1Zvino Abhimereki, mwanakomana
1A Abimelech, syn Jerubbálov, odišiel do Sichema k bratom svojej matky a hovoril im i všetkej čeľadi domu otca svojej matky povediac:
2Taurirai henyu, varume vose veShekemu vanzwe, muti, Chinhu chakanaka ndechipiko, kuti mubatwe ushe navanakomana vose vaJerubhaari vanosvika vanhu vana makumi manomwe, kana mubatwe nomunhu mumwe chete? Rangariraiwo kuti ini ndiri pfupa renyu nenyama yenyu.
2Hovorte, prosím, v uši všetkým predným mužom mesta Sichema: Čo vám je lepšie: či aby panovali nad vami sedemdesiati mužovia, všetko to synovia Jerubbálovi, a či aby nad vami panoval jeden muž? A budete pamätať, že ja som vaša kosť a vaše telo.
3Zvino madzisekuru ake akataura mashoko awa ose pamusoro pake, varume veShekemu vachizvinzwa; moyo yavo ikada kutevera Abhimereki, nekuti vakati, Ihama yedu.
3Vtedy hovorili bratia jeho matky o ňom v uši všetkých popredných mužov Sichema všetky tie slová. A ich srdce sa naklonilo postúpiť za Abimelechom, lebo vraveli: Je náš brat.
4Vakamupa mari yesirivha yakasvika mashekeri ana makumi manomwe, yavakatora paimba yaBhaari-bheriti, Abhimereki akaripira varume vakaipa, vasine hanya, ivo vakamutevera.
4A dali mu sedemdesiat šeklov striebra z domu Bál-beríta, za ktoré si najal Abimelech zaháľčivých mužov odvážlivých, ktorí ho nasledovali.
5Akaenda kumba kwababa vake paOfura, akauraya pabwe rimwe vana vababa vake, ivo vanakomana vaJerubhaari, vaiva varume vana makumi manomwe; asi Jotamu, mwanakomana worugotwe waJerubhaari wakapukunyuka, nekuti wakange avanda.
5A prijdúc do domu svojho otca do Ofry povraždil svojich bratov, synov Jerubbálových, sedemdesiat mužov, na jednom kameni. A pozostal iba Jotám, syn Jerubbálov, najmladší, lebo sa bol schoval.
6Zvino varume vose veShekemu vakaungana pamwechete navose veimba yaMiro, vakandoita Abhimereki mambo pamuouki weshongwe yakamiswa paShekemu.
6Potom sa shromaždili všetci mužovia Sichema i celý dom Millo a odíduc ustanovili Abimelecha za kráľa pri dube stĺpa, ktorý je v Sicheme.
7Vakati vaudza Jotamu izvozvo, iye akaenda, akandomira pamusoro pegomo reGerizimi, akadana nenzwi guru, akati kwavari, Mundinzwei, imwi varume veShekemu, kuti Mwari akunzweiwo imi.
7A keď to oznámili Jotámovi, odišiel a postavil sa na temene vrchu Gerizíma a pozdvihnúc svoj hlas volal a povedal im: Počujte ma, mužovia Sichema, a nech vás počuje Bôh!
8Imwe nguva miti yakandozvizodzera mambo wayo; ikati kumuorivhi, Iva mambo wedu iwe.
8Raz boly odišly stromy pomazať nad sebou kráľa a povedaly olive: Kraľuj nad nami!
9Asi muorivhi wakati kwairi, Ko ini ndingarega mafuta angu, anorumbidzwa naMwari navanhu mandiri ndipepere uko nokoko pamusoro pemiti here?
9Ale oliva im povedala: Či ja opustím tučnotu, ktorú ctia vo mne i Bôh i ľudia, a pojdem, aby som sa klátila nad stromami?
10Zvino miti ikati kumuonde, Uya iwe, uve mambo wedu.
10A stromy povedaly fíku: Poď ty a kraľuj nad nami!
11Asi muonde, wakati kwairi ko ini ndingarega kutapira kwangu nemichero yangu yakanaka, ndipepere uko nokoko pamusoro pemiti here?
11Ale fík im odpovedal: Či azda opustím svoju sladkosť a svoje výborné ovocie a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?
12Zvino miti ikati kumuzambiringa, Uya iwe, uve mambo wedu.
12Potom povedaly stromy viniču: Nože poď ty, kraľuj nad nami!
13Muzambiringa ukati kwairi, Ko ini ndingarega waini yangu, inofadza Mwari navanhu, ndipepere uko nokoko pamusoro pemiti here?
13Ale aj vinič im povedal: Či azda nechám tak svoju vínnu šťavu, ktorá obveseľuje i Boha i ľudí, a pojdem, aby som sa klátil nad stromami?
14Ipapo miti yose yakati kurukato, Uya iwe, uve mambo wedu.
14Naposledy riekly všetky stromy bodliaku: Poď tedy ty, kraľuj nad nami!
15Rukato rukati kumiti, Kana mukandizodza kuti ndive mambo wenyu zvirokwazvo, chiuyai muvande pamumvuri wangu; kana musingadi, moto ngaubude parukato, uparadze misidhari yeRebhanoni.
15A bodliak povedal stromom: Ak ma naozaj pomazujete za kráľa nad sebou, poďte, utečte sa do mojej tône. Ale ak nie, vtedy nech vyjde oheň z bodliaka a strávi cedry Libanona!
16Saka zvino kana makaita zvakanaka nezvakarurama, zvamakaita Abhimereki mambo wenyu, uye kana makaitira Jerubhaari sezvaakafanirwa pamusoro pezvaakakuitirai,
16A tak teraz jestli ste učinili podľa pravdy a úprimnosti, že ste ustanovili Abimelecha za kráľa a jestli ste dobré učinili s Jerubbálom a s jeho domom a jestli ste mu učinili podľa zásluhy jeho rúk,
17(nokuti baba vangu vakakurwirai, vasingarangariri upenyu hwavo, vakakurwirai mumaoko avaMidhiani;
17lebo môj otec bojoval za vás a vystavil svoj život nebezpečenstvu a vytrhol vás z ruky Madiana;
18imwi mukamukira nhasi imba yababa vangu, mukauraya pabwe rimwe vanakomana vake, vanhu vana makumi manomwe, mukaita Abhimereki, mwanakomana womurandakadzi wake, mambo wavarume veShekemu, zvairi hama yenyu;)
18ale vy ste dnes povstali na dom môjho otca a povraždili ste jeho synov, sedemdesiatich mužov, na jednom kameni a ustanovili ste Abimelecha, syna jeho dievky, za kráľa nad mužmi Sichema, lebo je váš brat,
19kana makaitira Jerubhaari neimba yake zvakanaka nezvakarurama nhasi, chifarirai henyu Abhimereki, naiye akufarireiwo;
19a tedy ak ste učinili podľa pravdy a úprimnosti s Jerubbálom i s jeho domom tohoto dňa, radujte sa Abimelechovi, a nech sa aj on raduje vám.
20asi kana zvisina kunaka, moto ngaubude kuna Abhimereki, uparadze varume veShekemu, naveimba yaMiro; uye moto ngaubude kuvarume veShekemu, naveimba yaMiro, uparadze Abhimereki.
20A jestli nie, vtedy nech vyjde oheň z Abimelecha a nech strávi mužov Sichema i dom Millo, a tiež nech vyjde oheň z mužov Sichema a z domu Millo a nech strávi Abimelecha!
21Ipapo Jotamu akamhanya, akatiza, akandogara paBheeri, nekuti wakatya Abhimereki mukuru wake.
21Potom sa dal Jotám na útek a ujdúc prišiel do Béra a býval tam bojac sa Abimelecha, svojho brata.
22Abhimereki akabata ushe pavaIsiraeri makore matatu.
22A Abimelech vladáril nad Izraelom tri roky.
23Mwari akazotuma mweya wetsvina pakati paAbhimereki navarume veShekemu; varume veShekemu vakanyengera Abhimereki;
23A Bôh poslal zlého ducha medzi Abimelecha a medzi mužov Sichema. A mužovia Sichema stali sa nevernými Abimelechovi,
24kuti zvakashata zvakaitirwa vanakomana vaJerubhaari vana makumi manomwe zvitsibwe, neropa ravo ritsibwe kuna Abhimereki, munin'ina wavo wakavauraya, nokuvarume veShekemu vakanga vasimbisa maoko ake kuti auraye vana vababa vake.
24aby prišla ukrutnosť, spáchaná na sedemdesiatich synoch Jerubbálových, na súd, a aby sa ich krv vzložila na Abimelecha, ich brata, ktorý ich povraždil, i na mužov Sichema, ktorí posilnili jeho ruky, aby povraždil svojich bratov.
25Varume veShekemu vakaisa vanhu vakamuvandira pamusoro pamakomo, vakapamba vose vakanga vachipfuura kwavari nenzira iyo; Abhimereki akaudzwa izvozvo.
25A mužovia Sichema mu postavili úkladníkov hore na vrchoch, ktorí olúpili každého, kto išiel popri nich tou cestou. A oznámilo sa to Abimelechovi.
26Zvino Gaari mwanakomana waEbhedhi, wakauya nehama dzake, vakaenda Shekemu; varume veShekemu vakavimba naye.
26A prišiel Gál, syn Ebedov, i jeho bratia a prešli do Sichema. A mužovia Sichema složili v ňom svoju nádej.
27Vakabudira kuminda yavo, vakakohwa mazambiringa avo vakatsika-tsika mazambiringa, vakatamba mutambo, ndokupinda mumba mamwari wavo, vakadya, vakamwa, vakatuka Abhimereki.
27A vyjdúc na pole oberali svoje vinice a tlačili a spravili veselú slávnosť chválorečenia a vojdúc do domu svojho boha jedli a pili a zlorečili Abimelechovi.
28Zvino Gaari mwanakomana waEbhedhi, akati, Abhimereki ndianiko, Shekemu ndianiko, kuti timushumire? Haazi mwanakomana waJerubhaari here? NaZebhuri haazi munyai wake here? imwi shumirai henyu varume vaHamori, baba vaShekemu; asi isu tichamushumireiko?
28A Gál, syn Ebedov, povedal: Kto je Abimelech? A čo je Sichem, aby sme mu slúžili? Či nie je synom Jerubbálovým a Zebúl jeho úradníkom? Slúžte mužom Chamora, otca Sichemovho! A prečo by sme mu my mali slúžiť?
29Haiwa, dai vanhu ava vaiva muruoko rwangu, ndaidzinga Abhimereki. Zvino akati kuna Abhimereki, Wedzera hondo yako, ubude kuzorwa.
29Oj, aby dal ktosi tento ľud do mojej ruky, odstránil by som Abimelecha: A povedal o Abimelechovi: Rozmnož svoje vojsko a vyjdi!
30Zvino Zebhuri mubati weguta, wakati achinzwa mashoko aGaari mwanakomana waEbhedhi, akatsamwa kwazvo.
30A keď počul Zebúl, vladár mesta, slová Gála, syna Ebedovho, rozhneval sa.
31Akatuma nhume kuna Abhimereki nokunyengera, akati, Tarira, Gaari, mwanakomana waEbhedhi nehama dzake vasvika paShekemu; tarira vanokurudzira guta kurwa newe.
31A poslal poslov k Abimelechovi ľstivo s odkazom: Hľa, Gál, syn Ebedov, a jeho bratia prišli do Sichema. A hľa, búria mesto proti tebe.
32Saka zvino chimuka usiku, iwe navanhu vaunavo, muvande musango.
32Preto teraz vstaň, zober sa vnoci ty i ľud, ktorý je s tebou, a úklaď v poli.
33Zvino mangwanani, zuva richangobuda, unofanira kufumira kundovamba guta; kana iye navanhu vaanavo vachibuda kuzorwa newe, iwe ungaita navo sezvaunoda.
33A bude: skoro ráno, keď bude vychádzať slnko, vstaneš a uderíš na mesto, a hľa, on i ľud, ktorý je s ním, pojdú von proti tebe, a ty mu urobíš podľa toho, čo najde tvoja ruka.
34Ipapo Abhimereki akamuka usiku, iye navanhu vose vaakanga anavo, vakandovandira Shekemu vakaita mapoka mana.
34Vtedy vstal Abimelech i všetok ľud, ktorý bol s ním, vnoci a úkladili Sichemu, rozdelení vo štyri skupiny.
35Zvino Gaari, mwanakomana waEbhedhi, akamira pavanopinda napo pasuwo reguta; Abhimereki akasimuka, iye navanhu vaakanga anavo pavakanga vakavandira.
35A Gál, syn Ebedov, vyšiel a postavil sa pri dveriach brány mesta, a Abimelech vstal i ľud, ktorý bol s ním, z úkladu.
36Zvino Gaari wakati achiona vanhu, akati kuna Zebhuri, Tarira, kuna vanhu vanoburuka vachibva kumusoro kumakomo. Zebhuri akati kwaari, Unoona hako mimvuri yamakomo, yakafanana navanhu.
36A keď videl Gál ľud, povedal Zebúlovi: Hľa, tamto schádza ľud s temien vrchov. Na čo mu povedal Zebúl: Tôňu vrchov vidíš, ktorá sa ti zdá, jako čo by to boli ľudia.
37Gaari akapamhidzazve, akati, Tarira, kuna vanhu vanoburuka vachibva kurutivi rwokumusoro, nerimwe boka rinouya richibva nenzira yomuouki weMeonenimi.
37Ale Gál zase prehovoril a povedal: Hľa, naozaj ľudia schádzajú s návršia zeme, a jeden oddiel ide sem od cesty dubu Planetárov.
38Ipapo Zebhuri akati kwaari, Zvino muromo wako uripi, zvawakanga uchiti, Abhimereki ndianiko, kuti timushumire? Ko ava havazi vanhu avo vawakazvidza here? Zvino chiburuka hako undorwa navo.
38Vtedy mu povedal Zebúl: Kde sú teraz tvoje ústa, ktorými si povedal: Kto je Abimelech, aby ste mu slúžili? Či nie je to ten istý ľud, ktorým si opovrhoval? Nože vyjdi teraz a bojuj proti nemu!
39Ipapo Gaari akabuda pamberi pavarume veShekemu, akandorwa naAbhimereki.
39A Gál vyšiel pred mužmi Sichema a bojoval proti Abimelechovi.
40Abhimereki akadzingana naye, akatiza pamberi pake,
40Ale bol premožený, a Abimelech ho prenasledoval, a on utekal pred ním, a mnoho ich padlo zabitých, a padali až po dvere brány.
41Abhimereki akagara paAruma, Zebhuri akadzinga Gaari nehama dzake, kuti varege kuzogara paShekemu.
41A Abimelech býval v Arume, a Zebúl zahnal Gála i jeho bratov, takže nesmeli bývať v Sicheme.
42Zvino fume mangwana vanhu vakabuda kusango; vakaudza Abhimereki.
42A stalo sa na druhý deň, že ľud vyšiel na pole, a oznámili to Abimelechovi.
43Iye akatora vanhu akavakamura, akaita mapoka matatu, akandovavandira kusango; akatarira, akaona vanhu vachibuda muguta, akasimuka, akandorwa navo, akavauraya.
43Vtedy pojal ľud a rozdelil ho na tri skupiny a úkladil na poli. A keď uvidel, že hľa, ľud ozaj ide von z mesta, povstal na nich a zbil ich.
44Abhimereki namapoka akanga anaye, vakamhanya, vakandomira pavanopinda napo pasuwo reguta; namapoka maviri akamhanyira kuna vose vakanga vari kusango, vakavauraya.
44A stalo sa to tak, že Abimelech i skupiny, ktoré boly s ním, vtrhnúc rozložili sa pri meste a stáli pri dveriach brány mesta, a druhé dve skupiny sa vrhly na všetkých tých, ktorí boli na poli, a pobili ich.
45Abhimereki akarwa neguta musi iwoyo wose, akakunda guta, akauraya vanhu vakanga varimo; akaputsa guta, ndokurikusha munyu.
45A Abimelech bojoval proti mestu celý ten deň a zaujal mesto a ľud, ktorý bol v ňom, povraždil. A rozboriac mesto posial ho soľou.
46Zvino varume vose vorusvingo rweShekemu vakati vazvinzwa, vakapinda munhare, mumba maEri-bheriti.
46A keď to počuli všetci mužovia veže Sichema, vošli do hradu, do domu boha Beríta.
47Abhimereki akaudzwa kuti varume vose vorusvingo rweShekemu vaungana pamwechete.
47A bolo oznámené Abimelechovi, že sa tam shromaždili všetci mužovia veže Sichema.
48Abhimereki akakwira pagomo reZarimoni, iye navanhu vose vaakanga anavo; Abhimereki akatora masanhu muruoko rwake, akatema davi romuti, akarisimudza, akariisa pafudzi rake; akati kuvanhu vaakanga anavo, Kurumidzai, muite sezvamakaona ndichiita ini.
48Vtedy vyšiel Abimelech na vrch Calmon, on i všetok ľud, ktorý bol s ním. A Abimelech vzal sekery do svojej ruky a nasekal haluzia so stromov a vezmúc ho položil na svoje plece a povedal ľudu, ktorý bol s ním: Čo ste videli, že som urobil, rýchle urobte jako ja.
49Ipapo vanhu vose vakatema mumwe nomumwe davi rake, vakatevera Abhimereki; vakaaisa kunhare, vakapisa nhare nomoto, ivo varimo, naizvozvo vanhu vose vakanga vari murusvingo rweShekemu vakafa, vanenge chiuru chimwe chavarume navakadzi.
49Vtedy nasekal i všetok ľud, každý svojho haluzia, a išli za Abimelechom a poskladali to pri hrade a zapálili nad nimi hrad ohňom. A tak zomreli aj všetci mužovia veže Sichema, asi tisíc mužov a žien.
50Zvino Abhimereki akaenda Tebhezi, akamisa misasa yavo paTebhezi, akarikunda.
50Potom odišiel Abimelech do Tébeca a rozložiac sa proti Tébecu táborom zaujal ho.
51Asi mukati meguta makanga muno rusvingo rwakanga rwakasimba, varume navakadzi vose vakatiziramo, vose vakanga vari muguta vakazvipfigiramo, vakakwira kudenga rorusvingo.
51A prostred mesta bola pevná veža, a utiekli sa ta všetci mužovia i ženy i všetci občania mesta, zavreli za sebou a vyšli na strechu veže.
52Abhimereki akasvika parusvingo, akarwa narwo, akaswedera pedo nomukova worusvingo, kuti arupise nomoto.
52Potom prišiel Abimelech až k veži, bojoval proti nej a priblížil sa až ku dveriam veže, aby ju podpálil ohňom.
53Ipapo mumwe mukadzi akakanda guyo pamusoro waAbhimereki, akaputsa dehenya rake.
53Ale nejaká žena hodila vrchný žernov na hlavu Abimelechovi a rozbila mu lebku.
54Ipapo akakurumidza kudana jaya raitakura nhumbi dzake dzokurwa nadzo, akati kwariri, Vhomora munondo wako, undiuraye, kuti vanhu varege kuzoti, Wakaurawa nomukadzi. Jaya rake rikamubaya, akafa.
54A zavolajúc rýchle mládenca, ktorý nosil jeho zbraň, povedal mu: Vytiahni svoj meč a usmrť ma, aby nepovedali o mne: Žena ho zabila. A jeho mládenec ho prebodnul, a tak zomrel.
55Zvino varume vaIsiraeri vakati vachiona kuti Abhimereki wafa, vakaenda mumwe nomumwe kumba kwake.
55Keď potom videli mužovia Izraelovi, že zomrel Abimelech, odišli každý na svoje miesto.
56Saizvozvo Mwari akatsiva zvakashata zvaAbhimereki zvaakaitira baba vake, zvaakauraya vana vababa vake vana makumi manomwe,
56A tak vrátil Bôh nešľachetnosť Abimelechovu, ktorú spáchal proti svojmu otcovi tým, že zavraždil sedemdesiatich svojich bratov,
57nezvakashata zvose zvavarume veShekemu zvakatsibwa naMwari kwaari; kutuka kwaJotamu mwanakomana waJerubhaari, kukaitika kwavari.
57i všetku nešľachetnosť mužov Sichema vrátil Bôh na ich hlavu, a prišla na nich kliatba Jotáma, syna Jerubbálovho.