1Y ACONTECIO en aquel tiempo, que Judá descendió de con sus hermanos, y fuése á un varón Adullamita, que se llamaba Hira.
1A stalo sa v tom čase, že Júda odišiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému mužovi adulamitskému, ktorému bolo meno Chíra.
2Y vió allí Judá la hija de un hombre Cananeo, el cual se llamaba Súa; y tomóla, y entró á ella:
2Tam videl Júda dcéru kananejského muža, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej.
3La cual concibió, y parió un hijo; y llamó su nombre Er.
3A žena počala a porodila syna, a nazval jeho meno Ér.
4Y concibió otra vez, y parió un hijo, y llamó su nombre Onán.
4A zase počala a porodila syna a nazvala jeho meno Onan.
5Y volvió á concebir, y parió un hijo, y llamó su nombre Sela. Y estaba en Chezib cuando lo parió.
5A ešte porodila syna a nazvala jeho meno Šela. A vtedy bol v Chezibe, keď ho porodila.
6Y Judá tomó mujer para su primogénito Er, la cual se llamaba Thamar.
6Potom vzal Júda Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorej bolo meno Támar.
7Y Er, el primogénito de Judá, fué malo á los ojos de Jehová, y quitóle Jehová la vida.
7Ale Ér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil Hospodin.
8Entonces Judá dijo á Onán: Entra á la mujer de tu hermano, y despósate con ella, y suscita simiente á tu hermano.
8A Júda povedal Onanovi: Vojdi k žene svojho brata a vezmi si ju za ženu podľa švagrovského práva a vzbuď svojmu bratovi semeno.
9Y sabiendo Onán que la simiente no había de ser suya, sucedía que cuando entraba á la mujer de su hermano vertía en tierra, por no dar simiente á su hermano.
9Ale Onan vedel, že to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k žene svojho brata, že zahubil semä vypustiac ho na zem, aby nedal semena svojmu bratovi.
10Y desagradó en ojos de Jehová lo que hacía, y también quitó á él la vida.
10Ale to bolo zlé v očiach Hospodinových, čo urobil, a zabil i jeho.
11Y Judá dijo á Thamar su nuera: Estáte viuda en casa de tu padre, hasta que crezca Sela mi hijo; porque dijo: Que quizá no muera él también como sus hermanos. Y fuése Thamar, y estúvose en casa de su padre.
11Vtedy povedal Júda Támari, svojej neveste: Zostaň vdovou v dome svojho otca, dokiaľ nedorastie Šela, môj syn. Lebo povedal: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. A Támar odišla a bývala v dome svojho otca.
12Y pasaron muchos días, y murió la hija de Súa, mujer de Judá; y Judá se consoló, y subía á los trasquiladores de sus ovejas á Timnath, él y su amigo Hira el Adullamita.
12A potom po dlhom čase zomrela dcéra Šuvova, žena Júdova. A keď sa potešil Júda, odišiel hore za strihačmi svojho stáda, on i Chíra, jeho adulamitský priateľ, do Timny.
13Y fué dado aviso á Thamar, diciendo: He aquí tu suegro sube á Timnath á trasquilar sus ovejas.
13A Támari bolo oznámené, že vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Timny strihať svoje stádo.
14Entonces quitó ella de sobre sí los vestidos de su viudez, y cubrióse con un velo, y arrebozóse, y se puso á la puerta de las aguas que están junto al camino de Timnath; porque veía que había crecido Sela, y ella no era dada á él por mujer.
14Vtedy složila rúcho svojho vdovstva so seba a pokryla sa závojom a zahaliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ceste do Timny. Lebo videla, že Šela dorástol, a že mu nebola daná za ženu.
15Y vióla Judá, y túvola por ramera, porque había ella cubierto su rostro.
15A keď uvidel Júda, myslel, že je to smilnica, pretože zakryla svoju tvár.
16Y apartóse del camino hacia ella, y díjole: Ea, pues, ahora entraré á ti; porque no sabía que era su nuera; y ella dijo: ¿Qué me has de dar, si entrares á mí?
16Vtedy sa uchýlil k nej na cestu a povedal jej: Nože dovoľ, aby som vošiel k tebe! Lebo nevedel, že je to jeho nevesta. A riekla: Čo mi dáš, keď vojdeš ku mne?
17El respondió: Yo te enviaré del ganado un cabrito de las cabras. Y ella dijo: Hasme de dar prenda hasta que lo envíes.
17A povedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riekla: Dobre, ak dáš záloh, dokiaľ nepošleš.
18Entonces él dijo: ¿Qué prenda te daré? Ella respondió: Tu anillo, y tu manto, y tu bordón que tienes en tu mano. Y él se los dió, y entró á ella, la cual concibió de él.
18A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riekla: Svoj pečatný prsteň, svoj náhrdelník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu.
19Y levantóse, y fuése: y quitóse el velo de sobre sí, y vistióse las ropas de su viudez.
19Potom vstala a odišla a složila svoj závoj so seba a obliekla si rúcho svojho vdovstva.
20Y Judá envió el cabrito de las cabras por mano de su amigo el Adullamita, para que tomase la prenda de mano de la mujer; mas no la halló.
20A Júda poslal kozľa po svojom adulamitskom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ženy, ale jej nenašiel.
21Y preguntó á los hombres de aquel lugar, diciendo: ¿Dónde está la ramera de las aguas junto al camino? Y ellos le dijeron: No ha estado aquí ramera.
21Vtedy sa pýtalo mužov, ktorí boli z jej mesta, a povedal: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enaime pri ceste? A riekli: Nebolo tu zasvätenej.
22Entonces él se volvió á Judá, y dijo: No la he hallado; y también los hombres del lugar dijeron: Aquí no ha estado ramera.
22Vtedy sa navrátil k Júdovi a povedal: Nenašiel som jej. I mužovia toho miesta tiež vraveli: Nebolo tu zasvätenej.
23Y Judá dijo: Tómeselo para sí, porque no seamos menospreciados: he aquí yo he enviado este cabrito, y tú no la hallaste.
23A Júda povedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na potupu. Hľa, poslal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel.
24Y acaeció que al cabo de unos tres meses fué dado aviso á Judá, diciendo: Thamar tu nuera ha fornicado, y aun cierto está preñada de las fornicaciones. Y Judá dijo: Sacadla, y sea quemada.
24A stalo sa tak asi o tri mesiace, že bolo oznámené Júdovi, že vraj Támar, tvoja nevesta, dopustila sa smilstva, a hľa, aj je tehotná od svojho smilstva. A Júda povedal: Vyveďte ju, aby bola upálená.
25Y ella cuando la sacaban, envió á decir á su suegro: Del varón cuyas son estas cosas, estoy preñada: y dijo más: Mira ahora cuyas son estas cosas, el anillo, y el manto, y el bordón.
25A keď ju už viedli, poslala k svojmu svokrovi a odkázala mu: Od muža, ktorému patria tieto veci, som tehotná. A ešte dodala: Poznaj, prosím, čie sú to veci: pečatný prsteň, náhrdelník a palica!
26Entonces Judá los reconoció, y dijo: Más justa es que yo, por cuanto no la he dado á Sela mi hijo. Y nunca más la conoció.
26A Júda poznal veci a povedal: Je spravedlivejšia ako ja, lebo to preto, že som jej nedal Šelovi, svojmu synovi. A viac jej nepoznal.
27Y aconteció que al tiempo del parir, he aquí había dos en su vientre.
27A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, že hľa, ukázalo sa, že sú dvojčatá v jej živote.
28Y sucedió, cuando paría, que sacó la mano el uno, y la partera tomó y ató á su mano un hilo de grana, diciendo: Este salió primero.
28A stalo sa v tom, keď rodila, že jedno vystrčilo ruku, a baba vzala a priviazala na jeho ruku červenú niť a riekla: Tento vyšiel prvý.
29Empero fué que tornando él á meter la mano, he aquí su hermano salió; y ella dijo: ¿Por qué has hecho sobre ti rotura? Y llamó su nombre Phares.
29A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, že hľa, vyšiel jeho brat. A riekla: Prečo si pretrhol? Na teba pripadne pretrhnutie. A tak nazvali jeho meno Fáres.
30Y después salió su hermano, el que tenía en su mano el hilo de grana, y llamó su nombre Zara.
30A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A nazvali jeho meno Zárach.