1Zvino zvakaitika kuti Isaka ava mutana, meso ake owonera madzedzerere, asingachaoni, wakadana Esau mwanakomana wake mukuru, ndokuti kwaari: Mwana wangu! Iye ndokuti kwaari: Tarirai ndiri pano.
1Nak ac tîx chic chi us laj Isaac, quimoy li xnakß ru ut incßaß chic sa na-iloc. Saß jun li cutan laj Isaac quixbok li xbên ralal. Aßan laj Esaú. Quixye re: —At cualal.— Laj Esaú quichakßoc ut quixye re: —Cueßquin.—
2Akabva ati: Tarira zvino ndakwegura; handizivi zuva rekufa kwangu.
2Laj Isaac quixye re: —Lâat nacanau nak tîxin chic. Mâre chi sêb nincam.
3Naizvozvo ikozvino, tora hako zvombo zvako, goba rako, neuta hwako, ugobuda kusango undivhimire nyama yemhuka,
3Anakcuan tatxic saß qßuicheß chi yohoc. Cßam li cßaßru âcue tâcßanjelak re xcamsinquil li xul. Tâcßam chak chokß cue li cßaßru tâcamsi.
4Ugondigadzirira chikafu chinonaka, sechandinoda, ugondivigira kuti ndidye, kuti mweya wangu ukuropafadze ndisati ndafa.
4Ut tâyîb caßchßinak lin tzacaêmk li nacuulac chicuu. Nak ac xincuaßac, lâin tatcuosobtesi nak toj yoßyôquin, chan laj Isaac re laj Esaú.
5Zvino Rabheka wakanzwa Isaka paakataura naEsau mwanakomana wake. Esau ndokuenda kusango kunovhima nyama yemhuka kuti auye nayo.
5Lix Rebeca quirabi li cßaßru quixye laj Isaac re laj Esaú. Laj Esaú cô saß qßuicheß chi yohoc re nak tixcamsi chak li xul li quiyeheß re xban lix yucuaß.
6Rabheka ndokutaura naJakove mwanakomana wake achiti: Tarira, ndanzwa baba vako vachitaura naEsau, mukoma wako, vachiti:
6Lix Rebeca quixye re laj Jacob li cßaßru quirabi. —Lâin xcuabi li cßaßru xye lâ yucuaß re lâ cuas.
7Nditorere nyama yemhuka, ugondigadzirira chikafu chinoanaka kuti ndidye, ndigokuropafadza pamberi paJehovha ndisati ndafa.
7Lâ yucuaß xye re, “Ayu chi yohoc ut tâcßam chak junak li xul re nak tâyîb lin tzacaêmk. Tincuaßak ut lâin tatcuosobtesi chiru li Kâcuaß Dios nak toj yoßyôquin,” chan lâ yucuaß re laj Esaú.
8Naizvozvo ikozvino mwanakomana wangu, teerera inzwi rangu kune zvandinokuraira.
8Anakcuan, Jacob, bânu li cßaßru tinye âcue.
9Chidoenda ikozvino kuboka rezvipfuwo, unditorere kubva ipapo mbudzana mbiri dzakanaka dzembudzi, zvino ndichadzigadzira chikafu chinonaka chababa vako, sechavanoda;
9Ayu cuanqueb cuiß li quetômk ut tâcßam chak cuibak li châbil chibât li toj sâjeb. Riqßuineb aßan lâin tinyîb xtibel xcua lâ yucuaß li nacuulac chiru.
10ugoenda nacho kuna baba vako vadye, uye kuti vakuropafadze rufu rwavo rasati rwasvika.
10Ut lâat tatxic chixqßuebal li tzacaêmk aßan re lâ yucuaß. Ut aßan tixtzaca ut tatrosobtesi nak toj mâjiß nacam, chan lix Rebeca.
11Jakove ndokuti kuna Rabheka mai vake: Tarirai, Esau mukoma wangu, murume une mvere, asi ini ndiri murume wakatsetseka.
11Laj Jacob quixye re: —Li cuas kßol is rix ut lâin moco kßol is ta cuix.
12Zvimwe baba vangu vachandipurudzira, ndokuva pameso avoseunovadadira, uye ndichazviuyisira rushambwa pachinzvimbo chekuropafadzwa.
12Mâre tinixmâyu lin yucuaß ut tixnau nak yôquin chixbalakßinquil. Mâre mâcuaß chic cuosobtesinquil tinbok chak saß inbên. Mâre intzßektânanquil li tâchâlk saß inbên, chan laj Jacob.
13Mai vake ndokuti kwaari: Rushambwa rwako ngarwuve pamusoro pangu, mwanakomana wangu; teerera chete inzwi rangu, ugoenda unonditorera.
13Ut lix naß quixye re: —Matcßoxlac chirix aßan. Lâin chincßuluk re li raylal aßan. Lâat bânu li cßaßru yôquin chixyebal âcue. Cßameb chak li chibât li xinye âcue, chan re laj Jacob.
14Zvino wakaenda, akadzitora, akadziuisa kuna mai vake; mai vake ndokugadzira chikafu chinonaka sechaidikamwa nababa vake.
14Laj Jacob cô chixcßambaleb li chibât ut quixkßaxtesi saß rukß lix naß. Ut lix naß quixyîb li tibel cua li nacuulac chiru lix yucuaß laj Jacob.
15Zvino Rabheka wakatora nguvo dzakanaka dzaEsau mwanakomana wake mukuru, dzaaiva nadzo mumba, ndokudzifukidza Jakove mwanakomana wake muduku;
15Lix Rebeca quirisi chak li rakß laj Esaú li kßaxal châbil li xocxo xban, ut quixqßue chirix laj Jacob li îtzßinbej.
16zvino zvikumba zvembudzana wakaisa pamaoko ake, nepakatsetseka pemutsipa wake.
16Ut quixbat rix li chibât chiru lix tel laj Jacob joß ajcuiß chirix xcux.
17Zvino wakapa chikafu chinonaka nechingwa zvaakange agadzirira muruoko rwaJakove mwanakomana wake.
17Ut quixkßaxtesi li tibel cua joß ajcuiß li caxlan cua saß rukß laj Jacob.
18Iye ndokuenda kuna baba vake akati: Baba vangu! Ivo ndokuti: Ndiri pano; ndiwe ani mwanakomana wangu?
18Laj Jacob cô cuan cuiß lix yucuaß ut quixye re: —At inyucuaß, chan. Laj Isaac quixye re: —Cueßquin. ¿Anihat lâat? ¿Ma lâat laj Esaú? chan.
19Jakove ndokuti kuna baba vake: Ndini Esau dangwe renyu; ndaita sezvamandiudza; mukai henyu mugare, mudye zvenyama yangu yemhuka, kuti mweya wenyu undiropafadze.
19Laj Jacob quixye re lix yucuaß: —Lâin li xbên âcualal. Xinbânu li cßaßru xaye cue. Cueß lix tibel âcua li xinyo chak. Bânu usilal. Tatcuaßak ut tinâcuosobtesi, chan laj Jacob.
20Isaka ndokuti kumwanakomana wake: Sei waiwana nekukurumidza zvakadai mwanakomana wangu? Iye ndokuti: Nekuti Jehovha Mwari wenyu waiuisa pamberi pangu.
20Laj Isaac quixye re: —At cualal, ¿ma saß junpât xatau chak li xinpatzß âcue? chan. Ut laj Jacob quichakßoc ut quixye re, —Li Kâcuaß Dios li nacalokßoni, aßan xtenkßan cue chixtaubal chi junpât, chan.
21Isaka ndokuti kuna Jakove: Swedera hako kuti ndikupurudzire, mwanakomana wangu, ndizive kuti uri mwanakomana wangu Esau amene, kana kwete.
21Laj Isaac quixye re: —Jilon chak chincßatk re nak tinmâyu ru lâ tel, at cualal. ¿Ma lâat na tzßakal laj Esaú li cualal? chan.
22Jakove ndokuswedera kuna Isaka baba vake; ivo vakamupurudzira vakati: Inzwi inzwi raJakove, asi maoko maoko aEsau.
22Laj Jacob quijiloc chixcßatk lix yucuaß. Laj Isaac quixmâyu ru lix tel ut quixye re: —Lâin nacuabi nak lix yâb lâ cux, aßan xyâb xcux laj Jacob, ut lâ tel, aßan xtel laj Esaú nak nacuecßa, chan.
23Asi haana kumuziva nekuti maoko ake akanga ane mvere semaoko emukuru wake Esau; naizvozvo wakamuropafadza.
23Laj Isaac incßaß quixnau ru laj Jacob xban nak lix tel kßol is ru joß lix tel laj Esaú. Nak ac oc re chirosobtesinquil laj Jacob,
24Ndokuti: Ndiwe mwanakomana wangu Esau chaiye here? Iye ndokuti: Ndini.
24laj Isaac quixye cuißchic re: —Ye cue, ¿ma relic chi yâl nak lâat laj Esaú, li cualal? chan. Ut laj Jacob quichakßoc ut quixye re: —Lâin laj Esaú lâ cualal, chan.
25Zvino akati: Iswededze kwandiri kuti ndidye zvenyama yemhuka yemwanakomana wangu, kuti mweya wangu ukuropafadze. Iye ndokuswededza kwaari, zvino akadya; ndokumuvigira waini, ndokumwa.
25Laj Isaac quixye re: —Qßue cue lix tibel lin cua li xayo chak. Tincuaßak ut chirix aßan tatcuosobtesi, chan. Laj Jacob quixqßue re lix tibel xcua. Quixqßue ajcuiß lix vino. Ut laj Isaac quixtzaca li quiqßueheß re.
26Zvino baba vake Isaka vakati kwaari: Chiswedera, unditsvode, mwanakomana wangu.
26Ut quixye re: —Anakcuan tatjilok chak cuiqßuin ut tâcuutzß li cuu, at cualal, chan.
27Zvino wakaswedera, akamutsvoda; ndokunzwa munhuwi wenguvo dzake, ndokumuropafadzwa, zvino akati: Tarira, munhuwi wemwanakomana wangu, semunhuwi wesango Jehovha raakaropafadza.
27Laj Jacob quijiloc chixcßatk ut quirutzß ru lix yucuaß. Laj Isaac quirutzß xbôc li rakß. Ut quirosobtesi laj Jacob ut quixye: —Lix bôc li rakß li cualal, aßan joß xbôc li qßuicheß li quirosobtesi chak li Kâcuaß Dios.
28Naizvozvo Mwari ngaakupe zvedova rekumatenga, nekukora kwenyika, nezviyo zvakawanda newaini itsva.
28Aß taxak li Kâcuaß Dios tixqßue chak li hab saß xbên lâ cuacuîmk. Tixqßue ajcuiß âcue li châbil chßochß re nak sa talajeßqßuik lâ cuacuîmk joß ajcuiß lâ quißil kßên.
29Vanhu ngavakushumire, nemarudzi ngaakufugamire. Iva ishe wehama dzako, nevanakomana vamai vako ngavakufugamire. vanokupa rushambwa ngavapiwe rushambwa, uye vanokuropafadza ngavaropafadzwe.
29Nimak taxak lâ cuanquil saß xbêneb lix nînkal tenamit. Joß ajcuiß saß xbêneb lâ cuechßalal. Eb li ralal xcßajol lâ naß oxlokß taxak tateßril. Li ani tâtzßektânânk âcue, tzßektânanbilak ajcuiß aßan. Ut ani tâbânûnk usilal âcue, usilal ajcuiß tâuxk re aßan, chan laj Isaac.
30Zvino zvakaitika Isaka paakangopedza kuropafadza Jakove, Jakove achangobuda pamberi palsaka baba vake, Esau mukoma wake wakasvika achibva pakuvhima kwake.
30Nak quirakeß rosobtesinquil laj Jacob, qui-el riqßuin lix yucuaß. Junpât relic laj Jacob nak quisukßi chak laj Esaú chi yohoc.
31Naiye wakagadzira chikafu chinonaka, akauya nacho kuna baba vake; akati kuna baba vake: Baba vangu ngavamuke, vadye zvenyama yemhuka yemwanakomana wavo, kuti mweya wenyu undiropafadze.
31Laj Esaú quixyîb ajcuiß lix tibel xcua lix yucuaß ut quixcßam riqßuin. Quixye re: —Bânu usilal, tatcuaßak. Cueß lix tibel âcua li xinyo chak. Nak tatrakekß chi cuaßac, tinâcuosobtesi, chan laj Esaú.
32Zvino Isaka baba vake vakati: Ndiwe ani? Iye ndokuti: Ndini mwanakomana wenyu, dangwe renyu Esau.
32Laj Isaac quixye re: —¿Anihat lâat?— Laj Esaú quixye re: —Lâin laj Esaú li xbên âcualal, chan.
33Isaka ndokubvunda nekubvunda kukurusa, akati: Ko ndiani wavhima nyama yemhuka, akauya nayo kwandiri, ndikadya zvayo zvose usati wasvika? Zvino ndamuropafadza, hongu ucharopafadzwa.
33Laj Isaac quisach xchßôl ut nasicsot. Quixye re: —¿Ut ani li xcßamoc chak re lin tzacaêmk xbên cua? Lâin xintzaca chixjunil li xcßam chak nak toj mâjiß nacatcßulun lâat. Lâin xincuosobtesi ut aßan osobtesinbil chic anakcuan, chan.
34Zvino Esau wakati achinzwa mashoko ababa vake, akachema nekuchema kukuru kunorwadza zvikurusa, ndokuti kuna baba vake: Ndiropafadzei, iniwo, baba vangu!
34Nak quirabi li cßaßru quixye lix yucuaß, laj Esaú quixjap re chi yâbac xban xrahil saß xchßôl. Ut quixtzßâma chiru lix yucuaß: —Chinâcuosobtesi ajcuiß lâin, at inyucuaß, chan.
35Zvino akati: Munin'ina wako wauya nekunyengedzera, akatora ropafadzo yako.
35Laj Isaac quixye re: —Xcßulun lâ cuîtzßin ut aßan xinixbalakßi ut xmakß châcuu lâ cuosobtesinquil li xinqßue raj âcue, chan.
36Zvino akati: Imhaka yekuti vakatumidza zita rake Jakove here, kuti zvino wandinyengedzera kaviri aka; udangwe hwangu wakatora, zvino tarira, ikozvino wanditorera ropafadzo yangu. Ndokuti: Hamuna kundichengeterawo ropafadzo here?
36Laj Esaú quixye re lix yucuaß: —Mâre xban aßan nak xeqßue aj Jacob chokß xcßabaß. Ac xcaß sut xbânunquil cue chi joßcaßin. Xbên cua quixmakß chicuu li primogenitura. Ut anakcuan xmakß cuißchic chicuu li usilal li oc raj cue xcßulbal riqßuin li Dios. ¿Ma incßaß ta biß naru tinâcuosobtesi ajcuiß lâin? chan laj Esaú.
37Isaka ndokupindura ndokuti kuna Esau: Tarira, ndamuita ishe wako, nehama dzake dzose ndapa kwaari vave varanda vake; ndamusimbisa nezviyo newaini; zvino chii chandingakuitira, mwanakomana wangu?
37Laj Isaac quixye re: —Laj Jacob, aßan chic nimâk xcuanquil châcuu. Chixjunileb chic li rechßalal teßcßanjelak chiru. Xincuosobtesi aßan re nak teßûchînk chi us li racuîmk joß ajcuiß lix quißil kßên. Anakcuan, ¿cßaß ta chic ru tinbânu âcue lâat, at cualal? chan.
38Esau ndokuti kuna baba vake: Munongova neropafadzo imwe yoga here, baba vangu? Ndiropafadzei iniwo, baba vangu. Esau ndokusimudza inzwi rake ndokuchema.
38Laj Esaú quixye re lix yucuaß: —¿Ma chi tîc incßaß tatrûk chicuosobtesinquil? Bânu usilal, at inyucuaß, chinâcuosobtesi taxak, chan. Ut laj Esaú quixjap re chi yâbac.
39Zvino Isaka baba vake ndokupindura akati kwaari: Tarira, ugaro hwako huchava kure nekukora kwenyika,uye kure nedova rekudenga rinobva kumusoro.
39Laj Isaac quichakßoc ut quixye re: —Incßaß tatcuânk saß châbil chßochß chi moco tixqßue li hab saß xbên lâ chßochß.
40Uye nemunondo wako uchararama, uye uchashumira munin'ina wako. Asi zvichaitika pauchapukunyuka, kuti uchavhuna joko rake ribve pamutsipa wako.
40Ut riqßuin pletic tâcol rix lâ yußam chi junelic. Lâat tatcßanjelak chiru lâ cuîtzßin. Abanan tâcuulak xkßehil nak lâat tâcol âcuib chiru ut incßaß chic tatcuânk rubel xcuanquil. Joßcaßin ajcuiß teßxcßul eb lâ cualal âcßajol, chan laj Isaac re laj Esaú.
41Zvino Esau wakavenga Jakove nekuda kweropafadzo baba vake yavakamuropafadza nayo. Esau ndokuti mumoyo make: Mazuva ekuchema baba vangu aswedera, zvino ndichauraya munin'ina wangu Jakove.
41Cßajoß nak quijoskßoß laj Esaú saß xbên laj Jacob xban nak qui-osobtesîc xban lix yucuaß. Quixye saß xchßôl: —Chi sêb nacuulac xkßehil nak tâcâmk lin yucuaß. Chirix aßan tincamsi li cuîtzßin, chan laj Esaú.
42Zvino mashoko awa aEsau mwanakomana wake mukuru akaudzwa Rabheka, ndokutuma kunodana Jakobho, mwanakomana wake muduku, ndokuti kwaari: Tarira, Esau mukoma wako unozvivaraidza pamusoro pako kuti akuuraye.
42Lix Rebeca quixnau cßaßru yô chixcßoxlanquil laj Esaú. Quixtakla xbokbal laj Jacob li îtzßinbej. Quixye re: —Qßue retal. Laj Esaú yô chixcßoxlanquil âcamsinquil.
43Naizvozvo ikozvino, mwanakomana wangu, teerera inzwi rangu; simuka utizire kuna Rabhani hanzvadzi yangu kuHarani,
43Anakcuan bânu li cßaßru tinye âcue. Yîb li cßaßru âcue ut tatêlelik. Tatxic saß rochoch laj Labán li cuas, li cuan chak saß li tenamit Harán.
44ugare naye mazuva mashoma, kusvikira shungu dzemukoma wako dzaserera,
44Tatcuânk chak riqßuin toj tânumekß xjoskßil lâ cuas.
45kusvikira kutsamwa kwemukoma wako kwaserera kubva kwauri, uye akangamwe zvawamuitira; Ipapo ndichatuma kuzokutora kubva ikoko; nemhaka yei ndicharasikirwa nemwi muri vaviri nemusi mumwe?
45Nak acak xnumeß xjoskßil lâ cuas, tâsachk saß xchßôl li cßaßru xabânu re. Tojoßnak lâin tintakla âcßambal. Incßaß nacuaj texinsach chêcabichal, chan lix Rebeca re laj Jacob.Joßcan nak lix Rebeca cô chi âtinac riqßuin laj Isaac ut quixye re: —Lâin xintitzß xbaneb li rixakil laj Esaú. Eb aßan aj hitita. Cui laj Jacob naxcßam junak li ixk aj hitita chokß rixakil, ¿cßaßru aj e nak cuânkin arin? Us raj nak tincâmk, chan lix Rebeca re laj Isaac.
46Rabheka ndokuti kuna Isaka: Ndanetswa neupenyu hwangu nekuda kwevakunda vaHeti; kana Jakove akatora mukadzi kuvakunda vaHeti, sevava, kuvakunda venyika ino, ndichararamirei?
46Joßcan nak lix Rebeca cô chi âtinac riqßuin laj Isaac ut quixye re: —Lâin xintitzß xbaneb li rixakil laj Esaú. Eb aßan aj hitita. Cui laj Jacob naxcßam junak li ixk aj hitita chokß rixakil, ¿cßaßru aj e nak cuânkin arin? Us raj nak tincâmk, chan lix Rebeca re laj Isaac.