1 Woodin kulu, ay n'a daŋ ay bina ra, hal ay m'a fintal, sanda adilantey, da laakalkooney, da ngey goyey kulu, i go Irikoy kambe ra. Da baakasinay no wala konnari no, boro si bay hay kulu kaŋ go ni jine.
1Lebo to všetko som priložil k svojmu srdcu, a to aby som vysvetlil všetko to, že spravedliví a múdri jako aj ich skutky sú v ruke Božej, i láska i nenávisť. Človek nevie o ničom, čo je pred ktorým.
2 Guna, borey kulu koddoru folloŋ no i se. Adilantey da boro laaley, i mana fay -- boro hanno, da hanante, da ziibante, da boro kaŋ ga sargay te, da boro kaŋ s'a te. Boro hanno da zunubikooni, i mana fay. Boro kaŋ ga ze ga hima boro kaŋ ga humburu zeyaŋ.
2Všetko deje sa jednako všetkým. Jedna a tá istá príhoda sa prihodí spravedlivému a bezbožnému, dobrému a čistému i nečistému, tomu, kto obetuje, i tomu, kto neobetuje, jako dobrému tak i hrešiacemu, tomu, kto prisahá, jako i tomu, kto sa bojí prísahy.
3 Hari laalo kaŋ ga furo hay kulu kaŋ i ga te beena cire ra, nga neeya: borey kulu koddoru folloŋ no i se. Woodin banda, Adam-izey biney to da laala, follokomtaray mo go i boŋey ra i fundey me muudu kulu. Kokor banda mo, i ga koy buukoy do.
3To je zlo, a je pri všetkom, čo sa deje pod slnkom, lebo jedna a tá istá príhoda prihodí sa všetkým, a k tomu aj srdce synov človeka je plné zlého, a šialenstvo je v ich srdci, kým len žijú, a potom k mŕtvym.
4 Boro kaŋ nga nda fundikooney go care banda, beeje go a jine, zama hansi fundikooni bisa muusu beeri buuko.
4Lebo kde kto je z toho vyňatý? No, u všetkých živých je ešte vždy nádej, lebo je lepšie živému psu ako mŕtvemu ľvu.
5 Zama fundikooney ga bay kaŋ ngey ga bu, Amma buukoy si hay kulu bay. I sinda alhakku mo kaŋ cindi, Zama borey si ye ka fongu i gaa koyne.
5Lebo živí vedia, že zomrú; ale mŕtvi nevedia ničoho ani nemajú viacej nijakej odplaty, lebo sa zabudla ich pamiatka.
6 Daahir, i baakasinay, d'i konnari, D'i anniya, sohõ i ban. I si ye ka du baa mo hay kulu ra Kaŋ i go ga te beena cire.
6Aj ich láska aj ich nenávisť aj ich revnivosť už dávno zahynula, a nemajú viacej nijakého podielu na veky v ničom tom, čo sa deje pod slnkom.
7 Ma ni diraw te ka ni ŋwaaro ŋwa da farhã. Ma ni duvaŋo* haŋ da bine kaani, Zama Irikoy yadda ka ni goyo ta.
7Iď, teda, jedz svoj chlieb v radosti a pi svoje víno veselým srdcom, lebo už dávno si Bôh obľúbil tvoje skutky.
8 Ni bankaaray ma kwaaray waati kulu, Ni boŋo mo ma si jaŋ ji.
8Tvoje rúcho nech je každého času biele, a oleja na tvojej hlave nech nie je nedostatok.
9 Ma goro nda bine kaani, nin da ni wando kaŋ ni ga ba, ni fundi jirbi yaamey kulu ra, kaŋ yaŋ i na ni no beena cire, zama ni baa no ni goray yaamo kulu ra, da ni goyo kaŋ ni ga te beena cire ra mo.
9Užívaj život so svojou ženou, ktorú miluješ, po všetky dni života svojej márnosti, ktoré ti dal Bôh pod slnkom, po všetky dni svojej márnosti, lebo to je tvoj podiel v živote a v tvojej práci, ktorou sa trudíš pod slnkom.
10 Goy kulu kaŋ ni kambe gar, kala ni m'a te da ni anniya kulu, zama goy fo kulu, wala dabari, wala bayray, wala laakal si no noodin Alaahara, naŋ kaŋ ni go ga koy.
10Všetko, čo najde tvoja ruka robiť v tvojej sile, rob; lebo neni diela ani výmyslu ani vedomosti ani múdrosti v ríši mŕtvych, kam ideš.
11 Ay ye ka guna koyne, Ay di kaŋ beena cire yonay wo, Manti boro kaŋ ga waasu no g'a ŋwa. Wongu mo, manti gaabikooni wane no. }waari mo, manti laakalkooni wane no, Arzaka mo, manti bayraykooni wane no, Gaakuri mo, manti goney hinne wane no, Zama alwaati nda bonkaanay ga kaa i kulu gaa.
11A zase obrátiac sa videl som pod slnkom, že nie je beh vecou rýchlych ani boj udatných ako ani živnosť múdrych ani bohatstvo rozumných ani priazeň umných, ale čas a náhoda prihodí sa všetkým.
12 Zama boro si nga alwaato bay. Danga hamisa kaŋ i ga di taaru laalo ra, Wala curoyaŋ kaŋ i ga di hirrimi ra, Yaadin no i ga Adam-izey di alwaati laalo kaŋ ga gum i boŋ din ra.
12Lebo človek ani nezná svojho času jako ryby, ktoré sa chytajú do zhubnej siete, a jako vtáci, chytaní do osídla, tak podobne bývajú lapení synovia človeka na zlý čas, keď náhle pripáda na nich.
13 Ay di laakal fo mo beena cire ya-cine, hari bambata mo no ay do.
13Aj túto múdrosť som videl pod slnkom, a bola veľká u mňa.
14 Kwaara kayna fo go no kaŋ boro ciraariyaŋ no a ra. Kala bonkooni fo kande soojeyaŋ k'a windi, a na cinari beeriyaŋ mo sinji a se.
14Bolo malé mesto a mužov v ňom málo, a prišiel proti nemu veľký kráľ a obľahol ho dookola a vystavil proti nemu veľké bašty.
15 Amma a ra i na talka laakalkooni fo gar. Nga mo, a laakalo do a na kwaara faaba. Kulu nda yaadin, a sinda boro kulu kaŋ ga fongu talka din gaa.
15Ale našiel v ňom chudobného muža múdreho, a ten vyslobodil mesto svojou múdrosťou, hoci nikto nepamätal na toho chudobného muža.
16 Gaa no ay ne: «Laakal wo, a bisa gaabi nafa.» Kulu nda yaadin, i ga donda talka laakal, i si maa a sanney se mo.
16Preto som povedal: Lepšia je múdrosť ako sila; ale múdrosť chudobného je opovrhnutá, a jeho slová sa nečujú.
17 Laakalkooney sanney kaŋ i ga maa dangayyaŋ ra bisa jine boro kaatiyaŋ saamey game ra.
17Slová múdrych, počuté v pokoji, sú viac ako krik toho, kto panuje medzi bláznami.
18 Laakal ga bisa wongu jinay albarka, Amma zunubikooni folloŋ ga hari hanno boobo halaci.
18Múdrosť je lepšia ako vojenné nástroje; ale jeden hriešnik zahubí mnoho dobrého.