvoje kroky v ľahkej obuvi, kniežacia dcéro! Zaokruhlenia tvojich bedier ako ozdobné zápony, dielo rúk umelca;

³tvoje lono okrúhla čaša, ktorej nikdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj život hromada pšenice, obložená ľaliami;

⁴dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny;

⁵tvoje hrdlo jako veža zo slonovej kosti; tvoje oči jazerá v Chešbone pri bráne Bat-rabbím; tvoj nos ako veža Libanona, ktorá hľadí smerom na Damašek;

⁶tvoja hlava na tebe jako Karmel a splývajúce vlasy tvojej hlavy jako šarlát; kráľ je spútaný tými kaderami.

⁷Oj, aká si krásna a jaká utešená, ó, lásko, medzi rozkošami!

⁸Tá tvoja postava je podobná palme a tvoje prsia strapcom hrozna.

⁹Povedal som: Vyjdem na palmu, chytím sa jej vetví, a nechže sú tedy tvoje prsia jako strapce viniča a vôňa tvojho dychu jako vôňa jabĺk,

¹⁰a tvoje ústa jako najlepšie víno, ktoré ide môjmu milému priamo, hýbe rtami spiacich.

¹¹Ja som svojho milého, a jeho túžba sa nesie ku mne.

¹²Poď, môj milý, vyjdime do poľa, prenocujme vo vsiach.

¹³Vstaneme skoro ráno a pojdeme do viníc, pozrieme, či kvitne vinič, či sa roztvoril vinný kvet, či kvitnú granátové jablone; tam ti dám svoju ľúbosť.

¹⁴Ľúbostné jabĺčka vydávajú vôňu, a nad našimi dverami všelijaké skvostné ovocie, nové i staré, ktoré som tebe, môj milý, zachovala.