1 Nebukadnezzar mayray jiiri hinkanta ra no Nebukadnezzar na hindiriyaŋ te. A laakalo binde tun, a jirbo kosu a se.
1A v druhom roku kraľovania Nabuchodonozorovho snívaly sa Nabuchodonozorovi sny, pre ktoré sa desil jeho duch, a jeho spánok utekal od neho.
2 Saaya din bonkoono lordi ka ne i ma moodabal-teekoy da handariya ceecikoy da ziimey da Kaldancey ce, zama i ma bonkoono hindirey ci a se. i binde furo ka kay bonkoono jine.
2Vtedy rozkázal kráľ povolať učencov, hvezdárov, čarodejníkov a Chaldejov, aby oznámili kráľovi jeho sny. A tak prišli a postavili sa pred kráľom.
3 Kala bonkoono ne i se: «Ay na hindiri fo te. Ay laakalo tun mo hal ay ma du ka hindiro bay.»
3A kráľ im povedal: Sníval sa mi sen, a môj duch je hnaný nepokojom zvedieť ho.
4 Kaldancey binde salaŋ bonkoono se da Aramancey ciina ka ne: «Ya Bonkoono, ni aloomaro ma tonton! Ma hindiro ci iri, ni bannyey se, iri mo g'a feerijo kaa taray ni se.»
4A Chaldeji hovorili kráľovi aramejsky: Kráľu, ži na veky! Povedz svojim služobníkom sen, a my povieme výklad.
5 Bonkoono tu ka ne Kaldancey se: «Ay sanni tabbatanta neeya: D'araŋ mana ay bayrandi nda hindiro nd'a feerijo mo, i g'araŋ dumbu-dumbu, i m'araŋ windey ciya begunuyaŋ.
5A kráľ odpovedal a riekol Chaldejom: Slovo vyšlo odo mňa. Ak mi neoznámite sna a jeho výkladu, budete rozsekaní na kusy a vaše domy budú obrátené na hnojisko.
6 Amma d'araŋ na hindiro nd'a feerijo kulu bangandi ay se, araŋ ga du nooyaŋ da banandi nda darza beeraykoy ay kambe ra. Araŋ binde ma hindiro d'a feerijo bangandi ay se.»
6A keď mi poviete sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, bohatú odmenu a veľkú česť. Preto mi povedzte sen i jeho výklad.
7 I tu sorro hinkanta ka ne: «Bonkoono ma hindiro wo ci iri, nga bannyey se. Iri mo g'a feerijo kaa taray.»
7Odpovedali po druhé a riekli: Nech povie kráľ svojim služobníkom sen, a výklad oznámime.
8 Bonkoono tu ka ne: «Ay bay daahir kaŋ araŋ goono ga daama ceeci no, zama araŋ bay kaŋ ay sanno ga tabbat.
8Kráľ odpovedal a riekol: Ja viem istotne, že vy chcete získať čas, lebo vidíte, že slovo vyšlo odo mňa.
9 Amma d'araŋ man'ay bayrandi nda hindiro, ciiti folloŋ no araŋ boŋ, zama araŋ na tangari sanniyaŋ da ruubu soola ay se kaŋ araŋ ga ci ay se hala haya da nga alwaato ma barmay. Woodin sabbay se, kal araŋ ma hindiro ci ay se. Yaadin gaa no ay ga bay kaŋ araŋ ga waani k'a feerijo bangandi ay se.»
9Ak mi tedy neoznámite sna, jeden a ten istý súd je pre vás. Lebo hľa, vymysleli ste lživú vec a zhubnú, aby ste hovorili predo mnou, až by sa premenil čas. Preto tedy mi povedzte sen, a zviem, že mi oznámite i jeho výklad.
10 Kala Kaldancey ci bonkoono se ka ne: «Boro fo si no ndunnya ra kaŋ gonda hina ka bonkoono misa bangandi, za kaŋ koy wala bonkooni wala mayraykoy fo si no kaŋ na hayo wo dumi hã moodabal-teeko wala handariya ceeciko wala Kaldancey kulu dumi gaa.
10Chaldeji odpovedali pred kráľom a riekli: Niet človeka na zemi, ktorý by mohol povedať vec kráľovu, pretože ešte niktorý kráľ, akokoľvek veľký a mocný nežiadal takej veci od niktorého učenca, hvezdára alebo Chaldeja.
11 Haŋ kaŋ ga sandi no, haya kaŋ bonkoono goono ga ceeci. Boro fo si no mo kaŋ ga hin k'a bangandi bonkoono se kala day de-koyey* kaŋ i gora si gaaham banda.»
11A vec, ktorú žiada kráľ, je zriedkavá a ťažká, a nieto iného, kto by ju mohol povedať pred kráľom krome bohov, ktorí však nemajú svojho obydlia s telom.
12 Woodin se binde bonkoono bina tun, a futu mo gumo. A lordi ka ne i ma Babila laakalkooney kulu wi.
12Pre tú odpoveď sa rozhneval kráľ a veľmi sa rozľútil a rozkázal zahubiť všetkých mudrcov Babylona.
13 Feyaŋo binde fatta: i ciiti i ma laakalkooney wi. I binde na Daniyel da nga borey ceeci zama i m'i wi se.
13A tak vyšiel rozsudok, a zabíjali mudrcov, a už hľadali aj Daniela i jeho priateľov, aby boli zabití.
14 Saaya din no Daniyel na sanno ye saaware da laakal boŋ Ariyoku se, kaŋ ga ti bonkoono mantawey jine bora, kaŋ fatta zama nga ma Babila laakalkooney wi se.
14Vtedy odvetil Daniel radou a rozumom Ariochovi, veliteľovi kráľových žoldnierov, ktorý bol vyšiel pozabíjať mudrcov Babylona.
15 A tu ka ne bonkoono jine bora Ariyoku se: «Ifo se no bonkoono sanno gonda kankami ya-cine?» Kala Ariyoku na Daniyel bayrandi nda sanno.
15Odpovedal a riekol Ariochovi, kráľovmu náčelníkovi: Načo ten náhly rozkaz od kráľa? Vtedy oznámil Arioch Danielovi, jaká je vec.
16 Daniyel binde furo ka bonkoono ŋwaaray ka ne a ma alwaati kosu nga se, kulu nga ga feerijo bangandi bonkoono se.
16A Daniel odišiel hore a žiadal od kráľa, žeby mu dal čas, aby mohol oznámiť kráľovi žiadaný výklad sna.
17 Kala Daniyel koy nga kwaara ka sanno dede nga corey Hananiya nda Misayel da Azariya se.
17Vtedy odišiel Daniel do svojho domu a oznámil vec svojim priateľom, Chananiášovi, Mišaelovi a Azariášovi,
18 Zama ngey ma suuji ŋwaaray Irikoy kaŋ go beene gaa, gundo din boŋ, zama Daniyel da nga corey ma si halaci Babila laakalkooni cindey banda.
18aby prosili zľutovanie od Boha nebies vzhľadom na to tajomstvo, aby neboli zahubení, Daniel a jeho priatelia s pozostalými mudrcami Babylona.
19 Saaya din no Irikoy na gundo din bangandi Daniyel se cin bangandi ra. Kala Daniyel na Irikoy kaŋ go beene saabu.
19Vtedy bolo tajomstvo zjavené Danielovi vo videní vnoci. A vtedy dobrorečil Daniel Bohu nebies.
20 Daniyel tu ka ne: «I ma Irikoy maa sifa hal abada abadin, Zama laakal da hina, a wane no.
20Daniel odpovedal a riekol: Nech je meno Božie požehnané od veku až na veky, lebo jeho je múdrosť a sila.
21 A ga alwaatey da jirbey bare. A ga koyey tumbi, a ga koyey daŋ koytaray mo. A ga laakal no laakalkooney se, A ga bayray mo no borey kaŋ yaŋ ga fahamay bay se.
21A on mení časy a doby, sosadzuje kráľov a ustanovuje kráľov; dáva múdrym múdrosť a vedomosť tým, ktorí znajú rozum.
22 A ga gundu hari guusoyaŋ bangandi. A ga bay haŋ kaŋ go kubay ra. Kaari mo goono ga goro a banda.
22On zjavuje hlboké veci a skryté a vie o tom, čo je vo tme, a svetlo prebýva s ním.
23 Ya ay kaayey Irikoyo, Ay saabu ni se, ay ga ni kuku mo, Nin kaŋ n'ay no laakal da hina. Sohõ mo ni n'ay bayrandi nda haŋ kaŋ iri goono ga ceeci ni gaa, Zama ni n'iri bayrandi nda bonkoono misa din.»
23Teba, ó, Bože svojich otcov, oslavujem a chválim, ktorý si mi dal múdrosť a silu, a teraz si mi tiež oznámil to, čo sme prosili od teba, lebo si nám oznámil vec kráľovu.
24 Daniyel binde furo Ariyoku do, bora kaŋ bonkoono daŋ a ma Babila laakalkooney halaci. A koy ka ne a se: «Ma si Babila laakalkooney halaci. Ma kond'ay bonkoono do, ay mo ga feerijo bangandi bonkoono se.»
24Preto odišiel Daniel hore k Ariochovi, ktorého bol ustanovil kráľ na to, aby zahubil mudrcov Babylona; išiel tedy a takto mu povedal: Nehub mudrcov Babylona! Zaveď ma hore pred kráľa, a poviem kráľovi výklad jeho sna.
25 Ariyoku binde konda Daniyel bonkoono jine nda cahãyaŋ. Yaa mo no a ne a se: «Ay du boro fo Yahuda tamtaray izey ra kaŋ ga bonkoono bayrandi nda feerijo.»
25Vtedy zaviedol Arioch Daniela so spechom hore pred kráľa a takto mu povedal: Našiel som muža zo synov zajatých z Judska, ktorý oznámi kráľovi výklad sna.
26 Bonkoono tu ka ne Daniyel se kaŋ i ga ne a maa se Beltesazzar: «Ni ga hin ka hindiro kaŋ ay di d'a feerijo mo bangandi ay se, wala?»
26Kráľ odpovedal a riekol Danielovi, ktorému bolo meno Baltazár: Či mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad?
27 Daniyel tu bonkoono jine ka ne: «Gundo kaŋ bonkoono lordi ka ne i ma bangandi, baa laakalkooney wala handariya ceecikoy wala moodabalkoy wala gunakoy sinda hina k'a bangandi bonkoono se.
27Daniel odpovedal pred kráľom a riekol: Tajomstvo, ktoré žiada kráľ zvedieť, nemôžu povedať kráľovi mudrci ani hvezdári ani iní učenci alebo veštci.
28 Amma Irikoy go no, beene wano, kaŋ ga gundey kulu kaa taray. Nga mo no ka bonkoono Nebukadnezzar bayrandi nda haŋ kaŋ ga te jirbi banantey ra. Ni hindiro da ni boŋo ra diyaŋey kaŋ ni di dima boŋ, ngey neeya:
28Avšak je Bôh na nebesiach, ktorý zjavuje tajomstvá, a oznámi tiež i kráľovi Nabuchodonozorovi, čo sa stane v potomných dňoch. Tvoj sen a videnia tvojej hlavy na tvojom ležišti sú toto:
29 Ni do, ya nin Bonkoono, fonguyaŋey furo ni se ni boŋo ra ni dima boŋ da haŋ kaŋ no ga te ne ka koy jina. Nga mo kaŋ ga gundey fisi ka kaa taray na ni bayrandi nda haŋ kaŋ ga te.
29Tebe, ó, kráľu, prichádzaly na rozum tvoje myšlienky na tvojom ležišti o tom, čo bude po tomto čase. A ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti oznámil, čo bude.
30 Amma ay wo, Irikoy mana gundo bangandi ay se, danga day ay gonda laakal ka bisa fundikooni kulu wane, amma a ga ba nga ma bonkoono bayrandi nda feerijo, zama ni ma ni bina fonguyaŋey bay.
30A mne nebolo zjavené toto tajomstvo pre múdrosť, ktorá by asi bola vo mne, väčšia od múdrosti všetkých živých, ale preto, aby oznámili kráľovi žiadaný výklad, a aby si zvedel myšlienky svojho srdca.
31 Bonkoono, ni go ga guna, kala ni di boro himandi bambata fo. Himando go, a ga beeri. A nyaaleyaŋo mo beeri, a go ga kay ni jine. A alhaalo mo ga humburandi.
31Ty, kráľu, si videl a hľa, nejaký veľký obraz, a ten veľkolepý obraz, ktorého blesk bol náramný, stál pred tebou a bol na pohľad strašný.
32 Himando din binde, a boŋo wura hanno no; a ganda d'a kambey nzarfu no; a gunda d'a tanjey guuru-say no;
32Hlava obrazu bola z výborného zlata, jeho prsia a jeho ramená boly zo striebra, jeho brucho a jeho bedrá z medi,
33 a cey guuru-bi wane yaŋ no; a ce taamey jara botogo no, jara mo guuru-bi no.
33jeho hnáty zo železa a jeho nohy čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.
34 Ni goono ga mo daaru ka guna, kala tondi fo dagu kaŋ manti nda kambe, kaŋ na himando kar nga ce taamey gaa, kaŋ ga ti guuru-bi margante nda botoga din. A n'a bagu-bagu.
34A hľadel si dotiaľ, až sa odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a uderil obraz do nôh, ktoré boly zo železa a z hliny, a rozbil ich na prach.
35 Saaya din, guuru-biyo da botoga da guuru-sayo da nzarfo nda wura bagu-bagu care banda. I ciya danga jaw waate dubangu du cine. Haw kond'ey mo hala boro si ye ka di ey koyne. Tondo mo kaŋ na himando kar din, a ciya tondi kuuku bambata ka ndunnya kulu toonandi.
35Vtedy bolo razom rozdrvené železo, hlina, meď, striebro i zlato, a bolo to jako plevy z humna letného času, a odniesol to vietor tak, že sa tomu nenašlo nikde miesta, a kameň, ktorý uderil obraz, stal sa velikým vrchom a naplnil celú zem.
36 Hindiro nooya! Iri g'a feerijo mo ci bonkoono jine.
36To je sen, a jeho výklad tiež povieme pred kráľom.
37 Ya Bonkoono, nin no ga ti koyey bonkoono zama Irikoy, beene wano na ni no mayray da hina da gaabi da beeray.
37Ty, kráľu, si kráľom kráľov, pretože ti Bôh nebies dal to kráľovstvo i tú moc i silu i slávu,
38 Nangu kulu kaŋ borey izey bara ga goro, a na ganji hamey da beene curey kulu mo daŋ ni kambe ra. A na ni no i kulu mayray. Nin no ga ti wura boŋo din.
38a všetko všade, kde len bývajú synovia človeka i poľná zver i nebeské vtáctvo, dal do tvojej ruky a učinil ťa pánom nad tým nad všetkým. Ty si tou zlatou hlavou.
39 Ni banda mo mayray fo ga tun kaŋ ga gaze ni beera gaa, waato din gaa mayray hinzanta koyne, guuru-say wane kaŋ ga mayray sambu ndunnya kulu boŋ.
39A po tebe povstane iné kráľovstvo, nižšie ako je tvoje, a zase iné, tretie kráľovstvo, jako medené, ktoré bude panovať na celej zemi.
40 Mayray taacanta binde ga te gaabi sanda guuru-bi, danga mate kaŋ guuru-bi ga hay kulu bagu-bagu, nga mo ga hay kulu may. Danga mate kaŋ guuru-bi ga hayey wo kulu naan, yaadin mo no mayray wo ga bagu-bagu ka naan mo.
40A štvrté kráľovstvo bude tvrdé jako železo, lebo železo drví a krúši všetko, a tedy jako železo, ktoré poláme to všetko, tak aj ono rozdrví a poláme.
41 Mate kaŋ binde ni di ce taamey da ce izey, jara kusu teeko botogo no, jara mo guuru-bi wane, woodin mo ga ciya mayray fayante amma a ra i ga gaabi gar, guuru-bi wane, za kaŋ ni di guuru-bi goono ga margu nda kusu botogo a ra.
41A že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, to znamená, že to bude rozdelené kráľovstvo; ale bude v ňom ešte niečo z pevnosti železa, lebo si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata.
42 Koyne, danga mate kaŋ ce izey jara guuru-bi wane no, jara mo botogo, yaadin no mayra ga goro, jara gonda gaabi, jara mo sinda gaabi.
42A prsty na nohách čiastočne zo železa a čiastočne z hliny znamenajú, že kráľovstvo bude z čiastky silné a z čiastky krehké.
43 Koyne, mate kaŋ ni di guuru-biyo go ga margu nda botoga, i ga ngey boŋ margu nda dumi waaniyaŋ, amma i si naagu care gaa bo, danga mate kaŋ guuru-bi si naagu botogo gaa.
43A to, že si videl železo smiešané s hlinou obyčajného blata, znamená, že budú spojení na spôsob semena človeka; ale nebudú pevne ľnúť jeden k druhému, tak, ako sa železo nespojí s hlinou.
44 Bonkooney din zamaney ra no Irikoy kaŋ go beena ra ga mayray fo sinji, kaŋ i s'a zeeri abada. A koytara mo, a s'a naŋ boro cindey se, amma a ga mayrayey din kulu bagu-bagu, a m'i ŋwa. Nga wo ga kay mo hal abada.
44A za dní tých kráľov ustaví Bôh nebies kráľovstvo, ktoré nebude zkazené nikdy až na veky. A to kráľovstvo nebude ponechané inému ľudu. Rozbije všetky tie kráľovstvá na prach a učiní im koniec, ale ono bude stáť až na veky.
45 Za kaŋ ni di i na tondi beero din kaa tondi kuuku bambata ra, kaŋ manti nda kambe, hala mo a na guuru-bi, da guuru-say, da botogo nda nzarfu nda wura kulu bagu-bagu, kala Irikoy, beeraykoyo, na bonkoono bayrandi nda haŋ kaŋ ga te ne jine. Hindiro mo tabbat no, a feerijo mo si gaze.»
45Lebo si videl, že sa od vrchu odtrhol kameň, ktorý nebol v rukách, a rozbil na prach železo, meď, hlinu, striebro i zlato. Veľký Bôh oznámil kráľovi, čo bude po tomto. A sen je istý, a jeho výklad je verný. -
46 Saaya din no bonkoono Nebukadnezzar ye ganda nga moyduma boŋ ka sududu Daniyel se. A lordi mo ka ne i ma kande sargay da dugu, k'a salle Daniyel se.
46Vtedy padol kráľ Nabuchodonozor na svoju tvár a klaňal sa Danielovi a rozkázal, aby mu obetovali obetné dary a vonné obeti upokojujúce,
47 Bonkoono tu Daniyel se ka ne: «Haciika, araŋ Irikoyo, nga no ga ti de-koyey Irikoyo, bonkooney Bonkooni mo no, kaŋ ga gundey bangandi, za kaŋ ni du ka gundo wo bangandi.»
47a takto odpovedal kráľ Danielovi a riekol: Je vskutku pravda, že váš Bôh je Bohom bohov a Pánom kráľov a zjavuje tajomstvá, keď si mohol zjaviť toto tajomstvo.
48 Saaya din no bonkoono na Daniyel beerandi. A n'a no nooyaŋ boobo, a n'a no koytaray Babila laabo kulu boŋ a ma ciya mayko beeri Babila laakalkooney kulu boŋ.
48Vtedy zvelebil kráľ Daniela a dal mu mnohé a veľké dary a učinil ho pánom nad celou krajinou Babylona a kniežaťom vojvodov, pánom nad všetkými mudrcami Babylona.
49 Daniyel mo ŋwaaray bonkoono gaa nga ma Sadrak da Mesak da Abednego daŋ Babila laabu muraadey boŋ, amma Daniyel go bonkoono faada ra.
49A Daniel vyžiadal od kráľa to, že ustanovil nad správou Babylonskej krajiny Sadracha, Mézacha a Abednéga. A Daniel býval na dvore kráľovom.