Shona

Spanish: Reina Valera (1909)

Genesis

26

1Zvino kwakava nenzara panyika; tisingaverengi nzara yekutanga yaivapo mazuva aAbhurahamu. Isaka ndokuenda kuna Abhimereki mambo wevaFirisitia, kuGerari.
1Y HUBO hambre en la tierra, además de la primera hambre que fué en los días de Abraham: y fuése Isaac á Abimelech rey de los Filisteos, en Gerar.
2Jehovha ndokuonekera kwaari, ndokuti: Usaburukira kuEgipita, gara munyika yandichakuudza;
2Y apareciósele Jehová, y díjole: No desciendas á Egipto: habita en la tierra que yo te diré;
3gara semweni munyika ino; uye ndichava newe, ndigokuropafadza; nekuti kwauri nekumbeu yako ndichapa nyika idzi dzose; uye ndichasimbisa mhiko yandakapika kuna Abhurahamu baba vako.
3Habita en esta tierra, y seré contigo, y te bendeciré; porque á ti y á tu simiente daré todas estas tierras, y confirmaré el juramento que juré á Abraham tu padre:
4Zvino ndichawanza mbeu yako senyeredzi dzedenga; uye ndichapa kumbeu yako nyika idzi dzose; uye mumbeu yako marudzi ose enyika acharopafadzwa;
4Y multiplicaré tu simiente como las estrellas del cielo, y daré á tu simiente todas estas tierras; y todas las gentes de la tierra serán benditas en tu simiente.
5nekuti Abhurahamu waka­teerera inzwi rangu, akachengeta kuraira kwangu, mirairo yangu, zvimiso zvangu nemitemo yangu.
5Por cuanto oyó Abraham mi voz, y guardó mi precepto, mis mandamientos, mis estatutos y mis leyes.
6Isaka ndokugara muGerari.
6Habitó, pues, Isaac en Gerar.
7Vanhu venyika iyoyo ndokumu­bvunza zvemukadzi wake. Iye ndokuti: Ihanzvadzi yangu; nekuti wakatya kuti: Mukadzi wangu. Zvimwe varume venyika ino vangandiu­raya nekuda kwaRabheka, nekuti waka­nge akanaka pakutarisika.
7Y los hombres de aquel lugar le preguntaron acerca de su mujer; y él respondió: Es mi hermana; porque tuvo miedo de decir: Es mi mujer; que tal vez, dijo, los hombres del lugar me matarían por causa de Rebeca; porque era de hermoso aspecto.
8Zvino zvakaitika paakavapo nguva refu, kuti Abhimereki mambo wevaFirisitia, wakatarira nepahwindo, akaona, zvino tarira, Isaka achitamba naRabheka mu­kadzi wake.
8Y sucedió que, después que él estuvo allí muchos días, Abimelech, rey de los Filisteos, mirando por una ventana, vió á Isaac que jugaba con Rebeca su mujer.
9Abhimereki ndokudana Isaka ndokuti: Tarira, zvirokwazvo muka­dzi wako; zvino wakataura sei uchiti: Iha­nzvadzi yangu? Isaka ndokuti kwaari: Nekuti ndakati, zvimwe ndingafa nekuda kwake.
9Y llamó Abimelech á Isaac, y dijo: He aquí ella es de cierto tu mujer: ¿cómo, pues, dijiste: Es mi hermana? E Isaac le respondió: Porque dije: Quizá moriré por causa de ella.
10Abhimereki ndokuti: Chii ichi chawaita kwatiri? Umwe wevanhu vedu zvanga zvakareruka kuti arare nemukadzi wako, newe ungadai wauisa mhosva pamusoro pedu.
10Y Abimelech dijo: ¿Por qué nos has hecho esto? Por poco hubiera dormido alguno del pueblo con tu mujer, y hubieras traído sobre nosotros el pecado.
11Abhimereki ndokuraira vanhu vose, achiti: Unobata munhu uyu kana mukadzi wake, achauraiwa zvirokwazvo.
11Entonces Abimelech mandó á todo el pueblo, diciendo: El que tocare á este hombre ó á su mujer, de cierto morirá.
12Zvino Isaka akadzvara munyika iyoyo, ndokuwana mugore iro zvine zana; Jehovha ndokumuropafadza.
12Y sembró Isaac en aquella tierra, y halló aquel año ciento por uno: y bendíjole Jehová.
13Zvino munhu uyu wakava mukuru, akaindirira mberi akakura kusvikira ava mukuru zvikuru.
13Y el varón se engrandeció, y fué adelantando y engrandeciéndose, hasta hacerse muy poderoso:
14Uye waiva nefuma yemakwai nefuma yemombe nevaranda vazhinji; naizvozvo vaFirisitia vakamugodora.
14Y tuvo hato de ovejas, y hato de vacas, y grande apero; y los Filisteos le tuvieron envidia.
15Zvino matsime ose varanda vababa vake avakange vachera pamazuva aAbhurahamu baba vake, vaFirisitia vakaadzivira, vakaafusira nevhu.
15Y todos los pozos que habían abierto, los criados de Abraham su padre en sus días, los Filisteos los habían cegado y llenado de tierra.
16Abhimereki ndokuti kuna Isaka: Ibva kwatiri, nekuti une simba kwazvo kupfuura isu.
16Y dijo Abimelech á Isaac: Apártate de nosotros, porque mucho más poderoso que nosotros te has hecho.
17Isaka ndokubvapo, ndokudzika musasa wake mumupata weGerari, ndokugarapo.
17E Isaac se fué de allí; y asentó sus tiendas en el valle de Gerar, y habitó allí.
18Isaka ndokucherazve matsime emvura, avakange vachera pamazuva aAbhurahamu baba vake, nekuti vaFirisitia vakange vaadzivira shure kwekufa kwaAbhura­hamu. Ndokuatumidza mazita achitevera mazita baba vake avakange vaatumidza.
18Y volvió á abrir Isaac los pozos de agua que habían abierto en los días de Abraham su padre, y que los Filisteos habían cegado, muerto Abraham; y llamólos por los nombres que su padre los había llamado.
19Varanda vaIsaka ndokuchera mu­mupata, ndokuwanapo tsime remvura ino­tubuka.
19Y los siervos de Isaac cavaron en el valle, y hallaron allí un pozo de aguas vivas.
20Vafudzi veGerari ndokukonana nevafudzi vaIsaka, vachiti: Mvura ndeyedu. Zvino akatumidza zita retsime kuti Eseki, nekuti vakakonana naye.
20Y los pastores de Gerar riñeron con los pastores de Isaac, diciendo: El agua es nuestra: por eso llamó el nombre del pozo Esek, porque habían altercado con él.
21Zvino vakachera rimwe tsime, vakakonaniranarozve; akatumidza zita raro Sitina.
21Y abrieron otro pozo, y también riñeron sobre él: y llamó su nombre Sitnah.
22Zvino akabvapo, ndokuchera rimwe tsime, iroro havana kurikonanirana. Ndokutumidza zita raro Rehobhoti, akati: Nekuti ikozvino Jehovha watiitira nzvimbo, uye tichabereka panyika.
22Y apartóse de allí, y abrió otro pozo, y no riñeron sobre él: y llamó su nombre Rehoboth, y dijo: Porque ahora nos ha hecho ensanchar Jehová y fructificaremos en la tierra.
23Zvino wakakwira kubvapo kuenda Bheerishebha.
23Y de allí subió á Beer-seba.
24Jehovha ndokuonekera kwaari usiku ihwohwo ndokuti: Ndini Mwari waAbhu­rahamu baba vako. Usatya nekuti ndi­newe, uye ndichakuropafadza, nekuwanza mbeu yako nekuda kwaAbhurahamu muranda wangu.
24Y apareciósele Jehová aquella noche, y dijo: Yo soy el Dios de Abraham tu padre: no temas, que yo soy contigo, y yo te bendeciré, y multiplicaré tu simiente por amor de Abraham mi siervo.
25Zvino wakavaka aritari ipapo, ndokudana muzita raJehovha, ndokudzika tende rake ipapo, zvino ipapo varanda vaIsaka vakachera tsime.
25Y edificó allí un altar, é invocó el nombre de Jehová, y tendió allí su tienda: y abrieron allí los siervos de Isaac un pozo.
26Zvino Abhimereki wakaenda kwaari achibva Gerari neshamwari yake Ahuzati naPikori mukuru wehondo yake.
26Y Abimelech vino á él desde Gerar, y Ahuzzath, amigo suyo, y Phicol, capitán de su ejército.
27Isaka ndokuti kwavari: Mauyirei kwandiri, zvamunondivenga, uye makandidzi­nga kwamuri?
27Y díjoles Isaac: ¿Por qué venís á mí, pues que me habéis aborrecido, y me echasteis de entre vosotros?
28Ivo ndokuti: Taona zvirokwazvo kuti Jehovha unewe. Naizvozvo tati: Zvino ngapave nemhiko pakati pedu, isu newe, uye ngatiite sungano newe,
28Y ellos respondieron: Hemos visto que Jehová es contigo; y dijimos: Haya ahora juramento entre nosotros, entre nosotros y ti, y haremos alianza contigo:
29chokuti usatiitira zvakaipa, sezvo tisina kukubata, uye se­zvo takakuitira zvakanaka chete, uye takue­ndesa murugare; iwe ikozvino uri muropafadzwa waJehovha.
29Que no nos hagas mal, como nosotros no te hemos tocado, y como solamente te hemos hecho bien, y te enviamos en paz: tú ahora, bendito de Jehová.
30Iye ndokuvaitira mabiko, ndokudya ndokumwa.
30Entonces él les hizo banquete, y comieron y bebieron.
31Zvino vakamuka mangwanani-ngwanani, vakapikirana; Isaka ndokuvarega vachienda, zvino vaka­bva kwaari nerugare.
31Y se levantaron de madrugada, y juraron el uno al otro; é Isaac los despidió, y ellos se partieron de él en paz.
32Zvino zvakaitika nemusi iwoyo, kuti varanda vaIsaka vakauya, ndokumuudza pamusoro petsime ravakange vachera, ndokuti kwaari: Tawana mvura.
32Y en aquel día sucedió que vinieron los criados de Isaac, y diéronle nuevas acerca del pozo que habían abierto, y le dijeron: Agua hemos hallado.
33Zvino akaritumidza kuti Shebha; naizvozvo zita reguta ndiBheerishebha kusvi­kira zuva ranhasi.
33Y llamólo Seba: por cuya causa el nombre de aquella ciudad es Beer-seba hasta este día.
34Zvino Esau wakati ava nemakore makumi mana akazvitorera kuva mukadzi Judhisi muku­nda waBheeri muHeti naBhasimati mukunda waEroni muHeti.
34Y cuando Esaú fué de cuarenta años, tomó por mujer á Judith hija de Beeri Hetheo, y á Basemat hija de Elón Hetheo:
35Ivavo vakava chishungurudzo chemoyo walsaka naRabheka.
35Y fueron amargura de espíritu á Isaac y á Rebeca.