Shona

Kekchi

Judges

11

1Zvino Jefuta muGiriyadhi, wakange ari munhu ane simba noumhare, asi wakange ari mwanakomana wechifeve; Giriyadhi ndiye wakabereka Jefuta.
1Laj Jefté, aßan jun cuînk aj Galaad. Cau rib ut cau xchßôl chi pletic. Lix naß li cuînk aßan, aßan jun li ixk xcomoneb li nequeßxcßayi rib. Ut lix yucuaß aj Galaad xcßabaß.
2Mukadzi waGiriyadhi akamuberekera vanakomana; zvino vanakomana vomukadzi wake vakati vakura, vakadzinga Jefuta, vakati kwaari, Haungadyi nhaka mumba mababa vedu, nekuti uri mwanakomana womumwe mukadzi.
2Laj Galaad quicuan xcocßal riqßuin li rixakil. Ut nak queßnînkan li cocßal queßpoß saß xbên laj Jefté ut queßrâlina ut queßxye re: —Lâat incßaß tattzßak li cßaßru re li kayucuaß xban nak lâat jalan ânaß, chanqueb re laj Jefté.
3Ipapo Jefuta akatiza vanin'ina vake, akandogara panyika yeTobhi; varume vakaipa vakaunganira kuna Jefuta, vakasibuda naye kundorwa.
3Joßcan nak quiêlelic laj Jefté chiruheb li rîtzßin. Cô chi cuânc saß li naßajej Tob. Ut queßxchßutub ribeb riqßuin jun chßûtal li cuînk li nequeßcuulac chiru pletic ut aßan chic nataklan saß xbêneb.
4Zvino nguva yakati yapfuura, vana vaAmoni vakandorwa navalsiraeri,
4Mokon chic eb li ralal xcßajol laj Amón queßcuulac chi pletic riqßuineb laj Israel.
5Zvino vana vaAmoni vakati vorwa navaIsiraeri, vakuru veGiriyadhi vakandotora Jefuta panyika yeTobhi.
5Nak ac yôqueb chi pletic riqßuineb laj Israel saß li tenamit Galaad, eb laj cßamol be queßxtakla xcßambal laj Jefté li cuan chak saß li naßajej Tob.
6Vakati kuna Jefuta, Uya, uve ishe wedu, kuti tindorwa navana vaAmoni.
6Ut queßxye re laj Jefté: —Lâo aj Galaad takaj nak lâat tatcßamok be chiku nak topletik riqßuineb laj amonita, chanqueb re.
7Jefuta akati kuvakuru veGiriyadhi, Hamuna kundivenga mukandidzinga mumba mababa vangu here? Zvino mauyireiko kwandiri, zvamava munjodzi?
7Ut laj Jefté quichakßoc ut quixye reheb li nequeßcßamoc be saß li tenamit Galaad: —¿Cßaßut nak xexchal chinsicßbal? ¿Ma mâcuaß ta biß lâex xicß xex-iloc cue? ¿Ma mâcuaß ta biß lâex xex-isin chak cue saß rochoch lin yucuaß? ¿Cßaßut nak xexchal chinsicßbal anakcuan nak cuanquex saß raylal? chan.
8Vakuru veGiriyadhi vakati kuna Jefuta, Naizvozvo tadzokera kwauri, kuti uende nesu kundorwa navana vaAmoni, iwe ugova mukuru wedu nowavose vagere Giriyadhi.
8Ut queßchakßoc li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Galaad ut queßxye re: —Aßan aj e nak xochal châsicßbal. Lâo takaj nak tatxic chikix re tatpletik riqßuineb laj Amón. Ut lâakat chic aj cßamol be saß kayânk chikajunilo li cuanco Galaad, chanqueb re.
9Jefuta akati kuvakuru veGiriyadhi, Kana muchindidzosa kuti ndirwe navana vaAmoni, kana Jehovha akavaisa mumaoko angu, ndichava mukuru wenyu here?
9Quichakßoc laj Jefté ut quixye reheb: —Cui lâex têraj nak tinxic chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Amón, ut cui li Kâcuaß tixkßaxtesiheb saß cuukß, ¿ma tinêqßue chi taklânc saß êbên? chan.
10Vakuru veGiriyadhi vakati kuna Jefuta, Jehovha unoteerera pakati pedu; zvirokwazvo tichaita sezvawataura iwe.
10Eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Li Kâcuaß nanaßoc re nak takabânu li cßaßru nacacuaj, chanqueb.
11Zvino Jefuta akaenda navakuru veGiriyadhi, vanhu vakamuita mukuru nashe wavo; Jefuta akataura mashoko ake ose pamberi paJehovha paMizipa.
11Ut laj Jefté cô chirixeb laj cßamol be saß xyânkeb laj Galaad. Ut eb li tenamit queßxxakab aßan re nak aßan chic tâtaklânk saß xbêneb li tenamit ut aßan ajcuiß tâcßamok be chiruheb li soldados. Ut aran Mizpa laj Jefté quixye cuißchic chiru li Kâcuaß chixjunil li âtin li ac xye.
12Zvino Jefuta akatuma nhume kuna mambo wavana vaAmoni, akati, Mhosva yako ndeyeiko, zvawauya kuzorwa neni nenyika yangu?
12Chirix aßan laj Jefté quixtaklaheb lix takl riqßuin lix reyeb laj Amón chixyebal re: —¿Cßaßut nak xicß nocoêril? ¿Cßaßut nak têraj châlc chi pletic kiqßuin? chan laj Jefté.
13Mambo wavana vaAmoni akapindura nhume dzaJefuta, akati: Nekuti vaIsiraeri vakatora nyika yangu, nguva yavakabva Egipita, kubva paArinoni kusvikira paJabhoki neJoridhani, saka zvino chidzosai nyika idzo norugare.
13Lix reyeb laj Amón quixye reheb lix takl laj Jefté: —Nak queßel chak Egipto, eb laj Israel queßrelkßa lin chßochß. Naticla saß li nimaß Arnón. Nacuulac toj saß li nimaß Jaboc ut toj saß li nimaß Jordán. Nintzßâma chêru nak têkßaxtesi ke saß xyâlal, chan.
14Ipapo Jefuta akatumazve nhume kuna mambo wavana vaAmoni,
14Ut laj Jefté quixtakla cuißchic xyebal re lix reyeb laj Amón:
15akati kwavari, Zvanzi naJefuta, VaIsiraeri havana kutora nyika yaMoabhu, kana nyika yavana vaAmoni;
15—Eb laj Israel incßaß queßxchap lix naßajeb laj Moab, chi moco queßxchap lê naßaj lâex aj Amón.
16asi panguva yakakwira valsiraeri vachibva Egipita, vakafamba murenje kusvikira paGungwa Dzvuku, vakasvika paKadheshi,
16Nak eb laj Israel queßel chak Egipto, queßnumeß saß li chaki chßochß toj cuan cuiß li Caki Palau ut queßcuulac aran Cades.
17vaIsiraeri vakatuma nhume kuna mambo waEdhomu, vachiti, Nditenderei henyu kupfuura napanyika yenyu; asi mambo waEdhomu wakaramba kunzwa. Saizvozvo akatumawo nhume kuna mambo waMoabhu; asi iye wakaramba; zvino vaIsiraeri vakagara paKadheshi.
17Ut eb laj Israel queßxtaklaheb lix takl riqßuin lix reyeb laj Edom. Queßxye re, “Lâo nakatzßâma châcuu nak tâcanabeb laj Israel chi numecß saß lâ naßaj.” Abanan lix reyeb laj Edom incßaß quixcanabeb chi numecß. Ut queßxtzßâma ajcuiß chiru lix reyeb laj Moab nak teßcanabâk chi numecß saß lix naßajeb. Chi moco lix reyeb laj Moab quixcanabeb chi numecß saß lix naßajeb. Joßcan nak eb laj Israel queßcana aran Cades.
18Ipapo vakafamba nomurenje, vakapota nyika yaEdhomu nenyika yaMoabhu, vakaenda nokumabvazuva enyika yaMoabhu, vakadzika matende avo nechemhiri kwaArinoni; asi havana kudarika muganhu waMoabhu, nekuti Arinoni waiva muganhu waMoabhu.
18Nak queßoc cuißchic chi xic, eb laj Israel toj saß li chaki chßochß coxeßxqßue chak vuêlt. Queßnumeß chire lix naßajeb laj Edom ut eb laj Moab toj retal queßcuulac jun pacßal li nimaß Arnón saß xjayal lix naßajeb laj Moab, li cuan saß li este. Ut aran queßxyîb lix muhebâleb. Abanan incßaß queßnumeß jun pacßal li nimaß Arnón xban nak aßan lix naßajeb laj Moab.
19Ipapo vaIsiraeri vakatuma nhume kuna Sihoni, mambo wavaAmori, mambo weHeshibhoni; vaIsiraeri vakati kwaari, Titenderei henyu kupfuura napanyika yenyu, kusvikira panzvimbo yedu.
19Ut eb laj Israel queßxtakla lix takl aran Hesbón chixtzßâmanquil chiru laj Sehón lix reyeb laj amorreo nak tixcanabeb chi numecß saß lix naßajeb nak yôqueb chi xic saß lix naßajeb laj Israel.
20Asi Sihoni haana kutenda vaIsiraeri kuti vadarike muganhu wake; Sihoni akaunganidza vanhu vake vose, akandodzika matende ake paJahazi, akarwa navalsiraeri.
20Abanan laj Sehón incßaß cßojcßo xchßôl riqßuineb laj Israel. Joßcan nak incßaß quixcanabeb chi numecß saß lix naßajeb. Quixchßutubeb ban lix soldado ut queßxyîb lix muhebâleb aran Jahaza ut queßxtiquib pletic riqßuineb laj Israel.
21Zvino Jehovha Mwari wavaIsiraeri akaisa Sihoni navanhu vake vose mumaoko avaIsiraeri vakavauraya; naizvozvo vaIsiraeri vakatora nyika yose yavaAmori, vakanga vagere munyika ivo, ikava yavo.
21Abanan li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel, coxtenkßa chi numtâc saß xbêneb laj Sehón. Joßcan nak xkêchani lix naßajeb laj amorreo li cuanqueb saß li naßajej aßan.
22Nyika yose yavaAmori ikava yavo, kubva paArinoni kusvikira paJabhoki, kubva kurenje, kusvikira paJoridhani.
22Quikêchani chixjunil lix naßajeb laj amorreo, li naticla cuan cuiß li nimaß Arnón ut nacuulac saß li nimaß Jaboc. Saß xjayal li na-el cuiß chak li sakße naticla saß li chaki chßochß ut nacuulac toj saß li nimaß Jordán saß xjayal li na-oc cuiß li sakße.
23Saka zvino Jehovha Mwari wavaIsiraeri ndiye wakatorera vaAmori nyika yavo pamberi pavanhu vake vaIsiraeri, zvino imwi moda kuvatorerazve here?
23Li Kâcuaß li kaDios lâo aj Israel, aßan li quikßaxtesin saß kukß chixjunil lix naßajeb laj amorreo. ¿Ma lâex texmakßok re chiku chi joßcanan?
24Ko imwi hamungatori izvo zvamunopiwa namwari wenyu Kemoshi here, nesuwo titore nyika yavose vanodzingwa pamberi pedu naJehovha Mwari wedu?
24Cui ta laj Quemos lê dios tixsi êchßochß, ¿ma mâcuaßak ta biß êre? Joßcan ajcuiß lâo. Chixjunil li xsi ke li kaDios, aßan ke ajcuiß lâo.
25Ko zvino imwi makanaka kupfuura Bharaki mwanakomana waZipori, mambo waMoabhu here? Iye wakatongopopotera vaIsiraeri, kana kurwa navo here?
25¿Ma kßaxal cau ta biß âcuib chiru laj Balac li ralal laj Zipor, lix reyeb laj Moab? ¿Ma quixcacuubresi ta biß rib laj Balac ut quichal ta chi pletic kiqßuin?
26Nguva yakagara vaIsiraeri paHeshibhoni nemisha yaro, napaAroeri nemisha yaro, napamaguta ose ari parutivi rwaArinoni, makore ana mazana matatu, makaregereiko kuvatorera nyika iyo nenguva iyo?
26Ac cuan oxib ciento chihab koquic lâo aj Israel saß li naßajej Hesbón ut saß eb lix cßalebâl. Cuanqueb ajcuiß saß li naßajej Aroer ut saß eb lix cßalebâl. Ut cuanqueb ajcuiß saß chixjunil li naßajej Arnón. ¿Cßaßut nak incßaß xamakß chiku li naßajej chiru li oxib ciento chihab aßin?
27Naizvozvo ini handina kukutadzira, asi ndiwe unondiitira zvakaipa, uchida kurwa neni; Jehovha, iye Mutongi, ngaatonge nhasi pakati pavana vaIsiraeri navana vaAmoni.
27Lâo incßaß xomâcob chêru lâex. Lâo incßaß yôco chi pletic êriqßuin. Abanan lâex incßaß us yôquex nak xexchal chi pletic kiqßuin. Li Kâcuaß Dios, aßan laj rakol âtin. Aßan li târakok âtin saß kabên lâo aj Israel ut saß êbên ajcuiß lâex aj Amón, chan laj Jefté.
28Asi mambo wavana vaAmoni haana kuteerera mashoko aJefuta, aakatuma kwaari.
28Abanan lix reyeb laj Amón incßaß quixcßul xchßôl li cßaßru quixtakla xyebal laj Jefté.
29Zvino Mweya waJehovha wakauya pamusoro paJefuta, akapfuura kunyika yaGiriyadhi neyaManase, akapfuurawo napaMizipa paGiriyadhi, akabva paMizipa paGiriyadhi, akapfuura kuvana vaAmoni.
29Lix musikß li Dios quichal riqßuin laj Jefté, ut quixcßut chiru cßaßru tixbânu. Joßcan nak eb laj Israel queßnumeß saß li naßajej Galaad ut Manasés ut queßnumeß ajcuiß Mizpa, li cuan saß xcuênt Galaad re nak teßrêchani lix naßajeb laj Amón.
30Jefuta akapikira Jehovha mhiko, akati, Kana mukaisa vana vaAmoni mumaoko angu,
30Ut laj Jefté quixye re li Kâcuaß: —Xakßaxtesi ta saß cuukß eb li ralal xcßajol laj Amón.
31ipapo ani naani unobuda pamikova yeimba yangu kuzosongana neni, musi wandinodzoka norugare ndichibva kuvana vaAmoni, uchava waJehovha; ndichauya naye, chive chipiriso chinopiswa.
31Cui tâkßaxtesiheb saß cuukß, lâin tinmayeja châcuu li xbên li tâêlk chak chincßulbal nak tinsukßîk saß cuochoch. Cßatbil nak tinmayeja châcuu, chan laj Jefté.
32Ipapo Jefuta akapfuurira kuvana vaAmoni, akandorwa navo; Jehovha akavaisa mumaoko ake.
32Ut laj Jefté quinumeß jun pacßal li nimaß chi pletic riqßuineb laj Amón. Ut li Kâcuaß Dios quixkßaxtesiheb laj Amón saß rukßeb laj Israel.
33Akavaparadza nokuparadza kukuru kwazvo, kubva paAroeri kusvikira paMiniti, maguta anamakumi maviri, nokusvikira paAbherikeramimi. Vana vaAmoni vakakundwa saizvozvo pamberi pavana vaIsiraeri.
33Queßnumta saß xbêneb junmay chi tenamit saß eb li naßajej Aroer, Minit ut Abel-keramim. Joßcaßin nak queßnumta laj Israel saß xbêneb laj Amón.
34Jefuta akasvika paMizipa paimba yake, zvino tarira, mukunda wake akabuda kuzosangana naye namakandira, nokupembera. Iye wakange ari mwana wake mumwe chete, wakange asina mumwe mwana kunze kwake, kana mwanakomana, kana mwanasikana.
34Laj Jefté quisukßi Mizpa saß li rochoch. Ut lix rabin qui-el chak chixcßulbal lix yucuaß. Yô chi xajoc ut yô chixchßeßbal lix pandero li cuan saß rukß. Jun ajcuiß lix rabin laj Jefté. Mâ jun chic xcocßal cuan.
35Zvino wakati achimuona, akabvarura nguvo dzake, akati, Haiwa! Mukunda wangu! Iwe wandionesa nhamo kwazvo, iwe uri pakati pavanondiisa panjodzi; nekuti ndakashamisa muromo wangu kuna Jehovha, handingagoni kudzoka.
35Cßajoß nak quirahoß xchßôl laj Jefté nak quiril lix rabin. Quixpej li rakß xban xrahil xchßôl ut quixye: —At inrabin, cßajoß xrahil inchßôl nachal âban. ¿Cßaßut nak lâat li xbên li xat-el chak chincßulbal? Ac xinyechißi re li Dios nak tinmayejak chiru ut incßaß naru tinkßet li cuâtin, chan.
36Iye akati, Baba vangu, makashamisa muromo wenyu kuna Jehovha; ndiitirei henyu sezvamakataura, nekuti Jehovha wakakutsivirai kwazvo vavengi venyu, ivo vana vaAmoni.
36Lix rabin quixye: —At inyucuaß, cui xayechißi re li Kâcuaß Dios nak tatmayejak, bânu cuiqßuin li cßaßru xayechißi re li Kâcuaß Dios xban nak aßan xkßaxtesi saß âcuukß eb laj Amón, li xicß nequeßiloc âcue.
37Akati kuna baba vake, Nditenderei henyu chinhu ichi: Nditenderei mwedzi miviri, ndiende, ndiburukire kumakomo, ndicheme umhandara hwangu, ini neshamwari dzangu.
37Caßaj cuiß nintzßâma châcuu nak tinâcanab chi yoßyo cuibak po chic re nak tinxic saß eb li tzûl cuochbeneb li cuamîg chi kßaxal ra saß inchßôl xban nak tento tincâmk chi toj mâjiß ninsumla, chan.
38Ivo vakati, Chienda hako. Akamutendera mwedzi miviri; akaenda, iye neshamwari dzake, akandochema umhandara hwake kumakomo.
38Ut laj Jefté quixcanab chi yoßyo cuib po chic re tâxic rochbeneb li xkaßal chi kßaxal ra saß xchßôl xban nak tento tâcâmk chi toj mâjiß sumsu.
39Zvino mwedzi miviri yakati yapera, akadzokera kuna baba vake, ivo vakamuitira sezvavakanga vapika; wakange asina kuziva murume. Ikazova tsika pakati pavaIsiraeri,
39Nak ac xnumeß li cuib po, quisukßi riqßuin lix yucuaß ut aßan quixbânu joß quixyechißi re li Dios. Ut lix rabin quicam nak toj tukß ix ut toj mâjiß cuanjenak riqßuin cuînk.Xban aßan, eb li sâj ixk nequeßxic saß eb li tzûl rajlal chihab chi yâbac chirix lix camic lix rabin laj Jefté aj Galaad. Câhib cutan nequeßcuan chak aran.
40kuti vakunda vaIsiraeri vaende makore ose mazuva mana pagore kundochema mukunda waJefuta muGiriyadhi.
40Xban aßan, eb li sâj ixk nequeßxic saß eb li tzûl rajlal chihab chi yâbac chirix lix camic lix rabin laj Jefté aj Galaad. Câhib cutan nequeßcuan chak aran.