¹ Waato kaŋ bonkoono Hezeciya maa woodin binde, a na nga bankaarayey tooru-tooru, a na bufu zaarayaŋ haw nga gaa, a koy ka furo Rabbi windo ra.

¹A stalo sa, keď to počul kráľ Ezechiáš, že roztrhnul svoje rúcho, odial sa smútočným vrecom a vošiel do domu Hospodinovho.

² A na Eliyacim kaŋ ga faada almayaaley dabari mo donton, nga nda Sebna kaŋ ga tirey hantum da alfagey ra dottijo zeeney, i go ga daabu nda bufu zaarayaŋ. I koy annabi Isaya Amoz izo do.

²A poslal Elijakima, ktorý bol nad domom, a Šebnu, pisára, a starších zpomedzi kňazov, odiatych vrecom, k Izaiášovi, synovi Ámosovmu, prorokovi,

³ I ne a se: «Hezeciya ne: Zaari woone ya taabi nda wowi nda donda-caray zaari no, zama izey to hayyaŋ, gaabi mo si no kaŋ g'i hay.

³a riekli mu: Takto hovorí Ezechiáš: Tento deň je dňom súženia, karhania a posmechu, lebo synovia prišli až k prielomu, ale niet sily porodiť.

⁴ Hambara Rabbi ni Irikoyo ga maa Rabsake sanney, nga kaŋ a koyo Assiriya bonkoono donton a ma Irikoy fundikoono kayna, hala Rabbi ma kaseeti a gaa sanno kaŋ nga, Rabbi ni Irikoyo maa din sabbay se. Ni binde, ma ni jinde sambu ka te adduwa jare woone kaŋ cindi se.»

⁴Možno, že Hospodin, tvoj Bôh, počuje slová Rabsákeho, ktorého poslal assýrsky kráľ, jeho pán, aby sa rúhal živému Bohu, a potresce ho za slová, ktoré počul Hospodin tvoj Bôh, a preto povznes modlitbu za ostatok, ktorý sa ešte nachádza.

⁵ Bonkoono Hezeciya tamey binde kaa Isaya do.

⁵A tak prišli služobníci kráľa Ezechiáša k Izaiášovi.

⁶ Isaya mo ne i se: «Ya-cine no araŋ ga ci araŋ koyo se: Rabbi ne: Ni ma si humburu sanney kaŋ ni maa din kaŋ yaŋ Assiriya bonkoono zankey n'ay kayna d'a.

⁶A Izaiáš im povedal: Takto poviete svojmu pánovi: Takto hovorí Hospodin: Neboj sa slov, ktoré si počul, ktorými obrážali sluhovia assýrskeho kráľa mňa.

⁷ A go, ay ga biya fo daŋ a ra, a ga maa baaru fo, a ma ye mo nga laabo ra. Ay mo ga naŋ takuba m'a zeeri noodin a laabo ra.»

⁷Hľa, ja dám do neho ducha, aby počul zvesť a navrátil sa do svojej zeme, a spôsobím to, aby padnul od meča vo svojej zemi.

⁸ Rabsake mo ye ka koy Assiriya bonkoono do. A n'a gar a goono ga wongu nda Libna kwaara, zama a maa baaru kaŋ a tun Lacis.

⁸A tak sa navrátil Rabsáke a našiel assýrskeho kráľa bojovať proti Libne, lebo počul, že odišiel od Lachiša.

⁹ A maa Etiyopi bonkoono Tirhaka baaru kaŋ ne: «A fatta nga ma wongu nda nin.» Kaŋ Assiriya bonkoono maa mo, a na diyayaŋ donton Hezeciya gaa ka ne:

⁹A počul o Tirhákovi, ethiopskom kráľovi, že hovorili: Vyšiel, aby bojoval s tebou. A keď to počul, poslal poslov k Ezechiášovi a riekol:

¹⁰ «Ya-cine no araŋ ga salaŋ Yahudiya bonkoono Hezeciya se d'a, araŋ ma ne a se: ‹Ni Irikoyo kaŋ gaa ni ga de din ma si ni halli ka ne Urusalima si furo Assiriya bonkoono kambe ra bo.›

¹⁰Takto poviete Ezechiášovi, judskému kráľovi: Nech ťa neklame tvoj Bôh, na ktorého sa ty nadeješ hovoriac: Nebude vydaný Jeruzalem do ruky assýrskeho kráľa!

¹¹ A go, ni maa mate kaŋ Assiriya koyey te laabey kulu se k'i halaci parkatak. Ni binde, ni ga yana no?

¹¹Lebo hľa, ty si počul o tom, čo učinili assýrski kráľovia všetkým zemiam, ako ich docela zahubili, a ty by si mal byť vytrhnutý?

¹² Ndunnya dumey din kaŋ yaŋ ay kaayey halaci, sanda Gozan, da Haran, da Resef da Eden izey kaŋ yaŋ go Telassar ra, i de-koyey n'i faaba no?

¹²Či ich azda vytrhli bohovia národov, ktoré zkazili moji otcovia, Gozana a Chárana, Récefa a synov Édena, ktorí boli v Telassáre?

¹³ Man Hamat bonkoono, da Arpad bonkoono, da Sefarbayim gallo wano, da Hena nda Abba wano?»

¹³Kde je kráľ Chamatu, kráľ Arpadu a kráľ mesta Sefarvajima, Hény a Ivvy?

¹⁴ Hezeciya binde na tira ta diyey kambe ra k'a caw. Hezeciya ziji mo ka koy Rabbi windo ra ka tira feeri Rabbi jine.

¹⁴A Ezechiáš vezmúc list z ruky poslov prečítal ho a odíduc hore do domu Hospodinovho rozprestrel ho Ezechiáš pred Hospodinom.

¹⁵ Hezeciya na adduwa te Rabbi gaa mo ka ne:

¹⁵A Ezechiáš sa modlil Hospodinovi a povedal:

¹⁶ «Ya Rabbi Kundeykoyo, Israyla Irikoyo, ciiti malaykey boŋ ra gorokwa, ni hinne no ga ti ndunnya mayrayey kulu Irikoyo. Nin no ka beene nda ganda te.

¹⁶Hospodine Zástupov, Bože Izraelov, ktorý tróniš nad cherubínmi, ty si sám jediným Bohom a to všetkých kráľovstiev zeme, ty si učinil nebesia i zem.

¹⁷ Ya Rabbi, ma ni hanga jeeri ka maa. Ya Rabbi, ma ni moy fiti ka guna. Ma maa Sennakerib sanney kulu kaŋ yaŋ a samba zama nga ma Irikoy fundikoono kayna se.

¹⁷Nakloň, Hospodine, svoje ucho a počuj! Otvor, Hospodine, svoje oči a vidz a počuj všetky slová Senacheribove, ktorý poslal rúhať sa živému Bohu.

¹⁸ Daahir, ya Rabbi, Assiriya bonkooney na laabey nda ngey batamey kulu halaci.

¹⁸Je to skutočná pravda, Hospodine, spustošili assýrski kráľovia všetky tie krajiny aj ich zem.

¹⁹ I n'i toorey mo catu danji ra, zama manti irikoyyaŋ no, amma borey kambe goy yaŋ hinne no, tuuri nda tondi yaŋ no. Woodin se no i hin k'i halaci.

¹⁹A pohádzali ich bohov do ohňa, lebo to neboli Bohovia, ale dielo rúk človeka, drevo a kameň, a preto ich zahubili.

²⁰ Sohõ mo ya Rabbi iri Irikoyo, m'iri faaba Sennakerib kambe ra hala ndunnya mayrayey kulu ma du ka bay kaŋ ni hinne no ga ti Rabbi.»

²⁰A tak teraz, Hospodine, náš Bože, zachráň nás z jeho ruky, aby poznaly všetky kráľovstvá zeme, že ty, Hospodine, si sám jediný.

²¹ Isaya Amoz izo mo donton Hezeciya gaa ka ne a se: Yaa no Rabbi, Israyla Irikoyo ci: «Za kaŋ ni na adduwa te ay gaa Assiriya bonkoono Sennakerib ciine ra,

²¹Vtedy poslal Izaiáš, syn Ámosov, k Ezechiášovi a riekol: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Čo do toho, za čo si sa mi modlil, ohľadne Senacheriba, assýrskeho kráľa,

²² sanno kaŋ Rabbi ci a boŋ neeya: Sihiyona ize wandiya donda nin ka donda-caray haari te ni se. Urusalima ize wayo na boŋ saku-saku ni banda.

²²toto je slovo, ktoré hovorí Hospodin o ňom: Opovrhuje tebou a posmieva sa ti panna dcéry Siona, posmešne kýva za tebou hlavou dcéra Jeruzalema!

²³ May no ni kayna, May no ni donda din? May gaa no ni na ni jinde sambu hala ni na ni boŋ sambu ka beene guna? To, Israyla wane Hananyankoyo no.

²³Komu si sa ty rúhal a koho si obrážal? Proti komu si povýšil hlas? A pozdvihuješ svoje oči na výsosť proti Svätému Izraelovmu!

²⁴ Ni na ni tamey daŋ i ma Koy Beero wow. Ni ne: ‹Ay torkey kunda no ay kaaru nd'a hala tondi kuukey boŋ, Hala yongo Liban carawey gaa. Ay ga sedre* beerey da sipres* suubanantey mo beeri ka zeeri. Ay ga furo saaji tuuri zugu booba ra, Hala lunku-lunkey ra.

²⁴Skrze svojich služobníkov si sa rúhal Pánovi a povedal si: S množstvom svojich vozov som ja vyšiel na výšinu vrchov, na najvyššie vrcholy Libanona a pozotínam jeho vysoké cedry i jeho výborné jedle a prijdem na výšinu jeho konca, do lesa, do jeho ovocnej zahrady.

²⁵ Ay fansi ka hari haŋ mo. Ay ce taamey no ay na Misira isey kulu koogandi nd'a.›

²⁵Ja som vykopal a pil cudzie vody a vysuším spodkom svojich nôh všetky toky Egypta.

²⁶ Haba? Ni mana maa baaru za gayyaŋ? Ay no ka woodin waadu za waato zamaney ra, Ay n'a te mo. Sohõ mo ay n'a toonandi kaŋ ga ti ni ma gallu cinari-beeri-koyey halaci k'i ciya laabu gusam.

²⁶Či si ty nepočul, že som to dávno učinil, že som to pradávno utvoril? A teraz som to priviedol ta, že si na to, aby si pustošil ohradené mestá a obrátil ich na hromady rumov.

²⁷ Woodin sabbay se no i gorokoy ciya hina kayna koyyaŋ, I biney pati, i haaw, I go sanda saaji subu cine, sanda kobto tayo, Sanda subu tayo kaŋ go garu boŋ cine kaŋ ga kukure za a mana beeri.

²⁷A ich obyvatelia nemajúc sily odolať desia sa a hanbia; stali sa poľnou bylinou a zeleňou sviežej trávy, trávou na strechách, posiatym poľom, zkazeným hrdzou prv, ako by bolo vyrástlo do stebla.

²⁸ Amma ay wo ga ni gora bay, Da ni fattayaŋ, da ni furoyaŋo, Da ni futay beero ay gaa mo.

²⁸Ale ja znám tvoje sedenie, tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie i tvoje zúrenie proti mne.

²⁹ Ay gaa futa kaŋ ni te sabbay se binde, Zama ni boŋbeera baaru kaaru hal a furo ay hangey ra, Kal ay m'ay darb'izo daŋ ni niina ra, D'ay alzamo mo ni meyo ra, Ya ni bare ka ye nda nin fonda kaŋ ni gana ka kaa din ra.

²⁹Preto, že tvoje zúrenie proti mne a tvoja spupná ubezpečenosť prišla hore do mojich uší, preto dám svoju obrúčku do tvojich nozdier a svoje zubadlo do tvojich rtov a odvediem ťa nazpät cestou, ktorou si prišiel.

³⁰ Ya nin Hezeciya, woone no ga ciya ni se alaama: Haran araŋ ga jaraw ŋwa, Yeesi mo kala woodin jarawo, Jiiri hinzanta mo kal araŋ ma duma ka wi. Araŋ ma reyzin kaliyaŋ tilam, Araŋ m'i nafa ŋwa mo.

³⁰A toto ti bude, Ezechiášu, znamením: Tohoto roku budete jesť to, čo samo dorastie, i druhého roku to, čo sa samo urodí, a tretieho roku sejte a žnite, saďte vinice a jedzte ich ovocie.

³¹ Yahuda dumo jara kaŋ cindi kaŋ du ka yana mo ga ye ka te kaaji ganda, a ma ize te beene.

³¹A uniklé domu Júdovho, ktoré pozostane, vpustí zase korene dolu a vydá ovocie hore.

³² Zama Urusalima ra no jara kaŋ cindi din ga fatta, Borey kaŋ yana ga fatta Sihiyona tondo ra. Rabbi Kundeykoyo anniya no ga woodin te.

³²Lebo z Jeruzalema vyjde ostatok, a to, čo unikne záhube, s vrchu Siona. Žiarlivosť Hospodina Zástupov to učiní.

³³ Woodin sabbay se, Yaa no Rabbi ci Assiriya bonkoono boŋ: A si kaa gallu woone ra, A si hangaw hay a ra, A si kaa a jine nda koray, A si laabu tulluwa te a se mo.

³³Preto takto hovorí Hospodin o assýrskom kráľovi: Nevojde do tohoto mesta ani ta nevostrelí strely ani nepojde proti nemu štítom ani nenasype proti nemu násypu.

³⁴ Fonda kaŋ a gana ka kaa d'a din, Nga no a ga gana ka ye koyne. A si kaa gallu woone do. Yaadin no Rabbi ci.

³⁴Tou istou cestou, ktorou prišiel, sa i navráti, ale do tohoto mesta nevojde, hovorí Hospodin.

³⁵ Zama ay no ga te gallu woone se kosaray, Y'a faaba ay boŋ se d'ay tamo Dawda mo sabbay se.»

³⁵Lebo budem brániť toto mesto zastávajúc ho, aby som ho zachránil, pre seba a pre Dávida, svojho služobníka.

³⁶ Kala Rabbi malayka fatta ka koy Assiriyancey wongu marga ra ka boro zambar zangu nda wahakku cindi gu wi. Waato kaŋ borey tun susubay za da hinay, kala soojey din kulu go buukoyaŋ.

³⁶Potom vyšiel anjel Hospodinov a pobil v assýrskom tábore sto osemdesiatpäť tisíc. A keď vstali skoro ráno, videli, že hľa, všetci boli mŕtvolami.

³⁷ Assiriya bonkoono Sennakerib binde tun ka ye nga ce banda ka goro Ninawiya kwaara.

³⁷Preto sa pohol a odišiel. A tak sa navrátil Senacherib, assýrsky kráľ, a býval v Ninive-m.

³⁸ A ciya mo, waato kaŋ a goono ga sududu nga de-koyo* Misrok se tooro windo ra, kal a izey Adrammelek da Sarezar n'a beeri nda takuba. I zuru ka yana ka koy Ararat laabo ra. Sennakerib ize Esar-Haddon no ka koytara ŋwa a nango ra.

³⁸A stalo sa, keď sa klaňal v dome Nizrocha, svojho boha, že Adrammelech a Šarécer, jeho synovia, ho zabili mečom a sami utiekli do zeme Araratu. A kraľoval Esarchaddon, jeho syn, miesto neho.