¹Zvino mambo Dhavhidhi wakange akwegura, ava namakore mazhinji; vakamufukidza namachira, asi haana ku­dziyirwa.

¹A kráľ Dávid bol starý a sošlý vekom, a hoci ho prikrývali rúchom, nezohrial sa.

²Naizvozvo varanda vake va­kati kwaari, Ishe wangu mambo ngaa­tsvakirwe mhandara, iye amire pamberi pamambo, avaonge avate pachipfuva chenyu, kuti ishe wangu mambo vadziyi­rwe.

²Preto mu povedali jeho služobníci: Nech pohľadajú môjmu pánu kráľovi devu pannu, ktorá by stála pred kráľom a opatrovala ho, a bude ležať v tvojom lone, a tak bude môjmu pánu kráľovi teplo.

³Ipapo vakatsvaka musikana waka­naka panyika yose yaIsiraeri, vakawana Abhishagi muShunami, vakamuisa kuna mambo.

³A tak hľadali krásnu devu po všetkých krajoch Izraelových a našli Abizagu Sunamitskú a doviedli ju ku kráľovi.

⁴Uyu musikana wakange aka­naka kwazvo, akachengeta mambo, aka­mushandira, asi mambo haana kupinda kwaari.

⁴A deva bola náramne krásna a opatrovala kráľa a posluhovala mu, ale kráľ jej nepoznal.

⁵Zvino Adhonia mwanakomana waHagiti wakazvikudza, akati, Ini ndi­chava mambo; akazvigadzirira ngoro navatasvi vamabhiza, navarume vana ma­kumi mashanu kuzomhanya pamberi pake.

⁵A Adoniáš, syn Chaggity, sa pozdvihoval a vravel: Ja budem kraľovať! A zadovážil si vozy a jazdcov a päťdesiatich mužov, ktorí behali pred ním.

⁶Asi baba vake vakanga vasina kutongomuraira paupenyu hwake hwose, vachiti, Unoitireiko kudaro? wakange ari murume wakanaka kwazvo pamuviri wake; wakange achitevera Abhusaromu pakuzvarwa kwake.

⁶A jeho otec ho nikdy nezarmútil, aby bol povedal: Prečo to robíš? A on bol tiež veľmi krásnej postavy, ktorého porodila po Absalomovi.

⁷Akarangana naJoa­bhu, mwanakomana waZeruya, naAbhia­tari mupristi, ivo vakatevera Adhonia, vakamubatsira.

⁷A mal dohovor s Joábom, synom Ceruje, a s Ebiatárom, kňazom. A pomáhali za Adoniášom.

⁸Asi Zadhoki mupristi, naBhenaya mwanakomana waJehoyadha, naNatani muporofita, naShimei, naRei, nemhare dzakanga dzina Dhavhidhi, ha­vana kutevera Adhonia.

⁸Ale Cádok, kňaz, a Benaiáš, syn Jehojadov, a prorok Nátan a Šimei a Rei a iní hrdinovia, ktorých mal Dávid, neboli s Adoniášom.

⁹Adhonia akabaya makwai nenzo­mbe, nemhuru dzakakora, pabwe reZohe­reti, raiva paEni-rogeri, akadana hama dzake dzose ivo vanakomana vamambo, navarume vose vaJudha, varanda vama­mbo;

⁹A Adoniáš nabil oviec a volov a iného tučného dobytka pri kameni Zochelet, ktorý je vedľa studne Rogel, a povolal všetkých svojich bratov, synov kráľových, i všetkých mužov Júdových, služobníkov kráľových.

¹⁰asi haana kudana Natani muporo­fita, naBhenaya, nemhare, naSoromoni munin'ina wake.

¹⁰Ale proroka Nátana a Benaiáša a hrdinov ani Šalamúna, svojho brata, nepovolal.

¹¹Ipapo Natani akataura naBhati­shebha mai vaSoromoni, akati, Hauna kunzwa here kuti Adhonia mwanako­mana waHagiti, wobata ushe, asi Dhavhi­dhi ishe wedu haazvizivi?

¹¹Vtedy povedal Nátan Bat-šebe, matke Šalamúnovej, a riekol: Či si nepočula, že kraľuje Adoniáš, syn Chaggity? A náš pán Dávid nevie o tom.

¹²Naizvozvo zvino uya ndikupe zano, kuti urwire upenyu bwako noupenyu bwomwana­komana wako Soromoni.

¹²Preto teraz poď, prosím, nech ti dám radu, a zachráň, svoj život i život svojho syna, Šalamúna.

¹³Enda upinde kuna mambo Dhavhidhi, uti kwaari, Ishe wangu mambo, hamuna kupikira mura­ndakadzi wenyu here, mukati, Zvirokwazvo, Soromoni mwanakomana wako, ndiye uchanditevera paushe, iye uchagara pachigaro chenyu choushe? Zvino Adho­nia unobatireiko ushe?

¹³Iď a vojdi ku kráľovi Dávidovi a povieš mu: Či si ty, môj pán kráľ, neprisahal svojej služobnici povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne? Nuž prečože kraľuje Adoniáš?

¹⁴Zvino tarira, iwe uchiri pakutaura namambo, ini ndi­chapindawo shure kwako, ndichisimbisa mashoko ako.

¹⁴A hľa, kým ty tam budeš ešte hovoriť s kráľom, vojdem ja za tebou a doplním tvoje slová.

¹⁵Bhati-shebha akapinda kuna ma­mbo mumba; zvino mambo wakange akwegura kwazvo, Abhishagi muShu­nami waishandira mambo.

¹⁵A tak vošla Bat-šeba ku kráľovi do izby. A kráľ už bol veľmi starý, a Abizaga Sunamitská posluhovala kráľovi.

¹⁶Ipapo Bhati­shebha akakotama, akanamata kuna ma­mbo. Mambo akati, Unoreveiko?

¹⁶A Bat-šeba sa zohla a poklonila sa kráľovi. A kráľ povedal: Čo chceš?

¹⁷Iye akati kwaari, Ishe wangu, imwi makapikira murandakadzi wenyu naJeho­vha Mwari wenyu, mukati, Zvirokwa­zvo, Soromoni mwanakomana wako ndiye uchanditevera paushe, ndiye ucha­gara pachigaro changu choushe.

¹⁷A riekla mu: Môj pane, ty si prisahal svojej služobnici na Hospodina, svojho Boha, povediac: Šalamún, tvoj syn, bude kraľovať po mne, cele iste, a on bude sedieť na mojom tróne.

¹⁸Asi zvino tarirai, Adhonia wobata ushe; asi imwi ishe wangu mambo, hamuzvizivi.

¹⁸A teraz hľa, Adoniáš kraľuje, a teraz ty, môj pán kráľ, nevieš o tom.

¹⁹Iye wabaya nzombe, nemhuru dzaka­kora, namakwai mazhinji, akadana vana­komana vose vamambo, naAbhiatari mu­pristi, naJoabhu mukuru wehondo, asi haana kudana Soromoni muranda wenyu.

¹⁹Nabil volov a vytučeného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových aj Ebiatára, kňaza, i Joába, veliteľa vojska, ale Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal.

²⁰Zvino ishe wangu mambo, meso avaI­siraeri vose anotarira kwamuri, kuti mu­vaudze kuti ndianiko unofanira kukuteve­rai pakugara pachigaro choushe chashe wangu mambo.

²⁰A ty, môj pán kráľ, vieš, že oči celého Izraela obrátené sú na teba, aby si im oznámil, kto má sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom.

²¹Kana musingadaro, kana ishe wangu mambo avata namadzi­baba ake, ini nomwanakomana wangu Soromoni tichaidzwa vatadzi.

²¹Lebo ináče stane sa, keď raz bude ležať môj pán kráľ so svojimi otcami, že ja i môj syn Šalamún budeme hriešnikmi

²²Zvino wakati achataura namambo, Natani muporofita akapindawo.

²²A hľa, kým ona ešte hovorila s kráľom, prišiel prorok Nátan.

²³Vakau­dza mambo, vakati, Natani muporofita wasvika. Iye wakati apinda pamberi pamambo, akakotamira pasi nechiso chake pamberi pamambo.

²³A oznámili kráľovi a riekli: Hľa, prorok Nátan! A keď vošiel pred kráľa, poklonil sa kráľovi na svoju tvár k zemi.

²⁴Zvino Natani akati, Ishe wangu, mambo, makareva here kuti Adhonia uchakuteverai paku­bata ushe, uchagara pachigaro chenyu choushe here?

²⁴A Nátan povedal: Môj pán kráľ, či si ty povedal: Adoniáš bude kraľovať po mne a on bude sedieť na mojom tróne?

²⁵nekuti waburuka nhasi, akabaya nzombe nemhuru dzakakora, namakwai mazhinji, akadana vanako­mana vose vamambo, navakuru vehondo, naAbhiatari mupristi; tarirai, vodya noku­mwa pamberi pake, vachiti, Mambo Adhonia ngaararame

²⁵Lebo dnes odišiel dolu a nabil volov a tučného statku a drobného dobytka množstvo a povolal všetkých synov kráľových i veliteľov vojska i Ebiatára, kňaza, a hľa, jedia a pijú pred ním a hovoria: Nech žije kráľ Adoniáš!

²⁶Asi ini muranda wenyu, naZadhoki mupristi, naBhenaya mwanakomana waJehoyadha, nomuranda wenyu Soromoni, haana kutidana.

²⁶Ale mňa, tvojho služobníka, ani Cádoka, kňaza, ani Benaiáša, syna Jehojadovho, ani Šalamúna, tvojho služobníka, nepovolal.

²⁷Chi­nhu ichi chinoitwa nashe wangu mambo here, mukasazivisa varanda venyu kuti ndianiko unofanira kukuteverai pakugara pachigaro choushe chashe wangu mambo?

²⁷Jestli sa stala táto vec od môjho pána kráľa, nuž neoznámil si svojim služobníkom, kto bude sedieť na tróne môjho pána kráľa po ňom.

²⁸Ipapo mambo Dhavhidhi akapindura, akati, Ndidanirei Bhati-shebha. Iye akapinda kuna mambo, akamira pamberi pamambo.

²⁸A kráľ Dávid odpovedal a riekol: Zavolajte mi Bat-šebu! A vojdúc pred kráľa stála pred kráľom.

²⁹Zvino mambo akapika, akati, NaJehovha mupenyu, iye wakadzikunura upenyu hwangu panjodzi dzose,

²⁹A kráľ prisahal a riekol: Ako že žije Hospodin, ktorý vyslobodil moju dušu zo všetkých úzkostí,

³⁰zvirokwazvo, sezvandakakupikira naJehovha Mwari waIsiraeri, ndichiti, Zvirokwazvo, Soromoni mwanakomana wako uchanditevera paushe, uchagara pachigaro changu choushe panzvimbo yangu; zvirokwazvo ndichazviita nhasi.

³⁰že jako som ti prisahal na Hospodina, Boha Izraelovho, povediac, že Šalamún, tvoj syn, bude, cele iste, kraľovať po mne a že on bude sedieť na mojom tróne miesto mňa, tak aj učiním tohoto dňa.

³¹Ipapo Bhati-shebha akakotamira pasi nechiso chake, akapfugamira mambo, akati, Ishe wangu mambo Dhavhidhi ngaararame nokusingaperi.

³¹Vtedy sa sklonila Bat-šeba svojou tvárou k zemi a poklonila sa kráľovi a riekla: Nech žije môj pán kráľ Dávid na veky!

³²Mambo Dhavhidhi akati, Ndidanirei Zadhoki mupristi, naNatani muporofita, naBhenaya mwanakomana waJehoyadha. Ivo vakapinda kuna mambo.

³²A kráľ Dávid povedal: Zavolajte mi Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho! A prišli pred kráľa.

³³Mambo akati kwavari, Endai navaranda vashe wenyu, mutasvise Soromoni mwanakomana wangu pahesera rangu, mumuburusire Gihoni;

³³Vtedy im povedal kráľ: Vezmite so sebou služobníkov svojho pána a vysaďte Šalamúna, môjho syna, na moju mulicu a zaveďte ho dolu do Gichona.

³⁴Zadhoki mupristi naNatani muporofita vamuzodze ipapo, ave mambo waIsiraeri; muridze hwamanda, muchiti, Mambo Soromoni ngaararame.

³⁴A tam ho pomaže Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa nad Izraelom, a zatrúbite na trúbu a poviete: Nech žije kráľ Šalamún!

³⁵Zvino mukwire muchimutevera, iye auye kuzogara pachigaro choushe, nekuti uchava mambo panzvimbo yangu; ini ndakaraira kuti ave muchinda waIsiraeri nowaJudha.

³⁵Potom pojdete za ním sem hore, a prijde a sadne na môj trón a on bude kraľovať miesto mňa, a jemu som prikázal, aby bol vodcom nad Izraelom i nad Júdom.

³⁶Ipapo Bhenaya mwanakomana waJehoyadha, akapindura mambo, akati, Ameni! Jehovha, Mwari washe wangu mambo, unodarowo.

³⁶A Benaiáš, syn Jehojadov, odpovedal kráľovi a riekol: Ameň! Tak nech povie i Hospodin, Bôh môjho pána kráľa!

³⁷Jehovha sezvaaiva nashe wangu mambo, saizvozvowo ngaave naSoromoni, akurise chigaro chake choushe, chipfuure chigaro choushe chashe wangu mambo Dhavhidhi.

³⁷Jako bol Hospodin s mojím pánom kráľom, tak nech je aj so Šalamúnom a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený trón môjho pána kráľa Dávida!

³⁸Ipapo Zadhoki mupristi, naNatani muporofita, naBhenaya mwanakomana waJehoyadha, navaKereti navaPereti vakaburuka, vakatasvisa Soromoni pahesera ramambo Dhavhidhi, vakamuisa Gihoni.

³⁸A tak odišiel dolu Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, a Benaiáš, syn Jehojadov, a Keréťania a Peléťania a vysadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho na rovinu Gichon.

³⁹Zvino Zadhoki mupristi akatora gonamombe ramafuta paTende akazodza Soromoni. Vakaridza hwamanda, vanhu vose vakati, Mambo Soromoni ngaararame!

³⁹A Cádok, kňaz, vzal roh na olej zo stánu Božieho, pomazal Šalamúna, a zatrúbili na trúbu, a riekli, všetok ľud: Nech žije kráľ Šalamún!

⁴⁰Zvino vanhu vose vakakwira, vakamutevera; vanhu vakaridza nyere, vakafara nomufaro mukuru; naizvozvo nyika ikaunga nenzwi radzo.

⁴⁰A všetok ľud išiel za ním hore, a ľud pískal na píšťaly, a všetci sa radovali veľkou radosťou, tak, že sa až zem trhala od ich radostného kriku.

⁴¹Zvino Adhonia navose vakanga vakokwa naye, vakazvinzwa, vapedza kudya. Ipapo Joabhu wakati achinzwa inzwi rehwamanda, akati, Mhere-mhere iyi inoitirweiko muguta, zvaranyonganiswa?

⁴¹A počul to Adoniáš i všetci povolaní, ktorí boli s ním, keď boli práve dojedli. A keď počul Joáb zvuk trúby, povedal: Prečo ten zvuk mesta búrlivý?

⁴²Wakati achitaura, Jonatani mwanakomana waAbhiatari mupristi, akasvika; Adhonia akati kwaari, Pinda, nekuti uri munhu wakatendeka, unouya namashoko akanaka.

⁴²No, kým on ešte hovoril, tu hľa, prišiel Jonatán, syn Ebiatára, kňaza. A Adoniáš mu povedal: Vojdi, lebo si chrabrý muž a nesieš dobrú zvesť.

⁴³Ipapo Jonatani akapindura, akati kuna Adhonia, Zvirokwazvo ishe wedu mambo Dhavhidhi wakagadza Soromoni paushe.

⁴³A Jonatán odpovedal a riekol Adoniášovi: Áno, ale náš pán kráľ Dávid ustanovil za kráľa Šalamúna.

⁴⁴Uye mambo wakatuma Zadhoki mupristi, naNatani muporofita, naBhenaya mwanakomana waJehoyadha, navaKereti navaPereti, vakamutasvisa pahesera ramambo;

⁴⁴A kráľ poslal s ním Cádoka, kňaza, a Nátana, proroka, a Benaiáša, syna Jehojadovho, a Keréťanov a Peléťanov, a vysadili ho na mulicu kráľovu.

⁴⁵uye Zadhoki mupristi, naNatani muporofita vakamuzodza paGihoni kuti ave mambo; vakabva ipapo, vakakwira nomufaro, naizvozvo guta rinowunga. Ndiyo mhere-mhere yamanzwa.

⁴⁵A pomazali ho Cádok, kňaz, a Nátan, prorok, za kráľa v Gichone a odišli odtiaľ hore radujúci sa tak, že až hučalo mesto. To je ten hukot, ktorý ste počuli.

⁴⁶Zvino Soromoni wogara pachigaro choushe.

⁴⁶Ba už sa aj posadil Šalamún na tróne kráľovstva.

⁴⁷Uyewo, varanda vamambo vakaenda kuzokudza ishe wedu mambo Dhavhidhi, vachiti, Mwari ngaakurise zita raSoromoni, ripfuure zita renyu, akurise chigaro chake, chipfuure chigaro chenyu choushe; mambo akakotama panhovo dzake.

⁴⁷Áno, aj služobníci kráľovi prišli, aby dobrorečili nášmu pánu kráľovi Dávidovi a riekli: Nech učiní tvoj Bôh meno Šalamúnovo ešte lepším než tvoje meno a nech zvelebí jeho trón nad to, jako bol zvelebený tvoj trón! A kráľ sa poklonil na posteli.

⁴⁸Uyezve mambo wakataura akati, Jehovha Mwari waIsiraeri ngaakudzwe, wakagadza mumwe nhasi kuti agare pachigaro changu choushe, meso angu achizviona.

⁴⁸A ešte aj takto povedal kráľ: Požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý dal dnes toho, ktorý by sedel na mojom tróne, a moje oči to vidia.

⁴⁹Zvino vose vakanga vakakokwa naAdhonia vakatya, vakasimuka, mumwe nomumwe akaenda hake.

⁴⁹Vtedy sa predesili a vstali všetci pozvaní, ktorí boli za Adoniáša, a išli každý svojou cestou.

⁵⁰Adhonia akatya nokuda kwaSoromoni, akasimuka, akandobata nyanga dzeatari.

⁵⁰A Adoniáš bojac sa Šalamúna vstal a odišiel a chytil sa rohov oltára.

⁵¹Zvino Soromoni akaudzwa, zvichinzi, Tarirai, Adhonia unotya mambo Soromoni, nekuti wandobata nyanga dzeatari, akati, Mambo Soromoni ngaandipikire nhasi, kuti haangaurayi muranda wake nomunondo.

⁵¹A oznámili Šalamúnovi a riekli: Hľa, Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna a hľa, drží sa rohov oltára a hovorí: Nech mi prisahá dnes kráľ Šalamún, že nezabije svojho služobníka mečom.

⁵²Ipapo Soromoni akati, Kana akazova murume chaiye, ruvhudzi rwake kunyange rumwe harungawiri pasi; asi kana zvakaipa zvikawanikwa maari, uchafa.

⁵²A Šalamún riekol: Ak bude statočným mužom chrabrým, ani jeho vlas nepadne na zem, ale jestli sa najde na ňom zlé, zomrie.

⁵³Naizvozvo mambo Soromoni akatuma vanhu, vakandomubvisa paatari. Akauya, akanamata kuna mambo Soromoni. Soromoni akati kwaari, Enda kumba kwako.

⁵³Potom poslal kráľ Šalamún, aby ho doviedli od oltára dolu. A keď prišiel, poklonil sa kráľovi Šalamúnovi. A Šalamún mu povedal: Idi do svojho domu.