¹Zvino Adhoni-zedheki, mambo weJerusaremu, wakati achinzwa kuti Joshua wakakunda Ai, akariparadza chose, uye kuti wakaitira Ai namambo waro sezvaakaitira Jeriko namambo waro, uye kuti vanhu veGibhiyoni vakanga vayanana navaIsiraeri, vakagara pakati pavo;

¹A stalo sa, keď počul Adonicédek, kráľ Jeruzalema, že Jozua zaujal Haj a že zarieknuc ho na záhubu zahubil ho docela, a že jako učinil Jerichu a jeho kráľovi, tak učinil i mestu Haj a jeho kráľovi, a že obyvatelia Gibeona učinili pokoj s Izraelom a sú v ich strede,

²vakatya kwazvo, nekuti Gibhiyoni rakanga riri guta guru, rakanga rakaita somumwe wemizinda yamambo; uye nekuti rakanga riri guru kupfuura Ai, navarume varo vose vakanga vane simba.

²všetci sa báli veľmi, lebo Gibeon bolo veľké mesto jako jedno z miest kráľovstva, a že bolo väčšie ako Haj, a k tomu ešte i všetci jeho mužovia boli udatní.

³Naizvozvo Adhoni-zedheki, mambo weJerusaremu, akatuma nhume kuna Hohami, mambo weHebhuroni, nokuna Pirami, mambo weJarimuti, nokuna Jafia, mambo weRakishi, nokuna Dhebhiri, mambo weEgironi, akati,

³A Adonicédek, kráľ Jeruzalema, poslal poslov k Hohámovi, kráľovi Hebrona, k Pirámovi, kráľovi Jarmúta, k Jafiovi, kráľovi Lachiša, a k Debírovi, kráľovi Eglona, povediac:

⁴Kwirai kwandiri, mundibatsire, tirwe navaGibhiyoni, nekuti vakayanana naJoshua navana vaIsiraeri.

⁴Poďte hore ku mne a pomôžte mi, zbijeme Gibeon, pretože učinil pokoj s Jozuom a so synmi Izraelovými.

⁵Naizvozvo madzimambo mashanu avaAmori, vaiti mambo weJerusaremu, namambo weHebhuroni, namambo weJarimuti, namambo weRakishi, namambo weEgironi vakaungana, vakaenda ivo nehondo dzavo dzose, vakavaka misasa yavo pamberi peGibhiyoni, vakarwa naro.

⁵A shromaždili sa a išli hore piati kráľovia Amoreja, kráľ Jeruzalema, kráľ Hebrona, kráľ Jarmúta, kráľ Lachiša, kráľ Eglona, oni i všetky ich vojská, a rozložili sa táborom proti Gibeonu a bojovali proti nemu.

⁶Ipapo varume veGibhiyoni vakatuma nhume kuna Joshua kumisasa yakanga iri paGirigari, vakati, Musaregerera henyu varanda venyu; kurumidzai mukwire kwatiri, mutirwire nokutibatsira, nekuti madzimambo ose avaAmori vagere munyika yamakomo vakatiunganira kuzorwa nesu.

⁶A mužovia Gibeona poslali posolstvo k Jozuovi do tábora do Gilgala s odkazom: Neuťahuj svojej ruky od svojich služobníkov! Prijdi rýchle hore k nám a zachráň nás a pomôž nám, lebo sa sobrali proti nám všetci kráľovia Amoreja, ktorí bývajú na vrchoch.

⁷Ipapo Joshua akakwira achibva Girigari, iye navanhu vose vehondo vaakanga anavo, navarume vose vaiva nesimba noumhare.

⁷Vtedy vyšiel Jozua z Gilgala hore, on i všetok ľud, súci do boja, s ním i všetci udatní mužovia silní.

⁸Jehovha akati kuna Joshua, Usavatya, nekuti ndavaisa mumaoko ako; hakuna munhu uchagona kumira pamberi pako.

⁸A Hospodin riekol Jozuovi: Neboj sa ich! Lebo som ich dal do tvojej ruky; nikto z nich neobstojí pred tebou.

⁹Naizvozvo Joshua akavarwira pakarepo; akafamba usiku hwose achibva Girigari.

⁹A tedy prišiel Jozua náhle proti ním; celú noc išiel hore z Gilgala.

¹⁰Zvino Jehovha akavavhundusa pamberi paIsiraeri, akavauraya nokuuraya kukuru paGibhiyoni, akavadzingirira nenzira yaikwira Bheti-horoni, akavaparadza kusvikira Azeka, nokusvikira Makedha.

¹⁰A Hospodin ich predesil pred Izraelom, a porazil ich veľkou porážkou v Gibeone a honil ich cestou, ktorá ide hore do Bét-chórona, a bil ich až po Azéku a po Makkédu.

¹¹Zvino vakati vachitiza pamberi pavaIsiraeri, vari pamatenusirwa anoburukira Bheti-horoni, Jehovha akakanda pamusoro pavo mabwe makuru akanga achibva kudenga, kusvikira Azeka, vakafa; ivo, vakafa nechimvuramabwe, vakanga vari vazhinji kuna vakaurawa neminondo navana vaIsiraeri.

¹¹A stalo sa, keď utekali pred Izraelom a keď boli na svahu Bét-chórona, že Hospodin metal na nich veľké kamene s neba až po Azéku a mreli. Viacej bolo tých, ktorí zomreli od kameňov toho krupobitia, ako bolo tých, ktorých pobili synovia Izraelovi mečom.

¹²Zvino Joshua akataura naJehovha nomusi Jehovha waakaisa vaAmori mumaoko avana valsiraeri, akati pamberi pavaIsiraeri,

¹²Vtedy hovoril Jozua Hospodinovi, v deň, v ktorý vydal Hospodin Amoreja pred synmi Izraelovými, a riekol pred očami Izraela: Slnce v Gibeone, stoj ticho, a mesiac v údolí Ajalon!

¹³Zuva rikamira, nomwedzi ukarambirapo, kusvikira rudzi rwazvitsivira vavengi varwo.

¹³A slnce stálo ticho, a mesiac stál, dokiaľ sa nepomstil národ na svojich nepriateľoch. Či nie je to napísané v knihe Spravedlivého? A slnce stálo prostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť tak asi celý deň.

¹⁴Hakuna kumbova nezuva rakadaro kubva pakutanga kana shure kwaro, kuti Jehovha wakateerera inzwi romunhu; nekuti Jehovha wakarwira vaIsiraeri.

¹⁴A nebolo takého dňa pred tým ani potom, aby bol Hospodin takto počul na hlas človeka, lebo Hospodin bojoval za Izraela.

¹⁵Joshua akadzokera navaIsiraeri vose kumisasa paGirigari.

¹⁵Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora, do Gilgala.

¹⁶Madzimambo awo mashanu akatiza, vakandovanda mubako paMakedha.

¹⁶A tí piati kráľovia utiekli a skryli sa v jaskyni v Makkéde.

¹⁷Joshua akaudzwa, zvichinzi, Madzimambo iwayo mashanu akawanikwa, akavanda mubako paMakedha.

¹⁷A Jozuovi bolo oznámené, vraj našli sa piati kráľovia skrytí v jaskyni v Makkéde.

¹⁸Zvino Joshua akati, Kungurusai mabwe makuru pamuromo webako, nokuisa varume ipapo kuvarinda.

¹⁸A Jozua riekol: Privaľte veľké kamene k otvoru jaskyne a postavte ku nej mužov, aby ich strážili.

¹⁹Asi imwi musamira henyu; teverai vavengi venyu, mundovauraya veshure vavo; musavatendera kupinda mumaguta avo, nekuti Jehovha Mwari wenyu wakavaisa mumaoko enyu.

¹⁹Ale vy sa nezastavujte; hoňte svojich nepriateľov a bite ich zadné voje; nedajte im, aby vošli do svojich miest, lebo Hospodin, váš Bôh, ich dal do vašej ruky.

²⁰Zvino Joshua navana vaIsiraeri vakati vapedza kuvauraya nokuuraya kukuru, kusvikira vaparadzwa, navakanga vasara kwavari vapinda mumaguta akavakirwa masvingo;

²⁰A stalo sa, keď ich už bol Jozua pobil i synovia Izraelovi poraziac ich porážkou, veľmi velikou, takže im urobil koniec, a ubehlíci, ktorí pozostali z nich, vošli do opevnených miest,

²¹vanhu vose vakadzokera kumisasa kuna Joshua paMakedha norugare; hakuna munhu wakasimudzira mumwe wavana vaIsiraeri rurimi rwake.

²¹že sa všetok ľud vrátil do tábora k Jozuovi do Makkédy v pokoji. Nikto ani len svojím jazykom nehnul proti nikomu zo synov Izraelových.

²²Zvino Joshua akati, Zarurai muromo webako, mubudise madzimambo mashanu iwayo mubako muuye nawo kwandiri.

²²Potom povedal Jozua: Otvorte ústie jaskyne a vyveďte tých piatich kráľov z jaskyne ku mne.

²³Ivo vakaita saizvozvo, vakabudisa madzimambo iwayo mashanu mubako vakauya navo kwaari, vaiti mambo weJerusaremu, namambo weZebhuroni, namambo weJarimuti, namambo weRakishi, namambo weEgironi.

²³A učinili a vyviedli tých piatich kráľov z jaskyne k nemu, kráľa Jeruzalema, kráľa Hebrona, kráľa Jarmúta, kráľa Lachiša a kráľa Eglona.

²⁴Zvino vakati vabudisa madzimambo iwayo vakauya navo kuna Joshua, Joshua akadana varume vose vaIsiraeri, akati kuvakuru vehondo vakanga vanaye, Swederai, muise tsoka dzenyu pamitsipa yavo.

²⁴A stalo sa, keď vyviedli tých kráľov k Jozuovi, že Jozua povolal všetkých mužov Izraelových a riekol vojvodom bojovníkov, ktorí išli s ním: Pristúpte, položte svoje nohy na krky týchto kráľov! A pristúpiac položili svoje nohy na ich krky.

²⁵Zvino Joshua akati kwavari, Musatya, kana kuvhunduswa; simbai mutsunge moyo, nekuti Jehovha uchaita saizvozvo navavengi venyu vose, vamunorwa navo.

²⁵A Jozua im riekol: Nebojte sa ani sa nestrachujte! Buďte silní a pevní, lebo takto učiní Hospodin všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete.

²⁶Pashure Joshua akavabaya, akavauraya, ndokuvasungirira pamiti kusvikira madekwana.

²⁶Potom ich Jozua zbil a zabil ich a obesil ich na päť stromov, a viseli na stromoch až do večera.

²⁷Nenguva yokuvira kwezuva Joshua akaraira vanhu, vakavaturura pamiti, vakavakandira mubako mavakanga vakavanda, vakaisa mabwe makuru pamuromo webako; aripo kusvikira zuva rino ranhasi.

²⁷A stalo sa o čase, keď zapádalo slnko, že Jozua rozkázal, a sňali ich so stromov a pohádzali ich do jaskyne, v ktorej sa boli ukryli, a nakládli veľkých kameňov na otvor jaskyne, kde sú až do dnešného dňa.

²⁸Joshua akakunda Makedha nomusi iwoyo, akariparadza neminondo inopinza, namambo waro; akavaparadza chose navanhu vose vakanga varimo; haana kusiya kunyange nomumwe; akaitira mambo weMakedha sezvaakaitira mambo weJeriko.

²⁸I Makkédu zaujal Jozua toho istého dňa a zbil ju ostrím meča i jej kráľa zabil; úplne ich zahladil, i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal nikoho živého, a učinil kráľovi Makkédy, jako učinil kráľovi Jericha.

²⁹Zvino Joshua akabva Makedha, iye navalsiraeri vose vaakanga anavo, vakaenda Ribhina vakarwa neRibhina;

²⁹Potom Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Makkédy do Libny a bojoval proti Libne.

³⁰Jehovha akariisawo namambo waro mumaoko alsiraeri; akariparadza neminondo inopinza, navanhu vose vakanga varimo; haana kusiyamo kunyange nomumwe; akaitira mambo waro sezvaakaitira mambo weJeriko.

³⁰A Hospodin dal i ju do ruky Izraela i jej kráľa, a pobil ju ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v nej; neponechal v nej nikoho živého a učinil jej kráľovi tak, ako učinil kráľovi Jericha.

³¹Zvino Joshua akabva Ribhina, iye navaIsiraeri vose vaakanga anavo, vakaenda Rakishi, vakavaka misasa yavo pedo naro, vakarwa naro;

³¹A Jozua prešiel i celý Izrael s ním z Libny do Lachiša a rozložil sa pri ňom táborom a bojoval proti nemu.

³²Jehovha akaisa Rakishi mumaoko avaIsiraeri, akarikunda nezuva repiri, akariparadza neminondo inopinza, navanhu vose vakanga varimo, sezvose zvaakaitira Ribhina.

³²A Hospodin vydal Lachiš do ruky Izraela, a zaujal ho druhého dňa a pobil ho ostrím meča i všetky duše, ktoré boly v ňom, všetko tak, ako učinil Libne.

³³Zvino Horamu, mambo weGezeri, wakakwira kuzobatsira Rakishi; Joshua akamuuraya navanhu vake, kusvikira asina kumusiira kunyange nomunhu mumwe.

³³Vtedy vyšiel hore Horam, kráľ Gézera, pomôcť Lachišu. Ale Jozua ho porazil i jeho ľud tak, že mu neponechal nikoho živého.

³⁴Zvino Joshua akabva Rakishi, iye navaIsiraeri vose vaakanga anavo, vakaenda Egironi; vakavaka misasa yavo pedo naro, vakarwa naro;

³⁴A Jozua prešiel i všetok Izrael s ním z Lachiša do Eglona, a rozložili sa pri ňom táborom a bojovali proti nemu.

³⁵vakarikunda nomusi iwoyo, vakariparadza neminondo inopinza; vakaparadza chose nomusi iwoyo vanhu vose vakanga varimo, sezvose zvaakaitira Rakishi.

³⁵A zaujali ho toho dňa a pobili ho ostrím meča, i všetky duše, ktoré boly v ňom, zahladil celkom toho dňa, zarieknuté na záhubu, všetko tak, ako učinil Lachišu.

³⁶Zvino Joshua akabva Egironi, iye navaIsiraeri vose vaakanga anavo, vakaenda Hebhuroni, vakarwa naro;

³⁶Potom odišiel Jozua i celý Izrael s ním z Eglona hore do Hebrona, a bojovali proti nemu.

³⁷vakarikunda, nokuriparadza neminondo inopinza, namambo waro, namaguta aro ose, navanhu vose vakanga varimo; haana kusiya kunyange nomumwe, sezvose zvaakaitira Egironi; asi wakariparadza chose navanhu vose vakanga varimo.

³⁷A zaujali ho a pobili ho ostrím meča i jeho kráľa i všetky jeho mestá i všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého, všetko tak, ako učinil Eglonu, a zahladil ho, zarieknuc ho na záhubu, i všetky duše, ktoré boly v ňom.

³⁸Zvino Joshua akadzokera Dhebhiri, navaIsiraeri vose vaakanga anavo; vakarwa naro;

³⁸Potom sa vrátil Jozua i celý Izrael s ním do Debíra, a bojovali proti nemu.

³⁹akarikunda, namambo waro, namaguta aro ose; vakavauraya neminondo inopinza, nokuparadza chose vanhu vose vakanga varimo; haana kusiya kunyange nomumwe; sezvaakaitira Hebhuroni, ndizvo zvaakaitira Dhebhiriwo, namambo waro; sezvaakaitirawo Ribhina namambo waro.

³⁹A zaujal ho i jeho kráľa i všetky jeho mestá, a pobili ich ostrím meča a zahladili, zarieknuté na záhubu, všetky duše, ktoré boly v ňom; neponechal nikoho živého. Jako učinil Hebronu, tak učinil aj Debíru i jeho kráľovi, a jako učinil Libne i jej kráľovi.

⁴⁰Saizvozvo Joshua wakaparadza nyika yose, nyika yamakomo neyenyasi, neyamapani, neyemitenusirwa, namadzimambo adzo ose, haana kusiya kunyange nomumwe; asi wakaparadza zvose zvipenyu, sezvakaraira Jehovha Mwari waIsiraeri.

⁴⁰A Jozua zbil celú tú zem, vrch i juh, nížinu aj úbočia i všetkých ich kráľov. Neponechal nikoho živého a zahladil i všetky duše, zarieknuté na záhubu, tak ako prikázal Hospodin, Bôh Izraelov.

⁴¹Joshua akavaparadza kubva Kadheshi-bharinea kusvikira Gaza, nenyika yose yeGosheni kusvikira Gibhiyoni.

⁴¹A tak ich pobil Jozua, všetkých od Kádeš-barnee až po Gazu i celú zem Góšen a až po Gibeon.

⁴²Madzimambo iwayo ose nenyika dzawo akakundwa naJoshua nenguva imwe, nekuti Jehovha Mwari waIsiraeri wakarwira Isiraeri.

⁴²A všetkých tých kráľov aj ich zem zaujal Jozua na jeden raz, lebo Hospodin, Bôh Izraelov, bojoval za Izraela.

⁴³Ipapo Joshua akadzokera kumisasa paGirigari, iye navaIsiraeri vose vaakanga anavo.

⁴³A tak sa navrátil Jozua i celý Izrael s ním do tábora do Gilgala.