¹Zvino mambo Dhavhidhi akati kuungano yose, Mwanakomana wangu Soromoni, wakatsaurwa iye oga naMwari, achiri muduku asine simba, asi basa iguru; nekuti imba huru haizi yomunhu, asi ndeyaJehovha Mwari.

¹Potom povedal kráľ Dávid celému shromaždeniu: Šalamún, môj syn, ktorého si vyvolil Bôh jediného, je ešte len chlapec a útly, a dielo je veľké; lebo to nemá byť palác pre človeka, ale pre Hospodina Boha.

²Zvino ini nesimba rangu rose ndakagadzirira imba yaMwari wangu ndarama yokuumba nayo zvinhu zvendarama, nesirivha yezvinhu zvesirivha, nendarira yezvinhu zvendarira, namatare ezvinhu zvamatare, namatanda ezvinhu zvamatanda; nezvibwe zveonikisi, nezvibwe zvokuisa mukati, nezvibwe zvoukomba, nezvina mavara-mavara, namamwe marudzi mazhinji ezvibwe zvinokosha, namabwe machena akawanda.

²A ja som celou svojou silou pripravoval pre dom svojho Boha zlato na zlaté nádoby a striebro na strieborné, meď na medené, železo na železné a drevo na drevené, onychinové kamene a kamene na vrúbenie i karbunkulové kamene a kamene rozličných farieb i všelijaké drahé kamene a mramorové kamene na množstvo.

³Uyezve, zvandakada zvikuru imba yaMwari wangu, ini zvandine fuma pachangu yendarama nesirivha, ndinozvipa imba yaMwari wangu, ndichiwedzera pane zvose zvandakagadzirira imba tsvene;

³A ešte krome toho, pretože mám záľubu v dome svojho Boha, a keďže mám vlastného zlata a striebra, dal som i nad to pre dom svojho Boha, nad všetko to, čo som pripravil pre dom svätyne,

⁴zvinoti matarenda endarama ane zviuru zvitatu, endarama yeOfiri, namatarenda akanatswa esirivha ane zviuru zvinomwe, kufukidza madziro eimba nazvo;

⁴tri tisíce hrivien zlata zo zlata z Ofíru a sedem tisíc hrivien prečisteného striebra na potiahnutie stien svätých domov,

⁵nendarama yokuumba nayo zvinhu zvendarama, nesirivha yezvinhu zvesirivha, nezvamabasa ose anofanira kuitwa namaoko avapfuri. Zvino ndianiko anoda kupa nhendo dzake nomoyo wake wose kuna Jehovha?

⁵zlata na zlaté veci a striebra na strieborné a na všelijaké dielo, ktoré má byť vytvorené rukou remeselníkov. A kto je ešte ochotný naplniť svoju ruku dnes pre Hospodina?

⁶Ipapo machinda edzimba dzamadzibaba, namachinda amarudzi alsiraeri, navakuru vezviuru navamazana, pamwechete navatariri vamabasa amambo vakapa nomoyo wavo wose;

⁶A tak boli ochotné kniežatá otcov a kniežatá pokolení Izraelových i velitelia tisícov a stov i čo do úradníkov nad dielom kráľovým.

⁷vakapa kubata basa reimba yaMwari ndarama, matarenda ane zviuru zvishanu, namadhariki ane zviuru zvine gumi, nesirivha, matarenda ane zviuru zvine gumi, nendarira, matarenda ane zviuru zvine gumi nezvisere, namatare, matarenda ane zviuru zvine zana.

⁷A dali pre službu domu Božieho päť tisíc hrivien zlata a desať tisíc zlatých daríkov v peňazoch, desať tisíc hrivien striebra, osemnásť tisíc hrivien medi a sto tisíc hrivien železa.

⁸Vakanga vane zvibwe zvinokosha vakazvipa zviiswe pafuma yeimba yaJehovha, zvichitarirwa naJehieri muGerishoni.

⁸A čo sa u ktorého našlo drahého kamenia, dali do pokladu domu Hospodinovho oddajúc to do ruky Geršonovca Jechiela.

⁹Ipapo vanhu vakafara zvavakapa nomoyo wose, nekuti vakapa Jehovha nomoyo wose wakarurama; mambo Dhavhidhiwo akafara nomufaro mukuru.

⁹Vtedy sa radoval ľud, že tak ochotne obetovali, lebo celým srdcom obetovali Hospodinovi ochotne. Aj sám kráľ Dávid sa radoval veľkou radosťou.

¹⁰Zvino Dhavhidhi akakudza Jehovha pamberi peungano yose; Dhavhidhi akati, Imwi mukudzwe, Jehovha, Mwari waIsiraeri baba vedu nokusingaperi.

¹⁰Preto dobrorečil Dávid Hospodinovi pred očami celého shromaždenia. A Dávid riekol: Požehnaný si ty, Hospodine, Bože Izraela, nášho otca, od vekov až na veky!

¹¹Ukuru ndobwenyu, Jehovha, nesimba, nokubwinya, nokukunda, noumambo, nekuti zvose zviri kudenga nezviri pasi ndezvenyu; ushe ndobwenyu, Jehovha, makakudzwa muri musoro wezvose.

¹¹Tvoja je, ó, Hospodine, velebnosť i hrdinská moc i sláva i víťazstvo i veličenstvo, áno všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, ó, Hospodine, kráľovstvo, a ty si vyvýšený všetkému za hlavu.

¹²fuma nokukudzwa zvinobva kwamuri, imwi munobata ushe pamusoro pezvose; paruoko rwenyu pane simba noushe, ruoko rwenyu ndirwo runokurisa nokupa vose simba.

¹²A bohatstvo a sláva prichodí zpred tvojej tvári, a ty panuješ nad všetkým, a v tvojej ruke je sila i udatnosť, a v tvojej ruke je zveličiť a posilniť, koho len chceš.

¹³Saka zvino Mwari wedu, tinokuvongai nokurumbidza zita renyu rinobwinya.

¹³A tak teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime meno tvojej slávy.

¹⁴Asi ini ndini ani, navanhu vangu chinyiko, zvatingagona kupa nomoyo wose kudai? Nekuti zvose zvinobva kwamuri, takangokupai zvakabva paruoko rwenyu.

¹⁴Lebo veď kto som ja, a kto je môj ľud, aby sme mali toľko moci obetovať tak ochotne jako toto?! Lebo od teba je to všetko, a vezmúc z tvojej ruky dali sme tebe.

¹⁵Nekuti tiri vaeni pamberi penyu navatorwa, sezvakanga zvakaita madzibaba edu; mazuva edu panyika akafanana nomumvuri, hakune tariro.

¹⁵Lebo sme cudzincami pred tebou a pohostínmi, jako boli aj všetci naši otcovia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať.

¹⁶Jehovha Mwari wedu, izvi zvose zvakawanda zvatakagadzira kukuvakirai imba yezita renyu dzvene, zvinobva paruoko rwenyu; zvose ndezvenyu;

¹⁶Hospodine, náš Bože, všetko toto veľké množstvo, ktoré sme pripravili, aby sme ti vystavili dom pre meno tvojej svätosti, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko.

¹⁷ndinozivawo Mwari wangu, kuti imwi munoidzawo moyo, munofanira kurarama. Kana ndirini, ndakapa izvi zvose nomoyo wakarurama nomoyo wose; zvino ndakafara ndichiona vanhu venyu vari pano vachikupai nomoyo wose.

¹⁷A ja viem, môj Bože, že ty zpytuješ srdce a máš záľubu v úprimnosti, preto, čo sa mňa týka, v úprimnosti svojho srdca obetoval som ochotne všetko toto. A teraz vidím s radosťou i tvoj ľud, ktorý sa tu nachodí, že ti ochotne obetoval.

¹⁸Jehovha Mwari waAbhurahamu, nalsaka, naIsiraeri, madzibaba edu, garisai izvi nokusingaperi pandangariro dzemifungo yemoyo yavanhu venyu; rereudzai moyo yavo kwamuri,

¹⁸Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, Bože našich otcov, zachovaj toto na veky za útvar myšlienok srdca svojho ľudu a ustav ich srdce, aby vždy stálo pevne k tebe.

¹⁹ipai Soromoni mwanakomana wangu moyo wakarurama, kuti achengete mirairo yenyu, nezvipupuriro zvenyu, nezvamakatema, kuti aite zvinhu izvi zvose, avake imba huru yandakagadzirira zvose.

¹⁹A Šalamúnovi, môjmu synovi, daj úprimné srdce nedelené, aby ostríhal tvoje prikázania, tvoje svedoctvá a tvoje ustanovenia a aby činil to všetko a aby vystavil palác, ktorý som pripravil.-

²⁰Ipapo Dhavhidhi akati kuungano yose, Zvino kudzai Jehovha Mwari wenyu. Ipapo ungano yakakudza Jehovha Mwari wamadzibaba avo, vakakotamisa misoro yavo, vakanamata kuna Jehovha namambo.

²⁰Potom riekol Dávid celému shromaždeniu: Nože dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu! A dobrorečili celé shromaždenie Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a skloniac hlavy poklonili sa Hospodinovi i kráľovi.

²¹Vakabayira Jehovha zvibayiro, vakauya nezvipiriso zvinopiswa kuna Jehovha mangwanani pazuva rakatevera, zvaiti: nzombe dzine chiuru chimwe, namakondobwe ane chiuru chimwe, namakwaiana ane chiuru chimwe, pamwechete nezvipiriso zvazvo zvinodururwa, nezvibayiro zvakawanda zvavaIsiraeri vose;

²¹A obetovali Hospodinovi bitné obeti a obetovali Hospodinovi zápalné obeti na druhý deň, tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc oviec a ich liate obeti a iných obetí bitných množstvo pre celého Izraela.

²²vakadya, vakamwa pamberi paJehovha nomufaro mukuru nezuva iro. Vakaita Soromoni mwanakomana waDhavhidhi mambo rwechipiri, vakamuzodzera Jehovha ave mutungamiriri, naZadhoki ave mupristi.

²²A tak jedli a pili pred Hospodinom toho dňa s veľkou radosťou a učinili Šalamúna, syna Dávidovho, po druhý raz kráľom a pomazali Hospodinovi za vojvodu a Cádoka za kňaza.

²³Ipapo Soromoni akagara pachigaro choushe chaJehovha akava mambo panzvimbo yaDhavhidhi baba vake, akafambiswa zvakanaka; vaIsiraeri vose vakamuteerera.

²³Tak dosadol Šalamún na trón Hospodinov, aby bol kráľom namiesto Dávida, svojho otca, a šťastne sa mu vodilo, a poslúchal ho celý Izrael.

²⁴Machinda ose, navanhu vose vane simba, navanakomana vose vamambo Dhavhidhi vakazviisa pasi pamambo Soromoni.

²⁴A všetky kniežatá a všetci hrdinovia aj všetci synovia kráľa Dávida poddali sa kráľovi Šalamúnovi.

²⁵Jehovha akakudza Soromoni kwazvo-kwazvo pamberi pavaIsiraeri vose, akamupa umambo hwakakura, husina kumbopiwa mumwe mambo waIsiraeri wakamutangira.

²⁵A Hospodin zveličil Šalamúna vysoko pred očami celého Izraela a dal na neho slávu kráľovstva, jakej nebolo na niktorom kráľovi pred ním, ktorý bol nad Izraelom.

²⁶Zvino Dhavhidhi mwanakomana waJese akabata valsiraeri vose paushe hwake.

²⁶A Dávid, syn Izaiho, kraľoval nad celým Izraelom.

²⁷Nguva yaakabata ushe hwaIsiraeri aiva makore makumi mana; wakabata ushe paHebhuroni makore manomwe, napaJerusaremu akabata ushe makore makumi matatu namatatu.

²⁷A dní, ktoré kraľoval nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.

²⁸Akazofa akwegura kwazvo, ava namakore mazhinji, nefuma, nokukudzwa; Soromoni mwanakomana wake akabata ushe panzvimbo yake.

²⁸A zomrel v dobrej starobe, sýty dní, bohatstva a slávy, a kraľoval Šalamún, jeho syn, miesto neho.

²⁹Zvino mabasa amambo Dhavhidhi, okutanga nookupedzisira, tarirai, akanyorwa pamashoko omuoni Samueri, napamashoko omupristi Natani, napamashoko omuoni Gadhi;

²⁹A deje kráľa Dávida, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda,

³⁰pamwechete namashoko oushe hwake, nesimba rake, nezvaakaitirwa panguva dzose, iye navaIsiraeri, noushe hwose bwedzimwe nyika.

³⁰s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hrdinskou silou jako i s časmi s ich radosťou i žalosťou, ktoré prešli cez neho i cez Izraela i cez všetky kráľovstvá tých zemí.