¹Shure kwaizvozvo mambo Ahashivheroshi akakudza Hamani, mwanakomana waHamedhata muAgagi, akamuita mukuru nokumupfuudza ave mukuru kumachinda ake ose.

¹Po týchto udalostiach zveličil kráľ Ahasver Hámana, syna Hammedátu Agagského, a vyvýšil ho, takže postavil jeho stolicu nado všetky kniežatá, ktoré boly s ním.

²Zvino varanda vose vamambo vakanga vari pasuwo ramambo vakakotama nokupfugamira Hamani; nekuti mambo akanga araira saizvozvo pamusoro pake. Asi Modhekai haana kukotama kana kumupfugamira.

²A všetci služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, kľakali a klaňali sa Hámanovi, lebo tak bol rozkázal o ňom kráľ; ale Mardocheus nekľakol ani sa nepoklonil.

³Ipapo varanda vamambo vakanga vari pasuwo ramambo vakati kuna Modhekai, Iwe unodarikireiko murayiro wamambo?

³Vtedy povedali služobníci kráľovi, ktorí boli v bráne kráľovej, Mardocheovi: Prečo ty prestupuješ prikázanie kráľovo?

⁴Zvino vakati vataura naye mazuva ose, iye achiramba kuvateerera, vakaudza Hamani kuti vawone kana mashoko aModhekai angava nesimba; nekuti akavaudza kuti iye muJudha.

⁴A stalo sa, keď mu len hovorili o tom deň ako deň, a neposlúchol ich, že to oznámili Hámanovi, aby videli, či budú stáť slová Mardocheove, lebo im oznámil, že je on Žid.

⁵Zvino Hamani akati achiona kuti Modhekai haakotami kana kumupfugamira, Hamani akava neshungu kwazvo.

⁵A keď videl Háman, že Mardocheus nekľaká ani sa mu neklania, vtedy bol Háman naplnený veľkým hnevom.

⁶Asi akashora kuuraya Modhekai oga, nekuti vakanga vamuzivisa rudzi rwaModhekai; naizvozvo Hamani akatsvaka kuparadza vaJudha vose vakanga vari paushe hwose hwaAhashivheroshi, irwo rudzi rwaModhekai.

⁶A pohŕdal ním vo svojich očiach natoľko, že nepovažoval toho za hodné vystrieť ruku len na samého Mardochea; lebo mu boli oznámili národ Mardocheov, a tak hľadal Háman vyhladiť všetkých Židov, kde ktorí boli v celom kráľovstve Ahasverovom, celý národ Mardocheov.

⁷Zvino pamwedzi wokutanga, uri mwedzi weNisani, pagore regumi namaviri ramambo Ahashivheroshi, vakakanda Puri, ndiyo mijenya, pamberi paHamani zuva rimwe nerimwe, pamwedzi mumwe nomumwe, kusvikira pamwedzi wegumi nemiviri, ndiwo mwedzi weAdhari.

⁷A tedy prvého mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac nísan, dvanásteho roku kráľa Ahasvera, hodili púr, to jest los, pred Hámanom, a tak hádzali zo dňa na deň a z mesiaca na mesiac, až do dvanásteho, ktorý to mesiac je adar.

⁸Hamani akati kuna mambo Ahashivheroshi, Rumwe rudzi rwavanhu ruriko, rwakapararira nokutekeshera pakati pavanhu pamativi ose enyika dzoushe bwenyu; mirau yavo yakasiyana neyavamwe vanhu, havachengeti mirau yamambo; saka mambo haafaniri kuvarega varipo.

⁸A Háman riekol kráľovi Ahasverovi: Je nejaký národ, rozptýlený a oddelený od iných medzi národami po všetkých krajinách tvojho kráľovstva, a ich, toho národa zákony sú rozdielne od zákonov všetkých národov, a kráľových zákonov nezachovávajú. Preto nie je to na prospech kráľovi nechať ich na pokoji.

⁹Kana mambo achifara nazvo tsamba ngainyorwe kuti vaparadzwe; ini ndichabudisa matarenda* ane zviuru zvine gumi esirivha pamaoko avatariri vebasa ramambo, vaaise pazvivigiro zvefuma yamambo.

⁹Jestli sa to vidí kráľovi za dobré, nech sa napíše, aby ich vyhubili, a odvážim desať tisíc hrivien striebra do rúk tým, ktorí konajú kráľovu prácu, aby ich vniesli medzi poklady kráľove.

¹⁰Ipapo mambo akabvisa chindori chake paruoko rwake, akachipa Hamani, mwanakomana waHamedhata muAgagi, muvengi wavaJudha.

¹⁰A kráľ snímuc svoj prsteň so svojej ruky dal ho Hámanovi, synovi Hammedatovmu, Agagskému, protivníkovi Židov.

¹¹Mambo akati kuna Hamani, Iwe navanhu vako mungatora sirivha iyo, muite nayo sezvaunoda iwe.

¹¹A kráľ povedal Hámanovi: To striebro je dané tebe i ten ľud, aby si s ním spravil to, čo sa ti ľúbi.

¹²Ipapo vanyori vamambo vakadamwa nomwedzi wokutanga, nezuva regumi namatatu, zvose zvikanyorwa Hamani sezvaakaraira machinda amambo, navabati vaibata rutivi rumwe norumwe rwenyika rwakanyorerwa nomunyorero warwo, uye rudzi rumwe norumwe norurimi rwarwo; zvikanyorwa nezita ramambo Ahashivheroshi ndokusimbiswa nechindori chamambo.

¹²Vtedy boli povolaní pisári kráľovi, prvého mesiaca, trinásteho dňa. Toho dňa bolo napísané všetko tak, ako to rozkázal Háman vladárom kráľovým a vojvodom, ktorí boli nad každou krajinou, a kniežatám každého národa, každej krajine podľa jej písma a každému národu podľa jeho jazyka; v mene kráľa Ahasvera to bolo napísané a zapečatené prsteňom kráľovým.

¹³tsamba dzikatumwa nenhume dzinomhanya kumativi ose enyika dzamambo, kuti vaJudha vose, vaduku navakuru, navana vaduku, navakadzi vaparadzwe nokuurawa nokupedzwa pazuva rimwe, pazuva regumi namatatu romwedzi wegumi nemiviri, uri mwedzi weAdhari, uye nenhumbi dzavo dzose dzipambwe;

¹³A listy boly poslané po behúňoch do všetkých krajín kráľových, aby plienili, vraždili a zahubili všetkých Židov od mladého do starého, deti i ženy jedného dňa, trinásteho dňa dvanásteho mesiaca, ktorý to mesiac je mesiac adar, a ich ulúpený majetok aby pobrali za korisť.

¹⁴mashoko orunyoro urwu akatumwa kuvanhu vose, kuti chirevo chiparidzwe pamativi ose enyika, kuti vazvigadzirire zuva iro.

¹⁴Odpis toho písma, aby bol vydaný taký zákon po všetkých jednotlivých krajinách, bol poslaný otvorený, verejný všetkým národom, aby boli hotoví na ten deň.

¹⁵Nhume dzinomhanya dzikachimbidzikiswa nomurayiro wamambo, chirevo chikaziviswa paShushani panhare yamambo; ipapo mambo naHamani vakagara pasi vakamwa; asi guta reShushani rakadziyaniswa.

¹⁵Vtedy vyšli behúni, hnaní slovom kráľovým, aby sa ponáhľali. A zákon bol vydaný na hrade Súsane. A kráľ a Háman si sadli, aby pili, kým mesto Súsan bolo celé zdesené a zmätené.