1Zvino Jehoshafati akanga ane fuma zhinji nokukudzwa kukuru; akawaniranawo naAhabhi.
1Nabal lix lokßal ut lix biomal li rey Josafat. Ut qui-oc chokß rechßalal li rey Acab xban nak queßsumla li ralal xcßajoleb.
2Zvino mamwe makore akati apfuura, iye akaburukira Samaria kuna Ahabhi. Ahabhi akamuurayira iye navanhu vaakanga anavo makwai nenzombe zhinji, akamukurudzira kuenda naye RamotiGiriyadhi.
2Nak ac xnumeß cuib oxib chihab chic laj Josafat cô Samaria chirulaßaninquil li rey Acab. Laj Acab quixcamsi nabaleb li carner ut li bôyx re teßxninkßei lix cßulunic laj Josafat ut eb li cuanqueb rochben. Ut laj Acab quixkßunbesi laj Josafat re tâxic chirix chi pletic riqßuineb laj Ramot li cuanqueb saß xcuênt Galaad.
3Ipapo Ahabhi mambo waIsiraeri akati kuna Jehoshafati mambo waJudha, Muchaenda neni RamotiGiriyadhi here? Iye akapindura, akati, Ini ndakaita sewe, navanhu vangu savanhu vako; tichaenda newe kundorwa.
3Laj Acab lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat lix reyeb laj Judá: —¿Ma tâcuaj xic chicuix chi pletic riqßuineb li tenamit Ramot li cuan saß xcuênt Galaad? chan. Ut laj Josafat quixye re: —Lâin, joß eb ajcuiß lin soldados cuanco re êtenkßanquil. Lâo toxic chi pletic êrochben, chan.
4Jehoshafati akati kuna mambo waIsiraeri, Dombobvunza hako shoko raJehovha nhasi.
4Abanan nintzßâma châcuu nak tâpatzß re li Dios ma târaj aßan nak toxic chi pletic malaj ut incßaß, chan.
5Zvino mambo waIsiraeri akaunganidza vaporofita, varume vaiva namazana mana, akati kwavari, Tiende kundorwa neRamotiGiriyadhi here, kana ndirege? Ivo vakati, Endai, nekuti Mwari achariisa mumaoko amambo.
5Joßcan nak lix reyeb laj Israel quixchßutubeb câhib ciento li profetas ut quixye reheb: —¿Ma us nak toxic chi pletic aran Ramot xcuênt Galaad? chan. Ut eb li profetas queßxye: —Us texxic chi pletic xban nak li Kâcuaß tixkßaxtesi li tenamit Ramot saß âcuukß lâat, chanqueb.
6Asi Jehoshafati akati, Hakuchina mumwe muporofita waJehovha pano here, timubvunze?
6Abanan laj Josafat quixpatzß: —¿Ma mâcßaß ta biß junak xprofeta li Dios arin naru topatzßok cuiß? chan.
7Mambo waIsiraeri akati kuna Jehoshafati, Mumwe murume achiko, watingabvunza kuda kwaJehovha naye, asi ini ndinomuvenga, nekuti haatongoporofiti zvakanaka pamusoro pangu, asi mazuva ose zvakaipa; ndiye Mikaya mwanakomana waImira. Jehoshafati akati, Mambo ngaarege kudaro.
7Ut lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat: —Cuan jun chic profeta naru naxye ke cßaßru naraj li Dios. Aßan laj Micaías li ralal laj Imla. Abanan xicß nacuil xban nak mâ jun sut naxye châbil esilal cue. Junes incßaß us naxye cue, chan. Abanan laj Josafat quixye re: —At rey, mâye chi joßcan, chan.
8Zvino mambo waIsiraeri akadana muranda, akati, Kurumidza undotora Mikaya mwanakomana waImira.
8Ut lix reyeb laj Israel quixbok jun li natenkßan re ut quixye re: —¡Cßam chak saß junpât laj Micaías, li ralal laj Imla! chan.
9Zvino mambo waIsiraeri naJehoshafati mambo waJudha vakanga vagere mumwe nomumwe pachigaro chake choushe, vagere vakafuka nguvo dzavo dzoushe paruvazhe pasuwo reSamaria; vaporofita vose vakaporofita pamberi pavo.
9Lix reyeb laj Israel ut laj Josafat lix reyeb laj Judá chunchûqueb saß lix cßojaribâl chire li oquebâl re li tenamit Samaria. Tikibanbileb riqßuin li châbil akß li nequeßrocsi li rey. Chixjunileb li profeta yôqueb chixyebal reheb li cßaßru tâcßulmânk.
10Zedhekia mwanakomana waKenaani akazviitira nyanga dzamatare, akati, Zvanzi naJehovha, Nedzidzi muchatunga vaSiria, kusvikira vapera.
10Li profeta Sedequías, li ralal laj Quenaana, quixyîb li xucub riqßuin chßîchß ut yô chixjapbal re chixyebal: —Joßcaßin xye li Kâcuaß. “Riqßuineb li xucub aßin tâxekßeb laj Siria toj retal tâsach ruheb chixjunileb” chan.
11Navamwe vaporofita vose vakaporofita saizvozvo, vakati, Endai RamotiGiriyadhi, muchakunda, nekuti Jehovha achariisa paruoko rwamambo.
11Juntakßêt li yôqueb chixyebal chixjunileb li profeta. Queßxye: —Ayukex chi pletic riqßuineb laj Ramot li cuan saß xcuênt Galaad. Texnumtâk saß xbêneb xban nak li Kâcuaß tixkßaxtesiheb saß âcuukß, at rey, chanqueb.
12Zvino nhume yakanga yandodana Mikaya yakataura kwaari, ikati, Tarirai, mashoko avaporofita anobvumirana achitaura zvakanaka kuna mambo; zvino ndinokumbira kuti shoko renyu rive seshoko romumwe wavo, mutaurewo zvakanaka.
12Nak yô chi cßulmânc aßin, li cuînk li quitaklâc chixcßambal chak laj Micaías quixye re: —Chixjunileb li profeta yôqueb chixyebal nak teßrêchani li plêt. Nintzßâma châcuu nak joßcan ajcuiß tâye lâat, chan re.
13Ipapo Mikaya akati, NaJehovha mupenyu, izvo zvinorehwa naMwari wangu, ndizvo zvandichataura.
13Abanan laj Micaías quixye: —Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios, lâin tinye reheb li cßaßru tixye cue li Kâcuaß lin Dios, chan. Ut cô riqßuin li rey.
14Zvino akati achisvika kuna mambo, mambo akati kwaari, Mikaya, tiende kundorwa neRamotiGiriyadhi here, kana ndirege? Iye akati, Endai henyu, muchakunda; vachaiswa muruoko rwenyu.
14Li rey Acab quixye re: —At Micaías, ¿ma us toxic chi pletic riqßuineb laj Ramot li cuan saß xcuênt Galaad malaj ut incßaß toxic? chan. Ut laj Micaías quixye re: —Texxic chi pletic. Têrêchani li plêt xban nak li Kâcuaß tixkßaxtesi saß êrukß, chan.
15Mambo akati kwaari, Ndinofanira kukupikisa kangani kuti undiudze chokwadi yoga nezita raJehovha?
15Li rey quixye re: —¿Jarub sut tinye âcue nak tat-âtinak saß xcßabaß li Kâcuaß Dios junelic tâye li yâl? chan.
16Iye akati, Ndakaona vaIsiraeri vose vakapararira pamakomo samakwai asina mufudzi; Jehovha akati, Ava havana tenzi, mumwe nomumwe ngaadzokere kumusha kwake norugare.
16Ut li profeta Micaías quixye re: —Lâin xcuil nak chixjunileb li soldado aj Israel yôqueb chixchaßchaßinquil ribeb chiru li tzûl. Chanchaneb li carner li mâcßaß aj ilol reheb. Ut li Kâcuaß quixye cue, “Eb li cristian aßin mâcßaß aj ilol reheb. Cheßsukßîk saß li rochocheb chixjûnkaleb chi cßojcßo xchßôleb,” chan.
17Mambo waIsiraeri akati kuna Jehoshafati, Handina kukuudza here, kuti haangaporofiti zvakanaka pamusoro pangu, asi zvakaipa?
17Ut laj Acab lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat: —¿Ma incßaß ta biß xinye âcue nak li cuînk aßin junes incßaß us naxye cue? Mâ jun sut naxye li us, chan.
18Mikaya akati, Zvino chinzwai shoko raJehovha, Ndakaona Jehovha agere pachigaro chake choushe, nehondo dzose dzokudenga dzimire kurudyi rwake nokuruboshwe rwake.
18Li profeta Micaías quixye ajcuiß: —Qßueomak retal li cßaßru quixcßutbesi chicuu li Kâcuaß. Xcuil li Kâcuaß cßojcßo saß lix cßojaribâl saß choxa. Ut chixjunileb lix ángel xakxôqueb chixcßatk. Cuanqueb saß lix nim ukß ut cuanqueb saß lix tzße.
19Ipapo Jehovha akati, Ndianiko achandonyengera Ahabhi, aende, andourawa paRamotiGiriyadhi? Zvino mumwe akataura achiti zvokuti, nomumwezve akati zvokuti.
19Ut li Kâcuaß quixye, “Cuan ta junak tâxic chixbalakßinquil laj Acab lix reyeb laj Israel re nak tâxic Ramot xcuênt Galaad re tâcamsîk,” chan. Cuanqueb li ángel queßxye jun naßleb ut cuanqueb li queßxye jalan.
20Zvino mweya ukabuda, ukamira pamberi paJehovha, ukati, Ini ndichandomunyengera. Jehovha akati kwauri, Neiko?
20Ut jun li musikßej quichal chi ubej ut quixye, “Lâin tinxic chixbalakßinquil laj Acab,” chan. Ut li Kâcuaß quixye re, “¿Chanru tâbânu nak tâbalakßi?” chan.
21Iwo ukati, Ndichaenda, ndichava mweya wenhema mumiromo yavaporofita vake vose. Iye akati, Iwe ndiwe uchamunyengera, uchakundawo; enda hako, unoita saizvozvo.
21Li musikßej quixye: Lâin tin-oc riqßuineb chixjunileb li profeta re nak teßxye ticßtiß re laj Acab, chan. Ut li Kâcuaß quixye re: Us. Ayu ut balakßi laj Acab. Bânu joß xaye, chan.
22Naizvozvo zvino, tarirai Jehovha akaisa mweya wenhema mumiromo yavaporofita venyu ava vose, asi Jehovha akataura zvakaipa pamusoro penyu.
22Ut laj Micaías quixye ajcuiß re: —Aßan aßin li quicßulman. Li Kâcuaß quixtakla jun li musikßej riqßuineb lâ profeta re nak teßxye ticßtiß âcue, xban nak ac tenebanbil chak raylal saß âbên xban li Kâcuaß, chan laj Micaías.
23Ipapo Zedhekia mwanakomana waKenaani akaswedera, akarova Mikaya padama rake, akati, Mweya waJehovha wakaenda nepiko uchibva kwandiri kundotaura newe?
23Ut li profeta Sedequías, li ralal laj Quenaana, quinachßoc riqßuin laj Micaías ut quixsacß chi rukß saß xnakß ru ut quixye re: —¿Ma x-el ta biß cuiqßuin lix musikß li Dios re tâxic chi âtinac âcuiqßuin? chan.
24Mikaya akati, Uchazviona musi uyo wauchandovanda nawo mukamuri yomukati.
24Ut laj Micaías quixye re: —Nak yôkat chixmukbal âcuib saß eb li cab, tojoßnak tâqßue retal ma yâl na li yôquin chixyebal, chan.
25Ipapo mambo waIsiraeri akati, Batai Mikaya, mumuise kuna Amoni mubati weguta, nokuna Joashi mwanakomana wamambo,
25Chirix aßan li rey Acab quixye: —Chapomak laj Micaías ut têcßam riqßuin laj Amón li nataklan saß li tenamit. Ut têcßam riqßuin laj Joás li cualal.
26muti, Zvanzi namambo, Pinzai munhu uyu mutirongo, mumupe zvokudya zvokutambudzika, nemvura yokutambudzika, kusvikira ndichidzoka norugare.
26Ut têye reheb nak lâin xinye nak teßxqßue saß tzßalam ut junes caxlan cua ut haß teßxqßue re toj retal tinsukßîk chak lâin chi sa saß inchßôl, chan.
27Ipapo Mikaya akati, Kana mukatongodzoka norugare, Jehovha haana kutaura neni. Akati, Inzwai, imwi vanhu, imwi mose.
27Ut laj Micaías quixye re: —Cui lâat tatsukßîk chak chi sa saß âchßôl, mâcuaß li Kâcuaß xyehoc cue li xinye, chan. Ut quixye reheb li tenamit: —Chêjunilex lâex qßuehomak retal li xinye, chan.
28Naizvozvo mambo waIsiraeri naJehoshafati mambo waJudha vakaenda RamotiGiriyadhi.
28Queßcôeb ut lix reyeb laj Israel ut laj Josafat lix reyeb laj Judá chi pletic saß li tenamit Ramot, li cuan saß xcuênt Galaad.
29Zvino mambo waIsiraeri akati kuna Jehoshafati, Ini ndichazvishandura, ndigondorwa; asi iwe chifuka nguvo dzako dzoushe. Mambo waIsiraeri akazvishandura, akandorwa.
29Ut lix reyeb laj Israel quixye re laj Josafat: —Lâin tinjal li cuakß nak tintiquib pletic re nak incßaß teßxnau cuu. Ut lâat tâqßue lâ cuakß li nacacuocsi junelic, chan. Ut li rey Acab quixjal li rakß ut cô chi pletic.
30Zvino mambo weSiria akanga araira vatariri vengoro dzake, akati, Regai kurwa navaduku kana navakuru, asi namambo waIsiraeri oga.
30Lix reyeb laj Siria ac quixye reheb li nequeßtaklan saß xbêneb li nequeßxic saß eb li carruaje nak incßaß teßpletik riqßuineb lix soldâdeb laj Israel. Caßaj cuiß riqßuin lix reyeb laj Israel teßpletik.
31Zvino vatariri vengoro vakati vachiona Jehoshafati, vakati, Ndiye mambo waIsiraeri. Naizvozvo vakatsaukira kundorwa naye; asi Jehoshafati wakaridza mhere, Jehovha akamubatsira; Mwari akavakurudzira kumurega.
31Nak queßril li rey Josafat, queßxcßoxla nak aßan laj Acab, lix reyeb laj Israel. Ut queßcôeb chixcamsinquil. Laj Josafat quixjap re ut li Kâcuaß quitenkßan re ut quixram xbeheb li soldado aj Siria re nak incßaß teßxcamsi laj Josafat.
32Zvino vatariri vengoro vakati vachiona kuti haazi mambo waIsiraeri, vakadzoka pakumutevera.
32Nak queßxqßue retal nak mâcuaß laj Acab, lix reyeb laj Israel, queßxcanab râlinanquil.
33Zvino mumwe murume akawembura uta hwake asingashumbi hake, akafura mambo waIsiraeri pakati pezvisungo zvenguvo dzake dzokurwa nadzo; ipapo mambo akati kumufambisi wengoro, Dzoka, undiise kunze kwehondo, nekuti ndakuvadzwa kwazvo.
33Abanan jun li soldado laj Siria quixcut lix tzimaj chi incßaß quixcßoxla nak toxtau li rey. Ut li tzimaj aßan quixtau li rey Acab. Qui-oc saß xcßulbal rib li rakß chßîchß li naxcol cuiß rib. Laj Acab quixye re li ani nachßeßoc re li carruaje: —Câmc cue. Sukßisi li carruaje aßin. Tinâcuisi saß li plêt, chan.Cau yôqueb chi pletic chiru chixjunil li cutan aßan. Nak yôqueb chi pletic, quixxakab rib li rey Acab saß lix carruaje ut yô chi iloc cuanqueb cuiß li soldado aj Siria. Nak qui-ecuu, li rey Acab quicam.
34Kurwa kukanyanya kwazvo nomusi uyo; asi mambo waIsiraeri wakazvitsigira mungoro yake akarwa navaSiria kusvikira madekwana; zvino panguva yokuvira kwezuva akafa.
34Cau yôqueb chi pletic chiru chixjunil li cutan aßan. Nak yôqueb chi pletic, quixxakab rib li rey Acab saß lix carruaje ut yô chi iloc cuanqueb cuiß li soldado aj Siria. Nak qui-ecuu, li rey Acab quicam.