1 Ay mo, kaŋ ga ti kas'ize Rabbi se, ay g'araŋ yaamar araŋ ma diraw te kaŋ ga saba nda ceeyaŋo kaŋ i n'araŋ ce d'a.
1እንግዲህ በጌታ እስር የሆንሁ እኔ በተጠራችሁበት መጠራታችሁ እንደሚገባ ትመላለሱ ዘንድ እለምናችኋለሁ፤
2 Araŋ ma dira boŋ kaynandiyaŋ kulu ra, da lalabu kulu, da suuru kulu dumi mo. Araŋ ma hin care suuru baakasinay ra.
2በትሕትና ሁሉና በየዋህነት በትዕግሥትም፤ እርስ በርሳችሁ በፍቅር ታገሡ፤
3 Araŋ ma kookari ka goro afolloŋ bine ra, goray folloŋ ra kaŋ Biya _Hanno|_ goono ga no, laakal kanay ra kaŋ g'araŋ haw care gaa.
3በሰላም ማሰሪያ የመንፈስን አንድነት ለመጠበቅ ትጉ።
4 Gaaham folloŋ go no, da Biya folloŋ, mate kaŋ cine, waato kaŋ Irikoy n'araŋ ce, a n'araŋ ce beeje folloŋ ra.
4በመጠራታችሁ በአንድ ተስፋ እንደ ተጠራችሁ አንድ አካልና አንድ መንፈስ አለ፤
5 Rabbi folloŋ no go no, da cimi fondo folloŋ, da baptisma folloŋ mo.
5አንድ ጌታ አንድ ሃይማኖት አንዲት ጥምቀት፤
6 Irikoy folloŋ no go no kaŋ ga ti ikulu Baabo, kaŋ go ikulu boŋ, a go ikulu game ra, a go ikulu ra mo.
6ከሁሉ በላይ የሚሆን በሁሉም የሚሠራ በሁሉም የሚኖር አንድ አምላክ የሁሉም አባት አለ።
7 Amma iri kulu se i na gomni no Almasihu nooyaŋ neesijo boŋ.
7ነገር ግን እንደ ክርስቶስ ስጦታ መጠን ለእያንዳንዳችን ጸጋ ተሰጠን።
8 Woodin sabbay se a ne: «Waato kaŋ a ziji beene, a na tamtaray izey ku ka kond'ey, a na nooyaŋey no borey se mo.»
8ስለዚህ። ወደ ላይ በወጣ ጊዜ ምርኮን ማረከ ለሰዎችም ስጦታን ሰጠ ይላል።
9 Sanno din kaŋ ne: «a ziji beene,» -- ifo no a ga ne? A ga ne a jin ka zumbu ganda nangu guusey ra.
9ወደ ምድር ታችኛ ክፍል ደግሞ ወረደ ማለት ካልሆነ፥ ይህ ወጣ ማለትስ ምን ማለት ነው?
10 Nga kaŋ zumbu mo ga ti nga kaŋ ziji ka koy hala ya-haray beeney kulu boŋ, zama nga ma hay kulu toonandi.
10ይህ የወረደው ሁሉን ይሞላ ዘንድ ከሰማያት ሁሉ በላይ የወጣው ደግሞ ያው ነው።
11 A no afooyaŋ se i ma ciya diyayaŋ*, afooyaŋ mo annabiyaŋ*, afooyaŋ mo Baaru Hanno waazukoyaŋ, afooyaŋ mo kurukoyaŋ kaŋ ga dondonandi.
11እርሱም አንዳንዶቹ ሐዋርያት፥ ሌሎቹም ነቢያት፥ ሌሎቹም ወንጌልን ሰባኪዎች፥ ሌሎቹም እረኞችና አስተማሪዎች እንዲሆኑ ሰጠ፤
12 A na woodin te hanantey toonandiyaŋ sabbay se, hal i ma saajaw goy te, hal Almasihu gaahamo ma du ka koy da jina.
12ሁላችን የእግዚአብሔርን ልጅ በማመንና በማወቅ ወደሚገኝ አንድነት፥ ሙሉ ሰውም ወደ መሆን፥ የክርስቶስም ሙላቱ ወደሚሆን ወደ ሙላቱ ልክ እስክንደርስ ድረስ፥ ቅዱሳን አገልግሎትን ለመሥራትና ለክርስቶስ አካል ሕንጻ ፍጹማን ይሆኑ ዘንድ።
13 A ga ba iri kulu ma du ka ciya afolloŋ cimi fonda ra da Irikoy Izo bayray ra mo, hal iri ma koy to albeeri toonanteyaŋ, ka to Almasihu alhaalo toonandiyaŋ deedando gaa.
14እንደ ስሕተት ሽንገላ ባለ ተንኮል በሰዎችም ማታለል ምክንያት በትምህርት ነፋስ ሁሉ እየተፍገመገምን ወዲያና ወዲህም እየተንሳፈፍን ሕፃናት መሆን ወደ ፊት አይገባንም፥
14 Yaadin gaa no iri si bara zankayaŋ koyne, hala dondonandiyaŋ waani fo m'iri sambu ka kond'iri ne-haray da ya-haray danga teeku bondayyaŋ cine. A ma kond'iri mo danga mate kaŋ cine haw kaŋ ga faaru ga te. Dondonandiyaŋo wo si fun kala borey kaŋ ga waani carmay da halliyaŋ do.
15ነገር ግን እውነትን በፍቅር እየያዝን በነገር ሁሉ ወደ እርሱ ራስ ወደሚሆን ወደ ክርስቶስ እንደግ፤
15 Amma baakasinay ra cimi sanno ciyaŋ se no, iri ga beeri hay kulu ra Almasihu ra, nga kaŋ ga ti boŋo.
16ከእርሱም የተነሣ አካል ሁሉ እያንዳንዱ ክፍል በልክ እንደሚሠራ፥ በተሰጠለት በጅማት ሁሉ እየተጋጠመና እየተያያዘ፥ ራሱን በፍቅር ለማነጽ አካሉን ያሳድጋል።
16 A do no gaahamo kulu ga margu care gaa ka haw care gaa dabey kulu do, kaŋ yaŋ go soolante ngey goyo sabbay se. Yaadin no, hala dabey kulu ga ngey goyey te, gaahamo kulu ga beeri ka nga boŋ cina baakasinay ra.
17እንግዲህ አሕዛብ ደግሞ በአእምሮአቸው ከንቱነት እንደሚመላለሱ ከእንግዲህ ወዲህ እንዳትመላለሱ እላለሁ በጌታም ሆኜ እመሰክራለሁ።
17 Woodin se no ay goono ga woone ci, ay goono ga seeda mo Rabbi ra: araŋ ma si ye ka dira sanda mate kaŋ dumi* cindey ga dira ngey miila yaamey ra.
18እነርሱ ባለማወቃቸው ጠንቅ በልባቸውም ደንዳንነት ጠንቅ ልቡናቸው ጨለመ፥ ከእግዚአብሔርም ሕይወት ራቁ፤
18 I laakaley go kubay ra. I sinda baa mo fundo kaŋ Irikoy ga no ra, saamotara kaŋ go i ra din sabbay se, d'i bine sandandiyaŋo mo sabbay se.
19ደንዝዘውም በመመኘት ርኵሰትን ሁሉ ለማድረግ ራሳቸውን ወደ ሴሰኝነት አሳልፈው ሰጡ።
19 I si maa haawi koyne. I na ngey boŋ daŋ furkutaray fondey ra, zama ngey ma ziibi goy dumi kulu te da anniya.
20እናንተ ግን ክርስቶስን እንደዚህ አልተማራችሁም፤
20 Amma manti yaadin no araŋ na Almasihu dondon d'a.
21በእርግጥ ሰምታችሁታልና፥ እውነትም በኢየሱስ እንዳለ በእርሱ ተምራችኋል፤
21 Daahir no araŋ maa a se, borey mo n'araŋ dondonandi, mate kaŋ cimi go Yesu ra.
22ፊተኛ ኑሮአችሁን እያሰባችሁ እንደሚያታልል ምኞት የሚጠፋውን አሮጌውን ሰው አስወግዱ፥
22 I n'araŋ dondonandi araŋ ma doŋ goray zeena kaa araŋ biney ra, sanda boro* zeena nooya. Boro zeena din goono ga halaci nga ibaay laaley kaŋ ga fafagu do.
23በአእምሮአችሁም መንፈስ ታደሱ፥
23 Araŋ bine miiley ma ciya itajiyaŋ.
24ለእውነትም በሚሆኑ ጽድቅና ቅድስና እንደ እግዚአብሔር ምሳሌ የተፈጠረውን አዲሱን ሰው ልበሱ።
24 Araŋ ma boro* tajo mo faka kaŋ Irikoy taka nga alhaalo boŋ. A n'a taka adilitaray da hananyaŋ kaŋ cimi ganayaŋ ga no ra.
25ስለዚህ ውሸትን አስወግዳችሁ፥ እርስ በርሳችን ብልቶች ሆነናልና እያንዳንዳችሁ ከባልንጀሮቻችሁ ጋር እውነትን ተነጋገሩ።
25 Woodin sabbay se araŋ ma tangari teeyaŋ naŋ. Boro kulu ma cimi ci nga gorokasino se. Zama iri kulu gaaham folloŋ no, iri ya care gaaham jareyaŋ mo no.
26ተቆጡ ኃጢአትንም አታድርጉ፤
26 D'araŋ bine tun, araŋ ma si zunubi te, wa si naŋ wayna ma kaŋ k'araŋ futa gar.
27በቁጣችሁ ላይ ፀሐይ አይግባ፥ ለዲያብሎስም ፈንታ አትስጡት።
27 Araŋ ma si daama no Iblisi se mo.
28የሰረቀ ከእንግዲህ ወዲህ አይስረቅ፥ ነገር ግን በዚያ ፈንታ ለጎደለው የሚያካፍለው እንዲኖርለት በገዛ እጆቹ መልካምን እየሠራ ይድከም።
28 Boro kaŋ ga zay doŋ ma si ye ka zay koyne. Amma a ma goy da nga kambey zama a ma nga boŋ laami bana nd'a, hal a ma du ka boro kaŋ sinda mo no.
29ለሚሰሙት ጸጋን ይሰጥ ዘንድ፥ እንደሚያስፈልግ ለማነጽ የሚጠቅም ማናቸውም በጎ ቃል እንጂ ክፉ ቃል ከአፋችሁ ከቶ አይውጣ።
29 Sanni ziibo ma si fun araŋ meyey ra, kala day sanni kaŋ ga boori, kaŋ ga boro gaabandi, mate kaŋ cine bora ga laami nd'a, zama a ma gomni no borey kaŋ yaŋ goono ga maa se.
30ለቤዛም ቀን የታተማችሁበትን ቅዱሱን የእግዚአብሔርን መንፈስ አታሳዝኑ።
30 Wa si Irikoy Biya* Hanna bine sara, nga kaŋ ra Irikoy n'araŋ kawaatimandi ka koy hala fansayaŋ zaaro gaa.
31መራርነትና ንዴት ቁጣም ጩኸትም መሳደብም ሁሉ ከክፋት ሁሉ ጋር ከእናንተ ዘንድ ይወገድ።
31 Wa bine fortay, da futay, da bine tunay, da kosongu, da alaasiray kaa araŋ game ra, ngey nda laala kulu dumi.
32እርስ በርሳችሁም ቸሮችና ርኅሩኆች ሁኑ፥ እግዚአብሔርም ደግሞ በክርስቶስ ይቅር እንዳላችሁ ይቅር ተባባሉ።
32 Araŋ ma dogonay da bakaraw cabe care se. Wa care yaafa, mate kaŋ cine Irikoy mo n'araŋ yaafa Almasihu ra.