¹Zvino Jefuta muGiriyadhi, wakange ari munhu ane simba noumhare, asi wakange ari mwanakomana wechifeve; Giriyadhi ndiye wakabereka Jefuta.

¹A Jefta Gileádsky bol udatný muž a bol synom ženy smilnice, a Gileád splodil Jeftu.

²Mukadzi waGiriyadhi akamuberekera vanakomana; zvino vanakomana vomukadzi wake vakati vakura, vakadzinga Jefuta, vakati kwaari, Haungadyi nhaka mumba mababa vedu, nekuti uri mwanakomana womumwe mukadzi.

²Ale aj žena Gileádova porodila Gileádovi synov. A keď dorástli synovia ženini, zahnali Jeftu a povedali mu: Nebudeš dediť v dome nášho otca, lebo si ty syn inej ženy.

³Ipapo Jefuta akatiza vanin'ina vake, akandogara panyika yeTobhi; varume vakaipa vakaunganira kuna Jefuta, vakasibuda naye kundorwa.

³Preto utiekol Jefta pred svojimi bratmi a býval v zemi Tóbe. A posberali sa k Jeftovi zaháľčiví mužovia a vychádzavali s ním.

⁴Zvino nguva yakati yapfuura, vana vaAmoni vakandorwa navalsiraeri,

⁴A stalo sa po čase, že synovia Ammonovi bojovali s Izraelom.

⁵Zvino vana vaAmoni vakati vorwa navaIsiraeri, vakuru veGiriyadhi vakandotora Jefuta panyika yeTobhi.

⁵A stalo sa, keď bojovali synovia Ammonovi s Izraelom, že prišli starší kraja Gileáda, aby doviedli Jeftu zo zeme Tóba.

⁶Vakati kuna Jefuta, Uya, uve ishe wedu, kuti tindorwa navana vaAmoni.

⁶A riekli Jeftovi: Poď a budeš nám kniežaťom, a budeme bojovať proti synom Ammonovým.

⁷Jefuta akati kuvakuru veGiriyadhi, Hamuna kundivenga mukandidzinga mumba mababa vangu here? Zvino mauyireiko kwandiri, zvamava munjodzi?

⁷A Jefta povedal starším Gileáda: Či nie ste to vy, ktorí ste ma nenávideli a zahnali ste ma z domu môjho otca? A tedy prečo ste prišli ku mne teraz, keď vám je úzko?

⁸Vakuru veGiriyadhi vakati kuna Jefuta, Naizvozvo tadzokera kwauri, kuti uende nesu kundorwa navana vaAmoni, iwe ugova mukuru wedu nowavose vagere Giriyadhi.

⁸Na to riekli starší Gileáda Jeftovi: Práve preto sme sa teraz vrátili k tebe, pojdeš s nami a budeš bojovať proti synom Ammonovým a budeš nám hlavou, všetkým obyvateľom Gileáda.

⁹Jefuta akati kuvakuru veGiriyadhi, Kana muchindidzosa kuti ndirwe navana vaAmoni, kana Jehovha akavaisa mumaoko angu, ndichava mukuru wenyu here?

⁹Vtedy povedal Jefta starším Gileáda: Jestli ma vrátite, aby som bojoval proti synom Ammonovým, a Hospodin ich vydá predo mnou, či vám ja budem hlavou?

¹⁰Vakuru veGiriyadhi vakati kuna Jefuta, Jehovha unoteerera pakati pedu; zvirokwazvo tichaita sezvawataura iwe.

¹⁰A starší Gileáda riekli Jeftovi: Hospodin bude svedkom medzi nami, jestli by sme neučinili tak, podľa tvojho slova.

¹¹Zvino Jefuta akaenda navakuru veGiriyadhi, vanhu vakamuita mukuru nashe wavo; Jefuta akataura mashoko ake ose pamberi paJehovha paMizipa.

¹¹Vtedy išiel Jefta so staršími Gileáda, a ľud ho učinil hlavou nad sebou a kniežaťom. A Jefta hovoril všetky svoje slová pred Hospodinom v Micpe.

¹²Zvino Jefuta akatuma nhume kuna mambo wavana vaAmoni, akati, Mhosva yako ndeyeiko, zvawauya kuzorwa neni nenyika yangu?

¹²Potom poslal Jefta poslov ku kráľovi synov Ammonových s odkazom: Čo ja mám s tebou, že si prišiel ku mne, aby si bojoval proti mojej zemi?

¹³Mambo wavana vaAmoni akapindura nhume dzaJefuta, akati: Nekuti vaIsiraeri vakatora nyika yangu, nguva yavakabva Egipita, kubva paArinoni kusvikira paJabhoki neJoridhani, saka zvino chidzosai nyika idzo norugare.

¹³A kráľ synov Ammonových povedal poslom Jeftovým: Lebo Izrael vzal moju zem, keď išiel hore z Egypta, od Arnona až po Jabok a až po Jordán, preto teraz vráť mi tie kraje v pokoji.

¹⁴Ipapo Jefuta akatumazve nhume kuna mambo wavana vaAmoni,

¹⁴A Jefta poslal znova poslov ku kráľovi synov Ammonových

¹⁵akati kwavari, Zvanzi naJefuta, VaIsiraeri havana kutora nyika yaMoabhu, kana nyika yavana vaAmoni;

¹⁵a riekol mu: Takto hovorí Jefta: Izrael nevzal zeme Moábovej ani zeme synov Ammonových.

¹⁶asi panguva yakakwira valsiraeri vachibva Egipita, vakafamba murenje kusvikira paGungwa Dzvuku, vakasvika paKadheshi,

¹⁶Ale keď išli hore z Egypta, išiel Izrael púšťou až k Rudému moru a prišiel do Kádeša.

¹⁷vaIsiraeri vakatuma nhume kuna mambo waEdhomu, vachiti, Nditenderei henyu kupfuura napanyika yenyu; asi mambo waEdhomu wakaramba kunzwa. Saizvozvo akatumawo nhume kuna mambo waMoabhu; asi iye wakaramba; zvino vaIsiraeri vakagara paKadheshi.

¹⁷Odtiaľ poslal Izrael poslov ku kráľovi Edoma a povedal mu: Dovoľ mi, prosím, žeby som prešiel cez tvoju zem: Ale kráľ Edoma nechcel počuť. A poslal i ku kráľovi Moábovmu. Ale nechcel ani ten. A tak zostal Izrael v Kádeši.

¹⁸Ipapo vakafamba nomurenje, vakapota nyika yaEdhomu nenyika yaMoabhu, vakaenda nokumabvazuva enyika yaMoabhu, vakadzika matende avo nechemhiri kwaArinoni; asi havana kudarika muganhu waMoabhu, nekuti Arinoni waiva muganhu waMoabhu.

¹⁸Potom išiel púšťou. A keď obišiel zem Edomovu i zem Moábovu, prišiel od východu slnca k zemi Moábovej a táborili za Arnonom a nevošli na územie Moábovo, lebo Arnon bol hranicou Moábovou.

¹⁹Ipapo vaIsiraeri vakatuma nhume kuna Sihoni, mambo wavaAmori, mambo weHeshibhoni; vaIsiraeri vakati kwaari, Titenderei henyu kupfuura napanyika yenyu, kusvikira panzvimbo yedu.

¹⁹A Izrael poslal poslov k Síchonovi, kráľovi, Amoreja, ku kráľovi Chešbona, a Izrael mu riekol: Nech prejdeme, prosím, cez tvoju zem až na svoje miesto!

²⁰Asi Sihoni haana kutenda vaIsiraeri kuti vadarike muganhu wake; Sihoni akaunganidza vanhu vake vose, akandodzika matende ake paJahazi, akarwa navalsiraeri.

²⁰Lež Síchon neveril Izraelovi, aby bol dovolil prejsť cez svoje územie. Ale Síchon shromaždil všetok svoj ľud, a položili sa táborom v Johse, a bojoval s Izraelom.

²¹Zvino Jehovha Mwari wavaIsiraeri akaisa Sihoni navanhu vake vose mumaoko avaIsiraeri vakavauraya; naizvozvo vaIsiraeri vakatora nyika yose yavaAmori, vakanga vagere munyika ivo, ikava yavo.

²¹Avšak Hospodin, Bôh Izraelov, dal Síchona i všetok jeho ľud do ruky Izraelovej, a porazili ich, a Izrael zaujal celú zem Amoreja do dedičstva, obyvateľa tej zeme.

²²Nyika yose yavaAmori ikava yavo, kubva paArinoni kusvikira paJabhoki, kubva kurenje, kusvikira paJoridhani.

²²A tak zaujali celé územie Amoreja od Arnona až po Jabok do dedičstva a od púšte až po Jordán.

²³Saka zvino Jehovha Mwari wavaIsiraeri ndiye wakatorera vaAmori nyika yavo pamberi pavanhu vake vaIsiraeri, zvino imwi moda kuvatorerazve here?

²³Nuž tak teraz Hospodin, Bôh Izraelov, vyhnal Amoreja zpred tvári svojho ľudu Izraela, a ty tedy chceš zaujať jeho zem do dedičstva?

²⁴Ko imwi hamungatori izvo zvamunopiwa namwari wenyu Kemoshi here, nesuwo titore nyika yavose vanodzingwa pamberi pedu naJehovha Mwari wedu?

²⁴Či azda nie je tak, že národ, ktorý ti dá vyhnať Kámoš, tvoj boh, toho zem zaujmeš do dedičstva, a ktorýkoľvek národ vyženie Hospodin, náš Bôh, zpred našej tvári, toho zem zaujmeme my do dedičstva?

²⁵Ko zvino imwi makanaka kupfuura Bharaki mwanakomana waZipori, mambo waMoabhu here? Iye wakatongopopotera vaIsiraeri, kana kurwa navo here?

²⁵A teraz čože? Či si ty ozaj lepší ako bol Balák, syn Cipporov, kráľ Moába? Či sa azda pravotil s Izraelom? A či snáď bojoval kedy proti nim, proti Izraelovi?

²⁶Nguva yakagara vaIsiraeri paHeshibhoni nemisha yaro, napaAroeri nemisha yaro, napamaguta ose ari parutivi rwaArinoni, makore ana mazana matatu, makaregereiko kuvatorera nyika iyo nenguva iyo?

²⁶Kým doteraz býval Izrael v Chešbone a v jeho mestečkách, v Aroere a v jeho mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú popri Arnone, toto už tristo rokov, nuž prečože ste ich nevytrhli v tom čase?

²⁷Naizvozvo ini handina kukutadzira, asi ndiwe unondiitira zvakaipa, uchida kurwa neni; Jehovha, iye Mutongi, ngaatonge nhasi pakati pavana vaIsiraeri navana vaAmoni.

²⁷Ani ja som sa neprehrešil proti tebe, ale ty mi robíš zlé chcúc bojovať proti mne. Nech súdi Hospodin sudca dnes medzi synmi Izraelovými a medzi synmi Ammonovými!

²⁸Asi mambo wavana vaAmoni haana kuteerera mashoko aJefuta, aakatuma kwaari.

²⁸Ale nepočul kráľ synov Ammonových na slová Jeftu, ktoré poslal k nemu.

²⁹Zvino Mweya waJehovha wakauya pamusoro paJefuta, akapfuura kunyika yaGiriyadhi neyaManase, akapfuurawo napaMizipa paGiriyadhi, akabva paMizipa paGiriyadhi, akapfuura kuvana vaAmoni.

²⁹Vtedy sostúpil Duch Hospodinov na Jeftu, a prešiel Gileádom a Manassesom a prešiel cez Micpu v Gileáde a z Micpy v Gileáde prešiel k synom Ammonovým.

³⁰Jefuta akapikira Jehovha mhiko, akati, Kana mukaisa vana vaAmoni mumaoko angu,

³⁰A Jefta sľúbil Hospodinovi sľub a povedal: Ak istotne dáš synov Ammonových do mojej ruky,

³¹ipapo ani naani unobuda pamikova yeimba yangu kuzosongana neni, musi wandinodzoka norugare ndichibva kuvana vaAmoni, uchava waJehovha; ndichauya naye, chive chipiriso chinopiswa.

³¹vtedy bude, že to, čo vyjde zo dverí môjho domu oproti mne, keď sa navrátim v pokoji od synov Ammonových, bude Hospodinovo, a budem to obetovať zápalnou obeťou.

³²Ipapo Jefuta akapfuurira kuvana vaAmoni, akandorwa navo; Jehovha akavaisa mumaoko ake.

³²A tak prešiel Jefta k synom Ammonovým, aby bojoval proti nim, a Hospodin ich dal do jeho ruky.

³³Akavaparadza nokuparadza kukuru kwazvo, kubva paAroeri kusvikira paMiniti, maguta anamakumi maviri, nokusvikira paAbherikeramimi. Vana vaAmoni vakakundwa saizvozvo pamberi pavana vaIsiraeri.

³³A zbil ich od Aroera až potiaľ, ako ideš do Minníta, dvadsať miest, a až po Ábel-vinice porážkou, veľmi velikou, a tak boli zohnutí synovia Ammonovi pred synmi Izraelovými.

³⁴Jefuta akasvika paMizipa paimba yake, zvino tarira, mukunda wake akabuda kuzosangana naye namakandira, nokupembera. Iye wakange ari mwana wake mumwe chete, wakange asina mumwe mwana kunze kwake, kana mwanakomana, kana mwanasikana.

³⁴A keď prišiel Jefta do Micpy vracajúc sa do svojho domu, hľa, jeho dcéra mu išla von oproti s bubny a kolotancami, a bola len ona jediná; nemal krome nej ani syna ani dcéry.

³⁵Zvino wakati achimuona, akabvarura nguvo dzake, akati, Haiwa! Mukunda wangu! Iwe wandionesa nhamo kwazvo, iwe uri pakati pavanondiisa panjodzi; nekuti ndakashamisa muromo wangu kuna Jehovha, handingagoni kudzoka.

³⁵A stalo sa, keď ju uvidel, že roztrhnul svoje rúcha a povedal: Ach, moja dcéra, veľmi si ma zohla a si jednou z tých, ktorí mi pôsobia trápenie, a ja, pretože som otvoril svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nebudem môcť odvolať.

³⁶Iye akati, Baba vangu, makashamisa muromo wenyu kuna Jehovha; ndiitirei henyu sezvamakataura, nekuti Jehovha wakakutsivirai kwazvo vavengi venyu, ivo vana vaAmoni.

³⁶A ona mu riekla: Môj otče, otvoril si svoje ústa sľúbiac Hospodinovi sľub, nuž učiň mi podľa toho, čo vyšlo z tvojich úst, keďže ti dal Hospodin, aby si sa pomstil na svojich nepriateľoch, na synoch Ammonových.

³⁷Akati kuna baba vake, Nditenderei henyu chinhu ichi: Nditenderei mwedzi miviri, ndiende, ndiburukire kumakomo, ndicheme umhandara hwangu, ini neshamwari dzangu.

³⁷A ešte povedala svojmu otcovi: Dovoľ, nech sa mi učiní táto vec. Nechaj ma dva mesiace, aby som odišla a sišla na vrchy a plakala nad svojím panenstvom, ja i moje priateľky.

³⁸Ivo vakati, Chienda hako. Akamutendera mwedzi miviri; akaenda, iye neshamwari dzake, akandochema umhandara hwake kumakomo.

³⁸A riekol: Iď. A poslal ju na dva mesiace. A tedy odišla ona i jej priateľky a plakala nad svojím panenstvom na vrchoch.

³⁹Zvino mwedzi miviri yakati yapera, akadzokera kuna baba vake, ivo vakamuitira sezvavakanga vapika; wakange asina kuziva murume. Ikazova tsika pakati pavaIsiraeri,

³⁹A stalo sa po dvoch mesiacoch, že sa navrátila ku svojmu otcovi, ktorý vykonal pri nej svoj sľub, ktorý sľúbil. A ona nepoznala muža. A stalo sa to pevnou obyčajou v Izraelovi,

⁴⁰kuti vakunda vaIsiraeri vaende makore ose mazuva mana pagore kundochema mukunda waJefuta muGiriyadhi.

⁴⁰že z roka na rok chodievajú dcéry Izraelove, aby spievaly dcére Jeftu Gileádskeho štyri dni v roku.