1 Maa hanno bisa waddi ji hanno, Boro buuyaŋ zaaro mo bisa a hayyaŋ zaaro.
1Dobré meno je lepšie ako výborná masť a deň smrti človeka ako deň jeho narodenia.
2 Dambe day boro ma koy hẽeni kunfayaŋ do, Da boro ma koy buci do. Zama yongo ga ti boro kulu kokora, Fundikooney mo ga woodin daŋ ngey boŋ cire.
2Lepšie je ísť do domu smútku ako ísť do domu hodovania a pitia, pretože tamto je koniec každého človeka, a živý si to berie k svojmu srdcu.
3 Bine saray bisa haaruyaŋ, Zama moyduma sarayaŋ do no bine ga te daama.
3Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smútkom tvári polepšuje sa srdce.
4 Laakalkooni bine ga miila hẽeni kunfa do, Amma saamo bine ga miila haari do.
4Srdce múdrych je v dome smútku a srdce bláznov v dome radosti.
5 Boro ma hangan laakalkooni deeni se, A bisa boro ma hangan saamo dooni se.
5Lepšie je počúvať karhanie múdreho, než aby niekto počúval pieseň bláznov.
6 Zama danga karji kaŋ go ga di kusu cire kosongu, Yaadin cine no saamo haaray go, Woodin mo yaamo no.
6Lebo jako praskot tŕnia pod hrncom, tak i smiech blázna. A to je tiež márnosť.
7 Daahir, kankami ga laakalkooni follandi, Me-daabu mo ga bine siirandi.
7Lebo útisk robí múdreho bláznom, a dar hubí srdce i rozum.
8 Sanni kokora bisa a sintina, Bine ra suuru mo bisa foomayaŋ bine.
8Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší trpezlivý ako vysokomyseľný.
9 Ni ma si cahã ni bina ra ka futu, Zama futay go saamo ganda ra da goray.
9Nenáhli vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev odpočíva v lone bláznov.
10 Ma si hã ka ne: «Ifo se no doŋ jirbey bisa sohõ waney booriyaŋ?» Zama manti laakal ra no ni go ga woodin hã.
10Nepovedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa nepýtal na to z múdrosti.
11 Laakal gonda riiba danga tubu cine, Hala mo a gonda darza Adam-izey do.
11Dobrá je múdrosť s dedičstvom a ešte viacej tým, ktorí vidia slnko.
12 Zama laakal wo, danga arzaka no, A ga boro hallasi. Amma bayray nafa ga ti: Laakal ga fundi haggoy a koyo se.
12Lebo byť v tôni múdrosti je to isté, čo byť v tôni striebra; a je užitok z vedomosti; múdrosť dáva život tým, ktorí ju majú.
13 Ma laakal da Irikoy goyo: Zama haŋ kaŋ nga din jin ka siirandi, May no ga hin k'a kayandi koyne?
13Vidz dielo Božie, lebo kto môže narovnať to, čo on skrivil?
14 Arzaka zaari ra ma te bine kaani. Masiiba zaari ra mo ma fongu nda woone: Afa Irikoy goy no danga afa cine, Zama boro ma si du ka bay hay kulu kaŋ ga te nga banda.
14V dobrý deň buď tedy šťastný v dobrom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i tento popri tamtom nato, aby nenašiel človek po ňom ničoho.
15 Ay di woone kulu ay jirbi yaamey ra: Boro adilante* ga koy halaci nga adilitara ra, Boro laalo mo go no kaŋ ga gay nga goy laalo teeyaŋo ra.
15Všetko to som videl vo dňoch svojej márnosti: Stáva sa, že spravedlivý hynie vo svojej spravedlivosti, ako sa tiež stáva, že bezbožný dlho žije vo svojej zlobe.
16 Ni ma si to da adilitaray teeyaŋ, Ma si to mo da laakal teeyaŋ, Zama ifo se no ni ga ni boŋ halaci?
16Nebuď príliš spravedlivým ani sa nerob nadmier múdrym; prečo by si mal seba priviesť na zkazu?
17 Ni ma si to da laala teeyaŋ, Ma si ciya saamo mo, Zama ifo se no ni ga bu za ni alwaato mana to?
17Nebuď príliš bezbožným ani nebuď bláznom; prečo by si mal zomrieť pred svojím časom?
18 A ga boori ni ma afo di ka sandandi a gaa. Oho, ni kamba ma si afa din mo taŋ. Zama boro kaŋ ga humburu Irikoy ga fatta nd'i kulu.
18Je dobre, aby si sa držal tohoto, ale ani od tamtoho nespusti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všetkému tomu.
19 Laakal ga laakalkooni no gaabi ka bisa koy way kaŋ go birni ra.
19Múdrosť pomôže múdremu viac ako desať vladárov, ktorí sú v meste.
20 Haciika, adilitaraykoy si no, baa afo ndunnya ra, Kaŋ ga goy hanno te duumi, Kaŋ si zunubi te mo abada.
20Lebo niet spravedlivého človeka na zemi, ktorý by robil dobré a nehrešil.
21 Koyne, ma si saal sanni kulu kaŋ i ga salaŋ gumo, A ma si te ni ma maa ni bannya go ga ni wow.
21Preto tiež neprikladaj svojho srdca ku všetkým slovám, ktoré hovoria, aby si nepočul svojho sluhu, že ti zlorečí.
22 Woodin banda ni ga bay ni bine ra kaŋ sorro boobo ni bumbo na boro fooyaŋ wow.
22Lebo tvoje srdce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným.
23 Woodin kulu, ay n'i neesi da laakal, ay ne mo: «Ay ga te laakal,» day a mooru ay.
23Všetko to som zkúsil v múdrosti a povedal som: Budem múdry. Ale ona zostala ďaleko odo mňa.
24 Haŋ kaŋ ga mooru, a gundu ga guusu mo, May no gonda dabari nga m'a kaa taray?
24Ďaleko je, čo bolo, hlboko, veľmi hlboko; kto to vynajde?
25 Ay bare k'ay bina daŋ ay ma bay, Ay ma fintal, ay ma laakal da hay kulu sabaabo ceeci. Ay ma bay kaŋ laala wo saamotaray no, Saamotaray mo follokomtaray no.
25Obrátil som sa a ustavil svoje srdce, aby som poznával a zkúmal a hľadal múdrosť a smysel a aby som poznal, že je bezbožnosť bláznovstvom a nerozum voči Bohu šialenstvom.
26 Ay na hay fo gar mo kaŋ fottu nda buuyaŋ. Nga neeya: wayboro kaŋ bina ya saw da taaru no, A kambey mo sisiriyaŋ no. Amma boro kaŋ ga kaan Irikoy se g'a yana, Day zunubikooni, waybora g'a di.
26A našiel som vec, horkejšiu ako smrť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srdce, putami jej ruky; ten, kto je dobrým pred tvárou Božou, jej unikne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej.
27 Waazukwa ne: «Guna, ay na woone gar: Ay na hay fo tonton afo gaa, Ay n'i gosi mo, zama ay m'i sabaabo kulu bay.
27Pozri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jedno k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel,
28 Haŋ kaŋ ay fundo go ga ceeci hala sohõ nooya, Amma ay mana du a. Alboro _cimante|_ folloŋ no ay du zambar fo ra, Day wayboro, baa afolloŋ no ay mana du woodin yaŋ kulu ra.
28čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jedného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všetkými tými nenašiel.
29 Guna, woone hinne no ay gar: Irikoy na boro taka mate kaŋ ga saba, Amma i na dabari fondo boobo ceeci.»
29Iba toto, pozri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmysly nepravé.