1Zvino Jesu wakapindura akataurazve navo nemifananidzo, achiti:
1І, озвавшись Ісус, знов промовив до них приповістями, глаголючи:
2Ushe hwekumatenga hwakafananidzwa neumwe mambo, wakaitira mwanakomana wake mutambo wemuchato;
2Уподобилось царство небесне чоловіку цареві, що нарядив весїллє синові своєму;
3akatuma varanda vake kunodana avo vakange vakokwa kumuchato, asi havana kuda kuuya.
3і післав слуги свої кликати запрошених на весїллє; і не схотїли прийти.
4Akatuma zvekare vamwe varanda, achiti: Udzai vakakokerwa muti: Tarirai, ndagadzira chisvusvuro changu, nzombe dzangu nezvakakora zvabayiwa, uye zvinhu zvose zvagadzirwa; uyai kumuchato.
4Знов післав инші слуги, говорячи: Скажіть запрошеним: Ось я обід мій наготовив; воли мої й годоване побито, і все налагоджене; ідіть на весїллє.
5Asi havana kuzvikoshesa, vakaenda, umwe kumunda wake, umwe kukutengeserana kwake;
5Вони ж, занехавши, пійшли собі, один на хутір, другий до свого торгу;
6vakasara vakabata varanda vake, vakavaitira zvakaipa, vakavauraya.
6а останнї, взявши слуг його, знущались із них, та й повбивали.
7Zvino mambo wakati azvinzwa, wakatsamwa, akatuma hondo dzake, akaparadza mhondi idzo, akapisa guta ravo.
7Цар же, почувши, прогнівив ся, й піславши військо своє, вигубив тих розбишак, і запалив город їх.
8Zvino akati kuvaranda vake: Muchato wagadzirwa, asi vakange vakokwa vakange vasina kufanira.
8Рече тодї до слуг своїх: Весїллє налагоджене, запрошені ж не були достойні.
9Naizvozvo, endai kumharadzano dzenzira, mukokere kumuchato vose vamunowana.
9Ійдїть же на росхідні шляхи, й кого знайдете, запрошуйте на весїллє.
10Varanda ivavo vakabudira kunzira, vakaunganidza vose nekuwanda kwevavakawana, zvose vakaipa nevakanaka; imba yemuchato ikazara nevagere pakudya.
10І вийшовши слуги ті на шляхи, зібрали всїх, кого знайшли, й лихих і добрих; і було весїллє повне гостей.
11Zvino mambo wakati achipinda kuzoona vagere pakudya, akaona ipapo munhu usina kupfeka chipfeko chemuchato;
11Цар же, ввійшовши подивитись на гостї, побачив там чоловіка, не одягненого у весїлню одежу;
12akati kwaari: Shamwari, wapinda sei pano usina chipfeko chemuchato? Akashaya remuromo.
12і рече до него: Друже, як се увійшов єси сюди, не мавши весїлньої одежі? Він же мовчав,
13Zvino mambo akati kuvaranda: Musungei makumbo nemaoko, mumubvise, mumukandire kurima rekunze kwekupedzisira; apo pachava nekuchema nekugeda-geda kwemeno.
13Рече тодї цар до слуг: Звязавши йому ноги й руки, візьміть його й викиньте в темряву надвірню; там буде плач і скреготаннє зубів.
14Nekuti vazhinji vakadamwa, asi vashoma vanosanangurwa.
14Багато бо званих, мало ж вибраних.
15Zvino vaFarisi vakaenda vakanorangana kuti vangamuteya sei pakutaura.
15Тодї пійшли Фарисеї, і радили раду, як би піймати Його на слові.
16Vakatuma kwaari vadzidzi vavo vane vaHerodhe, vachiti: Mudzidzisi, tinoziva kuti ndimwi wechokwadi, uye munodzidzisa nzira yaMwari muchokwadi, musingarangariri zvemunhu, nekuti hamutariri chimiro chevanhu.
16І висилають до Него учеників своїх з Іродиянами, говорячи: Учителю, знаємо, що ти правдивий вси, й на путь Божий правдою наставляєш, і нї про кого не дбаєш; бо не дивиш ся на лице людей.
17Naizvozvo tiudzei: Imwi munofungei? Zvinotenderwa kupa Kesari mutero here, kana kwete?
17Скажи ж тепер нам: Як тобі здаєть ся? годить ся давати данину кесареві, чи нї?
18Asi Jesu wakaziva kuipa kwavo, akati: Munondiidzirei, vanyepedzeri?
18Постеріг же Ісус лукавство їх, і рече: Що ви мене спокутуєте, лицеміри?
19Ndiratidzei mari yemutero. Vakamuvigira dhenari.*
19Покажіть менї гріш податковий. Вони ж принесли йому денария.
20Zvino akati kwavari: Mufananidzo uyu nechinyorwa ichi ndezvani?
20І рече до них: Чиє обличче се й надпись?
21Vakati kwaari: ZvaKesari. Ipapo akati kwavari: Naizvozvo dzorerai kuna Kesari zvinhu zvaKesari, nekuna Mwari zvinhu zvaMwari.
21Кажуть йому: Кесареве. Тодї рече до них: Віддайте ж кесареве кесареві, а Боже Богові.
22Vakati vanzwa vakashamisika, vakamusiya, vakaenda.
22І, вислухавши, здивувались, і, лишивши Його, пійшли.
23Nezuva iroro kwakauya kwaari vaSadhusi, ivo vanoti hakuna kumuka kwevakafa, vakamubvunza,
23Того ж дня приступили до Него Садукеї, що кажуть: нема воскресення, і питали Його,
24vachiti: Mudzidzisi, Mozisi wakati: Kana munhu akafa asina vana, munin'ina wake uchawana mukadzi wake, agomutsira mukoma wake mbeu.
24говорячи: Учителю, Мойсей сказав: Коли хто вмре, не мавши дїтей, то нехай брат його оженить ся з жінкою його, й воскресить насїнне братові своєму.
25Paiva pakati pedu nevanakomana vemunhu umwe vanomwe; wekutanga akawana mukadzi, akafa; uye asina mbeu, akasiya mukadzi wake kumunin'ina wake.
25Було ж у нас сім братів; і первий, оженившись, умер, і, не мавши васїння, покинув жінку свою братові своєму;
26Saizvozvowo wechipiri, newechitatu, kusvikira kune wechinomwe.
26так само й другий брат, і третїй аж до семого.
27Pakupedzisira kwevose mukadzi akafawo.
27Опісля ж усїх умерла й жінка.
28Zvino pakumuka kwevakafa, uchava mukadzi waani pavanomwe? Nekuti vose vakava naye.
28Оце ж у воскресенню кому з сїмох буде вона жінкою? всї бо мали її.
29Jesu akapindura, akati kwavari: Marashika, musingazivi magwaro, kana simba raMwari;
29Озвав ся ж Ісус і рече до них: Помиляєтесь ви, не знаючи писання анї сили Божої.
30nekuti pakumuka kwevakafa havawanani, havawaniswi; asi vakaita sevatumwa vaMwari kudenga.
30Бо в воскресенню не женять ся нї віддають ся, а будуть як ангели Божі на небі.
31Asi maererano nekumuka kwevakafa, hamuna kuverenga here zvakataurwa kwamuri naMwari, achiti:
31Про воскресеннє ж мертвих хиба не читали, що сказано вам од Бога, глаголючого:
32Ini ndiri Mwari waAbhurahamu, naMwari waIsaka, naMwari waJakobho? Mwari haazi Mwari wevakafa, asi wevapenyu.
32Я Бог Авраамів, і Бог Ісааків, і Бог Яковів? Не єсть Бог Богом мертвих, а живих.
33Zvino zvaunga zvichizvinzwa, zvakashamisika nedzidziso yake.
33І, слухаючи народ, дивував ся наукою Його.
34VaFarisi vakati vachinzwa kuti washayisa vaSadhusi remuromo, vakaungana pamwe.
34Фарисеї ж, почувши, що Вів примусив Садукеїв мовчати, зібрались ради того.
35Zvino umwe wavo, nyanzvi yemutemo, wakamubvunza, achimuidza, ichiti:
35І спитав один з них, учитель закону, спокушуючи Його й кажучи:
36Mudzidzisi, ndeupi mutemo mukuru pamurairo?
36Учителю, котора заповідь велика в законі?
37Jesu akati kwaari: Ida Ishe Mwari wako, nemoyo wako wose, uye nemweya wako wose, uye nefungwa dzako dzose.
37Ісус же рече йому: Люби Господа Бога твого всїм серцем твоїм, і всею душею твоєю, і всею думкою твоєю.
38Ndiwo murairo wekutanga uye mukuru.
38Се перва й велика заповідь.
39Wechipiri unofanana nawo, ndiwoyu: Ida umwe wako sezvaunozvida iwe.
39Друга ж подібна їй: Люби ближнього твого, як себе самого.
40Murairo wose nevaporofita zvakaremberedzwa pamirairo iyi miviri.
40На сих двох заповідях увесь закон і пророки стоять.
41Zvino vaFarisi vachakaungana, Jesu akavabvunza,
41Як же зібрались Фарисеї, питав їх Ісус,
42achiti: Munofungei pamusoro paKristu? Mwanakomana waani? Vakati kwaari: WaDhavhidhi.
42глаголючи: Що ви думаєте про Христа? чий Він син? Кажуть Йому: Давидів.
43Akati kwavari: Ko Dhavhidhi wakagomudana sei muMweya kuti Ishe, achiti:
43Рече Він до них: Як же се Давид зве Його в дусї Господом, говорячи:
44Ishe wakati kuna Ishe wangu: Gara kurudyi rwangu, kusvikira ndaita vavengi vako chitsiko chetsoka dzako?
44Рече Господь Господеві моєму: Сиди по правицї в мене, доки положу ворогів Твоїх підніжком ніг твоїх?
45Zvino, kana Dhavhidhi achimuti Ishe, unogova mwanakomana wake sei?
45Коли ж Давид зве Його Господом, то як же Він син йому?
46Zvino hakuna wakagona kumupindura shoko; uye kwakange kusina munhu kubva pazuva iro wakatsunga kumubvunzazve.
46І нїхто не з'умів йому відказати нї слова, й нїхто з того часу не важив ся питати Його ніколи.