1Zvino Dhavhidhi wakati, Kuchinomumwe wakasara weimba yaSauro, wandingaitira zvakanaka nokuda kwaJonatani here?
1A Dávid riekol: Či je ešte niekto, kto by bol pozostal z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť pre Jonatána.
2Zvino kwakanga kuchinomuranda weimba yaSauro wainzi Zibha, vakamudanira kuna Dhavhidhi; mambo akati kwaari, Ndiwe Zibha here? Iye akati, Muranda wenyu ndiye.
2A dom Saulov mal sluhu, ktorému bolo meno Cíba. A zavolali ho k Dávidovi. A kráľ mu riekol: Či si ty Cíba? A on odpovedal: Som, tvoj služobník.
3Mambo akati kwaari, Hakuchina mumwe weimba yaSauro, wandingaitira kunaka kwaMwari here? Zibha akati kuna mambo, Jonatani uchinomwanakomana wakaremara tsoka.
3Vtedy riekol kráľ: Či nie je už viacej nikoho z domu Saulovho? Lebo by som mu chcel učiniť milosť Božiu. A Cíba povedal kráľovi: Je ešte syn Jonatánov, chromý na nohy.
4Mambo akati kwaari, Uripi? Zibha akati kuna mambo, Tarirai, uri kumba kwaMakiri mwanakomana waAmieri paRhodhebhari.
4A kráľ mu riekol: Kde je? A Cíba odpovedal kráľovi: Hľa, je v dome Machíra, syna Ammielovho, v Ló-debáre.
5Ipapo mambo Dhavhidhi akatuma nhume kundomutora kumba kwaMakiri mwanakomana waAmieri paRhodhebhari.
5Vtedy poslal kráľ Dávid po neho a vzal ho z domu Machíra, syna Ammielovho, z Ló-debára.
6Naizvozvo Mefibhosheti mwanakomana waJonatani, mwanakomana waSauro, akasvika kuna Dhavhidhi, akawira pasi nechiso chake, akamupfugamira. Dhavhidhi akati, Mefibhosheti! Iye akapindura akati, Tarirai muranda wenyu.
6A keď prišiel Mefibóšet, syn Jonatána, syna Saulovho, k Dávidovi, padol na svoju tvár a poklonil sa. A Dávid riekol: Mefibóšete! A on povedal: Hľa, tvoj služobník.
7Dhavhidhi akati kwaari, Usatya, nekuti zvirokwazvo ndichakuitira zvakanaka nokuda kwaJonatani baba vako, uye ndichakudzosera nyika yose yababa vako Sauro; iwe uchagara uchidya zvokudya patafura yangu.
7A Dávid mu riekol: Neboj sa, lebo ti istotne učiním milosť pre Jonatána, tvojho otca, a navrátim ti všetko pole Saula, tvojho otca, a ty budeš jesť chlieb pri mojom stole vždycky.
8Iye akamupfugamira akati, Muranda wenyu chinyiko, zvamakatarira imbwa yakafa seni?
8Vtedy sa poklonil a povedal: Čo je tvoj služobník, že si pohliadol na mŕtveho psa, aký som ja?
9Ipapo mambo akadana Zibha muranda waSauro, akati kwaari, Zvose zvakanga zviri zvaSauro neimba yake yose, ndakazvipa mwanakomana watenzi wako.
9Potom zavolal kráľ Cíbu, služobníka Saulovho, a riekol mu: Všetko, čo mal Saul a celý jeho dom, dal som synovi tvojho pána.
10Iwe unofanira kumurimira minda, iwe navanakomana vako, navaranda vako, nokukohwa mbesa kuti mwanakomana watenzi wako ave nezvokudya zvaangadya; asi Mefibhosheti mwanakomana watenzi wako, uchagara achidya zvokudya patafura yangu. Zvino Zibha waiva navanakomana vane gumi navashanu navaranda vana makumi maviri.
10A budeš mu obrábať zem, ty i tvoji synovia i tvoji sluhovia a budeš donášať, a tak bude mať syn tvojho pána svoj chlieb a bude ho jesť, ale sám Mifibóšet, syn tvojho pána, bude vždycky jesť chlieb pri mojom stole. - A Cíba mal pätnásť synov a dvadsať sluhov.
11Ipapo Zibha akati kuna mambo, Muranda wenyu uchaita zvose zvinorairwa muranda wenyu nashe wangu mambo. Mambo akati, Kana ari Mefibhosheti, iye ucharamba achidya patafura yangu, somumwe wavanakomana vamambo.
11Na to povedal Cíba kráľovi: Všetko, jako prikázal môj pán kráľ svojmu služobníkovi, tak učiní tvoj služobník. Ale Mefibóšet, jie pri mojom stole jako niektorý zo synov kráľových.
12Zvino Mefibhosheti waiva nomwanakomana muduku, wainzi Mika. Uye vose vakanga vagere mumba maZibha vaiva varanda vaMefibhosheti.
12A Mefibóšet mal malého syna, ktorému bolo meno Mícha. A všetci, ktorí bývali v dome Cíbovom, boli služobníkmi Mefibóšetovi.
13Naizvozvo Mefibhosheti wakagara Jerusaremu, nekuti waigara achidya patafura yamambo; wakange akaremara tsoka dzake dzose.
13A Mefibóšet býval v Jeruzaleme, pretože on vždy jedol pri stole kráľovom. A kríval na obe svoje nohy.