1Kur mbretëresha e Shebës dëgjoi të flitet për famën e Salomonit, ajo vajti në Jeruzalem për ta vënë në provë Salomonin me pyetje të vështira, e shoqëruar nga shumë njerëz, me deve të ngarkuara me
1A kráľovná zo Šeby počula povesť o Šalamúnovi a prišla, aby zkúsila Šalamúna ťažkými otázkami v Jeruzaleme, a prišla s bohatstvom, veľmi velikým, a to s veľblúdmi, ktoré niesly voňavé veci a množstvo zlata i drahé kamene. A prijdúc k Šalamúnovi hovorila s ním o všetkom, čo mala vo svojom srdci.
2Salomoni iu përgjigj të gjitha pyetjeve të saj, dhe nuk pati asnjë gjë të fshehur për Salomonin që ai nuk dinte ta shpjegonte.
2A Šalamún jej dal odpoveď na všetky jej slová, ani nebolo veci, ktorá by bola bývala skrytá pred Šalamúnom, na ktorú by jej nebol dal odpovedi.
3Kur mbretëresha e Shebës pa diturinë e Salomonit dhe shtëpinë që kishte ndërtuar,
3Vtedy, keď videla kráľovná zo Šeby múdrosť Šalamúnovu i dom, ktorý vystavil,
4gjellërat e tryezës së tij, banesat e shërbëtorëve të tij, shërbimin e kamerierëve të tij dhe rrobat e tyre, kupëmbajtësit e tij dhe rrobat e tyre, si dhe olokaustet që ai ofronte në shtëpinë e Zotit, ajo mbeti e mahnitur.
4a jedlá jeho stola a sediská jeho služobníkov a stanoviská jeho posluhovačov a ich rúcha a jeho pohárnikov a ich rúcha a jeho schodište, ktorým chodil hore do domu Hospodinovho, nebolo v nej viacej ducha od úžasu,
5Pastaj i tha mbretit: "Ishte, pra, e vërtetë ajo që kisha dëgjuar në vendin tim përsa u përket fjalëve të tua dhe diturisë sate.
5a povedala kráľovi: Bola to pravda, čo som počula vo svojej zemi o tvojich veciach a o tvojej múdrosti,
6Por nuk u besova këtyre gjërave deri sa erdha vetë dhe i pashë me sytë e mi; e mirë, pra, nuk më kishin thënë as gjysmën e vëllimit të diturisë sate. Ti e kalon famën që kisha dëgjuar të flitet.
6a neverila som ich slovám, dokiaľ som neprišla, a dokiaľ nevidely moje oči, a hľa, nebola mi povedaná ani polovica veľkosti tvojej múdrosti; prevýšil si povesť, ktorú som počula.
7Lum njerëzit e tu, lum këta shërbëtorë të tu që rrinë gjithnjë para teje dhe dëgjojnë diturinë tënde!
7Blahoslavení sú tvoji mužovia a blahoslavení títo tvoji sluhovia, ktorí stoja pred tebou ustavične a počúvajú tvoju múdrosť.
8Qoftë i bekuar Zoti, Perëndia yt, që të deshi, dhe të vuri mbi fronin e tij si mbret për Zotin, Perëndinë tënd! Duke qenë se Perëndia yt e do Izraelin dhe do ta bëjë të qëndrueshëm përjetë, të ka vendosur si mbret mbi të që të ushtrosh gjykime dhe drejtësi".
8Nech je požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý si ťa obľúbil, aby ťa dal na svoj trón za kráľa, Hospodinovi, tvojmu Bohu; pretože tvoj Bôh miluje Izraela postaviac ho tak, aby stál na veky, dal ťa nad nimi za kráľa, aby si činil súd a spravedlivosť.-
9Pastaj ajo i fali mbretit njëqind e njëzet talenta ari dhe një sasi të madhe aromash dhe gurësh të çmuar. Nuk pati kurrë më aroma si ato që mbretëresha e Shebës i dha mbretit Salomon.
9A dala kráľovi sto dvadsať hrivien zlata a voňavých vecí veliké množstvo i drahých kameňov. Ani nebolo nikdy viacej dovezené toľko a takých voňavých vecí jako to, čo dala kráľovná zo Šeby kráľovi Šalamúnovi.
10Shërbëtorët e Hiramit dhe shërbëtorët e Salomonit që mbartnin ar nga Ofiri, suallën edhe dru santali dhe gurë të çmuar;
10Ale aj služobníci Chíramovi a služobníci Šalamúnovi, ktorí doviezli zlato z Ofíra, doviezli algummového dreva i drahých kameňov.
11me drurin e santalit mbreti bëri shkallë për shtëpinë e Zotit dhe për pallatin mbretëror të tij; ai bëri gjithashtu qeste dhe harpa për këngëtarët. Asnjë vegël si këto nuk ishte parë më përpara në vendin e Judës.
11A kráľ narobil z toho algummového dreva chodieb do domu Hospodinovho a do domu kráľovho a citár a hárf pre spevákov, a nebolo nikdy predtým vidieť takých vecí v zemi Júdovej.
12Mbreti Salomon i dha mbretëreshës së Shebas të gjithë gjërat e dëshiruara që ajo kërkoi, shumë më tepër nga ato që ajo i kishte sjellë mbretit. Pastaj ajo u kthye, duke shkuar me shërbëtorët e saj në vendin e vet.
12A kráľ Šalamún dal kráľovnej zo Šeby všetko, čo len chcela, čo si žiadala, krome toho, čo bola doniesla ku kráľovi. Potom sa obrátila a odišla do svojej zeme, ona i jej služobníci.-
13Pesha e arit që Salomoni merrte çdo vit ishte gjashtëqind e gjashtëdhjetë e gjashtë talenta ari,
13A váhy zlata, ktoré prišlo Šalamúnovi za jeden rok, bolo šesťsto šesťdesiat šesť hrivien zlata,
14përveç atij që merrte nga tregtarët; edhe tërë mbretërit e Arabisë dhe qeveritarët e vendit i sillnin Salomonit ar dhe argjend.
14krome toho, čo prišlo od kupcov a čo donášali obchodníci, ale i všetci kráľovia Arábie i správcovia zeme donášali Šalamúnovi zlato a striebro.
15Mbreti Salomon urdhëroi të bëhen dyqind mburoja të mëdha prej ari të rrahur, duke përdorur për secilën prej tyre gjashtëqind sikla ari të rrahur,
15A kráľ Šalamún spravil dvesto veľkých štítov z kovaného zlata; šesťsto šeklov kovaného zlata dal na jedenkaždý štít.
16dhe treqind mburoja prej ari të rrahur, për secilën prej tyre përdori treqind sikla ari; pastaj mbreti i vendosi në pallatin e pyllit të Libanit.
16Spravil aj tristo malých štítov z kovaného zlata; tristo šeklov zlata dal na jeden taký štít. A kráľ ich složil v dome lesa Libanona.
17Mbreti bëri gjithashtu një fron të madh prej fildishi, që e veshi me ar të kulluar.
17A kráľ spravil veliký trón zo slonovej kosti a pokryl ho čistým zlatom.
18Froni kishte shtatë shkallëza dhe një stol prej ari, që ishin të lidhura me fronin; kishte krahë në anët e fronit dhe dy luanë rrinin pranë krahëve.
18Trón mal šesť stupňov i podnož zo zlata, ktoré boly prichytené k trónu, a operadlá boly z jednej i z druhej strany nad sediskom, a dvaja ľvi stáli vedľa operadiel.
19Dymbëdhjetë luanë rrinin në të dy anët e skajeve të gjashtë shkallëzave. Asgjë e tillë nuk ishte bërë në një mbretëri tjetër.
19A dvanásť ľvov tam stálo na šiestich stupňoch z jednej i z druhej strany. Nebolo nič také učinené pre niktoré kráľovstvo.
20Të gjitha kupat për pijet e mbretit Salomon ishin prej ari, madje edhe ato të pallatit të pyllit të Libanit ishin prej ari të kulluar. Në kohën e Salomonit argjendi në të vërtetë nuk kishte asnjë vlerë.
20A všetky nádoby kráľa Šalamúna, z ktorých sa pilo, boly zo zlata, a všetky nádoby domu lesa Libanona boly z rýdzeho zlata. Nebolo ničoho zo striebra, lebo striebro nebolo vo dňoch Šalamúnových považované za nič;
21Sepse anijet e mbretit shkonin në Tarshish me shërbëtorët e Hiramit; dhe një herë çdo tre vjet vinin anijet e Tarshishit, duke sjellë ar, argjend, fildish, majmunë dhe pallonj.
21pretože kráľove lode chodily do Taršíša so služobníkmi Chíramovými; raz za tri roky prichádzaly taršíšske lode, ktoré dovážaly zlato a striebro, slonovu kosť a opice a pávy.
22Kështu mbreti Salomon ua kaloi për pasuri dhe dituri tërë mbretërve të dheut.
22A kráľ Šalamún bol väčší od všetkých kráľov zeme čo do bohatstva a múdrosti.
23Tërë mbretërit e dheut kërkonin praninë e Salomonit për të dëgjuar diturinë që Perëndia i kishte vënë në zemër.
23Preto všetci kráľovia zeme hľadali vidieť tvár Šalamúnovu, aby počuli jeho múdrosť, ktorú dal Bôh do jeho srdca.
24Secili prej tyre i çonte dhuratën e vet: sende argjendi, sende ari, rroba, armë, aroma, kuaj dhe mushka, një sasi të caktuar çdo vit.
24A tí všetci donášali každý svoj dar, strieborné nádoby a zlaté nádoby a rúcha, zbraň a voňavé veci, kone a mulice, čo na ktorý rok prišlo.-
25Salomoni kishte katër mijë stalla për kuajt dhe për qerret dhe dymbëdhjetë mijë kalorës, që i shpërndau në qytetet për qerret dhe në Jeruzalem pranë tij.
25A Šalamún mal štyri tisíce stájí pre kone a vozy a dvanásť tisíc jazdcov, ktorých umiestil v mestách vozov a u seba, u kráľa, v Jeruzaleme.
26Kështu ai sundoi mbi tërë mbretërit nga Lumi deri në vendin e Filistejve dhe në kufi me Egjiptin.
26Panoval nad všetkými kráľmi od rieky až po zem Filištínov a až po hranicu Egypta.
27Mbreti veproi në mënyrë të tillë që në Jeruzalem argjendi të ishte i rëndomtë si gurët dhe kedrat të bollshëm si fiku i Egjiptit në fusha.
27A kráľ nahromadil striebra v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, planých fíkov, ktorých je na rovine množstvo.
28Salomonit i sillnin kuaj nga Egjipti dhe nga të gjitha vendet.
28A kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta i zo všetkých zemí.
29Pjesa tjetër e bëmave të Salomonit, nga të parat deri në të fundit, a nuk janë vallë të shkruara në librin e Nathanit, profetit, në profecinë e Ahijahut nga Shilohu dhe në vegimet e Idos, shikuesit, mbi Jeroboamin, birin e Nebatit?
29A ostatné deje Šalamúnove, prvé i posledné, či nie sú napísané v dejinách proroka Nátana a v proroctve Achiáša Šilonského a vo videniach vidiaceho Iddu o Jeroboámovi, synovi Nebátovom?
30Salomoni mbretëroi në Jeruzalem mbi tërë Izraelin dyzet vjet.
30A Šalamún kraľoval v Jeruzaleme nad celým Izraelom štyridsať rokov.
31Pastaj Salomoni pushoi bashkë me etërit e tij dhe e varrosën në qytetin e Davidit, atit të tij. Në vend të tij mbretëroi i biri, Roboami.
31A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho v meste Dávida, jeho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.