¹Zvino Joabhu akaudzwa, zvichinzi Tarira, mambo unochema nokuungudzira Abhusaromu.

¹Potom oznámili Joábovi, že hľa, kráľ plače a smúti za Absalomom.

²Naizvozvo kukunda kwezuva iro kwakashandurwa kukava kuchema kwavanhu vose, nekuti vanhu vakanzwa zuva iro zvichinzi, Mambo unochema mwanakomana wake.

²A tak sa obrátilo zachránenie a víťazstvo toho dňa na zármutok všetkému ľudu, lebo ľud počul toho dňa hovoriť: Kráľ žiali nad svojím synom.

³Vanhu vakapinda muguta zuva iro vachiverevedza, savanhu vanonyara kana vachitiza kurwa.

³Preto sa ľud iba kradol toho dňa vchádzajúc do mesta, jako sa kradne ľud, keď sa hanbí za to, že utiekol z boja.

⁴Mambo akafukidza chiso chake, mambo akachema nenzwi guru, achiti, Haiwa, mwana wangu Abhusaromu, Abhusaromu, mwana wangu, mwana wangu!

⁴A kráľ zakryl svoju tvár a kričal velikým hlasom: Môj synu, Absalome, Absalome, môj synu, môj synu!

⁵Ipapo Joabhu akapinda mumba kuna mambo, akati, Nhasi manyadza zviso zvavaranda venyu vose vakaponesa upenyu bwenyu nhasi, neupenyu hwevanakomana navanasikana venyu, noupenyu hwevakadzi venyu, noupenyu hwevarongo venyu;

⁵Vtedy vošiel Joáb ku kráľovi do domu a riekol: Zahanbil si dnes tvár všetkých svojich služobníkov, ktorí dnes vyslobodili tvoj život i život tvojich synov i tvojich dcér i život tvojich žien i život tvojich ženín,

⁶nekuti munoda ivo vanokuvengai, muchivenga vanokudai. nekuti makatiratidza nhasi, kuti hamuna hanya namachinda navaranda, nekuti nhasi ndaona, kuti Abhusaromu akanga achiri mupenyu, nesu tose takafa hedu nhasi, maifarira izvozvo.

⁶milujúc tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidiac tých, ktorí ťa milujú, lebo si dal dnes na vedomie, že nie sú ti ničím ani velitelia ani služobníci, lebo dnes viem, že keby žil Absalom, my všetci by sme boli dnes mŕtvi, a vtedy by sa ti to bolo ľúbilo.

⁷Naizvozvo zvino simukai, mubude, mundotaura navaranda venyu, muvanyaradze; nekuti ndinokupikirai naJehovha, kuti kana musingabudi, hakuna munhu ungasara nemwi usiku hwuno; izvozvo zvingava zvakaipa kwamuri kukunda zvakaipa zvose zvakakuwirai kubva pawuduku bwenyu kusvikira zvino.

⁷A tak teraz vstaň, vyjdi a hovor k srdcu svojich služobníkov, lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto nezostane s tebou tejto noci, a bude ti to horšie ako všetko to zlé, ktoré prišlo na teba od tvojej mladosti až do teraz.

⁸Ipapo mambo akasimuka, akandogara pasuwo. Vakaudza vanhu vose, vachiti, Tarirai, mambo ugere pasuwo; vanhu vose vakauya pamberi pamambo.

⁸A tak vstal kráľ a posadil sa do brány, a oznámili všetkému ľudu a riekli: Hľa, kráľ sedí v bráne. A prišiel všetok ľud pred kráľa, a Izrael utiekol, každý do svojho stánu.

⁹Asi vanhu vose vakanga vachiita bope kumarudzi ose avaIsiraeri, vachiti, Mambo wakatirwira pamaoko avavengi vedu, akatiponesa pamaoko avaFirisitia, zvino wabva panyika achitiza Abhusaromu.

⁹Vtedy sa pravotil všetok ľud po všetkých pokoleniach Izraelových hovoriac: Kráľ nás vytrhol z ruky našich nepriateľov, a on to bol, ktorý nás vyslobodil z ryky Filištínov, a teraz utiekol zo zeme pred Absalomom.

¹⁰Asi Abhusaromu watakanga tazodza kuti ave mambo wedu, wafa pakurwa. Zvino munoregereiko kutaurirana kudzosa mambo?

¹⁰A Absalom, ktorého sme pomazali nad sebou, zomrel v boji. A tak teraz prečo mlčíte a nejdete doviesť kráľa zpät?

¹¹Zvino mambo Dhavhidhi wakatuma nhume kuna Zhadhoki naAbhiatari vapristi, akati, Taurai kuvakuru vaJudha, muti, Imi munononokereiko kudzosa mambo kumba kwake? nekuti mambo wakanzwa kuti vaIsiraeri vose vanotaura kuti adzoswe kumba kwake.

¹¹Preto poslal kráľ Dávid k Cádokovi a k Ebiatárovi, kňazom, a riekol: Hovorte starším Júdovým a povedzte! Prečo máte byť poslední doviesť kráľa zpät do jeho domu, keďže reč celého Izraela sa doniesla ku kráľovi, že ho chcú dopraviť zpät do jeho domu.

¹²imwi muri hama dzangu, muri mafupa angu nenyama yangu, zvino munononokerei kudzosa mambo?

¹²Vy ste moji bratia, moja kosť, a moje telo ste vy, nuž prečože máte byť poslední doviesť kráľa zpät?

¹³Zvino muti kuna Amasa, Iwe hausi pfupa rangu nenyama yangu here? Mwari ngaandirove, arambe achidaro, kana iwe usingazovi mukuru wehondo nguva yose pamberi pangu panzvimbo yaJoabhu.

¹³A Amazovi poviete: Či nie si ty moja kosť a moje telo? Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak nebudeš veliteľom vojska predo mnou po všetky dni miesto Joába.

¹⁴Akarereudza moyo yavanhu vose vaJudha somoyo womunhu mumwe; naizvozvo vakatuma shoko kuna mambo, vakati, Dzokai, imwi navaranda venyu vose.

¹⁴A naklonil srdce všetkých mužov Júdových ako keby to bolo bývalo srdce jedného muža, a poslali ku kráľovi odkaz: Navráť sa ty i všetci tvoji služobníci!

¹⁵Naizvozvo mambo akadzoka akasvika paJoridhani VaJudha vakasvika paGirigari, vakasangana namambo, vakayambusa mambo Joridhani.

¹⁵A tak sa vrátil kráľ a prišiel až k Jordánu, a Júda prišiel do Gilgala, idúc naproti kráľovi, aby prepravil kráľa cez Jordán.

¹⁶Zvino Shimei mwanakomana waGera, muBhenjamini, wakange agere Bhahurimu, wakakurumidza akaburuka navarume vaJudha kundosangana namambo Dhavhidhi.

¹⁶A poponáhľal sa aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, ktorý bol z Bachúrima, a sišiel s mužmi Júdovými naproti kráľovi Dávidovi.

¹⁷Iye waiva navarume veBhenjamini vane chiuru chimwe, naZibha, muranda weimba yaSauro, navanakomana vake vane gumi navashanu, navaranda vake vane makumi maviri; ivo vakayambuka Joridhani pamberi pamambo.

¹⁷A bolo s ním tisíc mužov z Benjamina, aj Cíba, služobník domu Saulovho, i pätnásť jeho synov a dvadsať jeho služobníkov s ním. A prešli cez Jordán pred kráľa.

¹⁸Igwa rikaenda kundoyambusa veimba yamambo, nokuita sezvavaida. Ipapo Shimei mwanakomana waGera wakazviwisira pasi pamberi pamambo, iye akayambuka Joridhani.

¹⁸A prešla na druhú stranu kompa, aby previezli dom kráľov a aby učinili to, čo by sa mu ľúbilo. A Šimei, syn Géru, padol pred kráľom, keď sa práve mal prepraviť cez Jordán.

¹⁹Akati kuna mambo, Ishe wangu ngaarege kundipa mhaka; regai henyu kurangarira kutadza komuranda wenyu zuva riya rokubuda kwashe wangu paJerusaremu; mambo ngaarege hake kurangarira izvozvo pamoyo pake.

¹⁹A povedal kráľovi: Nech mi nepočíta môj pán neprávosti, a nespomínaj toho, čo prevrátene učinil tvoj služobník toho dňa, ktorého vyšiel môj pán kráľ z Jeruzalema, a nech si toho neberie kráľ k svojmu srdcu.

²⁰nekuti muranda wenyu unoziva kuti ndakatadza; naizvozvo tarirai, nhasi ndauya ndichitangira vose veimba yaJosefa, ndakaburuka kuzosangana nashe wangu mambo.

²⁰Lebo tvoj služobník vie, že som zhrešil, a preto hľa, prišiel som dnes prvý z celého domu Jozefovho síduc naproti svojmu pánu kráľovi.

²¹Asi Abhishai mwanakomana waZeruya, akapindura akati, Shimei haafaniri here kuurawa pamusoro pechinhu ichi, nekuti wakatuka muzodzwa waJehovha?

²¹Na to odpovedal Abišaj, syn Ceruje, a riekol: Či by za to nemal zomrieť Šimei, že zlorečil pomazanému Hospodinovmu?

²²Dhavhidhi akati, Ndine mhosva yeiko nemi, imwi vanakomana vaZeruya, zvamunoda kuva vavengi vangu nhasi? Kungaurawa munhu mumwe waIsiraeri nhasi here? Munoti handizivi here kuti ndiri mambo waIsiraeri nhasi?

²²Ale Dávid riekol: Čo ja mám s vami, synovia Ceruje, že sa mi dneská stávate protivníkmi - pokušiteľmi? Či azda dnes má niekto zomrieť z Izraela? Lebo či neviem, že som dnes kráľom nad Izraelom?

²³Mambo akati kuna Shimei, Haungafi. Mambo akapika kwaari.

²³Potom riekol kráľ Šimeimu: Nezomrieš. A kráľ mu prisahal.

²⁴Zvino Mefibhosheti mwanakomana waSauro wakaburuka kuzosangana namambo; asi iye wakange asina kushambidza tsoka dzake, kana kupetura ndebvu dzake, kana kusuka nguvo dzake, kubva pazuva rakaenda mambo kusvikira zuva raakadzoka naro norugare.

²⁴I Mefibóšet, syn Saulov, sišiel naproti kráľovi. A nebol ošetril svojich nôh ani nebol upravil svojej brady ani nebol opral svojich šiat od toho dňa, v ktorý bol odišiel kráľ, až do toho dňa, ktorého zase prišiel v pokoji.

²⁵Zvino wakati asvika Jerusaremu kuzosangana namambo, mambo akati kwaari, Wakaregereiko kuenda neni, Mefibhosheti?

²⁵A stalo sa, keď prišiel do Jeruzalema naproti kráľovi, že mu riekol kráľ: Prečo si neišiel so mnou, Mefibóšete?

²⁶Iye akapindura akati, Ishe wangu mambo, muranda wangu wakandinyengera; nekuti muranda wenyu wakati, ndichazviisira chigaro pambongoro, ndiitasve, ndiende namambo, nekuti muranda wenyu chirema.

²⁶A odpovedal: Môj pán kráľ, môj služobník ma oklamal. Lebo tvoj služobník povedal: Nože nech si osedlám osla a sadnúc na neho pojdem s kráľom. Lebo tvoj služobník je chromý na nohy.

²⁷Iye akandochera muranda wenyu kunashe wangu mambo; asi ishe wangu mambo wakafanana nomutumwa waMwari, naizvozvo itai henyu sezvamunoda.

²⁷A osočil tvojho služobníka u môjho pána kráľa. Ale môj pán kráľ je ako anjel Boží, a tak tedy učiň to, čo je dobré v tvojich očiach.

²⁸nekuti vose veimba yababa vangu vaifanira kuurawa nashe wangu mambo; kunyange zvakadaro makagadza muranda wenyu pakati pavaidya patafura yenyu. Ini ndichine simba reiko rokuchema naro kuna mambo?

²⁸Lebo celý dom môjho otca nebol iným iba mužmi smrti môjmu pánu kráľovi, a predsa si zasadil svojho služobníka medzi tých, ktorí jedia chlieb tvojho stola. A čo mám ešte jaké právo? A čo kričať ešte o niečo na kráľa?!

²⁹Mambo akati kwaari, Ucharamba uchitaureiko? Ndinoti, Iwe naZibha govanai nyika.

²⁹A kráľ mu povedal: Načo hovoríš ešte o svojich veciach? Povedal som, ty a Cíba rozdelíte si pole.

³⁰Mefibhosheti akati kuna mambo, Iye ngaatore hake zvose, ishe wangu mambo zvaakadzokera kumba kwake norugare.

³⁰A Mefibóšet povedal kráľovi: Nech si vezme hoc i všetko, keď len prišiel môj pán kráľ v pokoji do svojho domu.

³¹NaBharizirai muGiriyadhi wakaburukawo achibva Rogerimi, akayambuka Joridhani namambo, kuzomuperekedzera mhiri kwaJoridhani.

³¹I Barzillaj Gileádsky sišiel s Rogelíma a prepravil sa s kráľom cez Jordán, odprevadiac ho za Jordán.

³²Zvino Bharizirai wakange ari mutana kwazvo, wakange asvika makore makumi masere; wakange avigira mambo zvokudya panguva yokugara kwake paMahanaimi, nekuti wakange akafuma kwazvo.

³²A Barzillaj bol veľmi starý majúc osemdesiat rokov a on zaopatroval kráľa potravou, kým býval v Machnaime, pretože bol muž veľmi veľký.

³³Mambo akati kuna Bharizirai, Hendei, tiyambuke tose, ini ndichakuraramisa kwandiri paJerusaremu.

³³A kráľ povedal Barzillajovi: Ty poď so mnou, a budem ťa zaopatrovať u seba v Jeruzaleme.

³⁴Bharizirai akati kuna mambo, Makore oupenyu hwangu achava manganiko, kuti ndikwire Jerusaremu namambo?

³⁴Ale Barzillaj povedal kráľovi: Koľko je dní rokov môjho života, aby som išiel s kráľom hore do Jeruzalema?

³⁵Nhasi ndava namakore makumi masere; ini ndichagona kutsaura zvakanaka kune zvakaipa here? Muranda wenyu uchagona kuravira zvakanaka zvaanodya kana zvaanomwa here? Ndichagona kunzwa manzwi avarume navakadzi kana vachiimba here? Muranda wenyu ucharemedzereiko ishe wangu mambo?

³⁵Osemdesiat rokov mi je dnes, či môžem ešte rozoznať medzi dobrým a zlým? Či ochutná tvoj služobník to, čo budem jesť, alebo to, čo budem piť? Či budem ešte počúvať na hlas spevákov a speváček? A prečo má byť tvoj služobník ešte na ťarchu môjmu pánu kráľovi?

³⁶Muranda wenyu wakange achingoda hake kuyambuka Joridhani namambo; zvino mambo ungandiripira izvozvo nomubayiro wakadai seiko?

³⁶Len na málo by prešiel tvoj služobník Jordán s kráľom. Alebo načo by sa mi mal odplácať kráľ takou odplatou?

³⁷Regai, muranda wenyu adzoke hake, ndinofira hangu muguta rangu, pamarinda ababa vangu namai vangu; asi hoyo muranda wenyu Chimhamu, iye ngaayambuke nashe wangu mambo, mugomuitira iye sezvamunoda.

³⁷Dovoľ, prosím, že by sa navrátil tvoj služobník, a nech zomriem vo svojom meste, kde je hrob môjho otca a mojej matky. A hľa, tvoj služobník Kimham prejde a pojde s mojím pánom kráľom, a tomu učiň to, čo bude dobré v tvojich očiach.

³⁸Mambo akapindura akati, Chimhamu uchayambuka neni, ini ndichamuitira iye sezvaunoda iwe; zvose zvaunoreva kwandiri ndichakuitira izvo.

³⁸A kráľ povedal: Nech ide so mnou Kimham, a ja mu učiním to, čo bude dobré v tvojich očiach, a čokoľvek budeš žiadať odo mňa, učiním ti.

³⁹Vanhu vose vakayambuka Joridhani, naiye mambo akayambukawo; mambo akatsvoda Bharizirai akamuropafadza, iye akadzokera kumusha kwake.

³⁹A tak prešiel všetok ľud cez Jordán, a prešiel i kráľ. A kráľ bozkal Barzillaja a požehnal ho, a navrátil sa na svoje miesto.

⁴⁰Naizvozvo mambo akapfuurira Girigari, Chimhamu akayambuka naye, navanhu vose vaJudha vakapfuudzira mberi mambo, uyewo hafu yavanhu vaIsiraeri.

⁴⁰A kráľ išiel ďalej do Gilgala, a Kimham išiel s ním. A všetok ľud Júdu doprevádzal kráľa i polovica ľudu Izraelovho.

⁴¹Zvino varume vose vaIsiraeri vakauya kuna mambo, vakati kuna mambo, Hama dzedu, varume vaJudha, vakakubireiko, vakayambusa mambo naveimba yake Joridhani, pamwechete navarume vose vaDhavhidhi?

⁴¹A hľa, všetci mužovia Izraelovi prišli ku kráľovi a povedali mu: Prečo ťa ukradli naši bratia, mužovia Júdovi, a prepravili kráľa i jeho dom cez Jordán i všetkých mužov Dávidových s ním?

⁴²Varume vose vaJudha vakapindura varume vaIsiraeri, vakati, nekuti mambo ihama yedu yomumba; matsamwireiko nemhaka iyi? Ko isu takatongodya zvamambo here? Iye wakatongotipa chipo here?

⁴²Na to odpovedali všetci mužovia Júdovi proti mužom Izraelovým: Pretože nám je kráľ bližší čo do rodu. A prečože sa hneváte na to? Či sme azda jedli niečo od kráľa? Alebo či nám dal nejaké dary za to?

⁴³Varume vaIsiraeri vakapindura varume vaJudha, vakati, Isu tine migove ine gumi kuna mambo, naDhavhidhi ndewedu kukunda imi; zvino imwi makatizvidzireiko, zvamusina kutanga kurangana nesu pamusoro pokudzosa mambo wedu? Asi mashoko avarume vaJudha akanga achityisa kukunda mashoko avarume vaIsiraeri.

⁴³A mužovia Izraelovi odpovedali mužom Júdovým a riekli: My máme desať dielov v kráľovi a tak tiež i na Dávida máme viacej práva ako vy. Nuž prečože ste nás znevážili? A či sme my nehovorili prv o tom, aby sme zase dopravili zpät svojho kráľa? Ale reč mužov Júdových bola tvrdšia, než bola reč mužov Izraelových.