¹ Sefatiya Mattan izo da Gedaliya Pasur izo, da Yukal Selemiya izo, da Pasur Malciya izo maa sanney kaŋ Irimiya ci jama kulu se ka ne:

¹Ale počul Šefatiáš, syn Mattánov, a Gedaliáš, syn Pašchúrov, a Júchal, syn Šelemiášov, a Pašchúr, syn Malkiášov, slová, ktoré hovoril Jeremiáš všetkému ľudu a vravel:

² Yaa no Rabbi ci: Boro kaŋ goro gallo wo ra, takuba nda haray da balaaw no g'a koy wi. Amma boro kaŋ fatta ka koy Kaldancey do, a koy ga funa. A fundo ga ciya a se sanda wongu arzaka, a ga funa mo.

²Takto hovorí Hospodin: Ten, kto zostane bývať v tomto meste, zomrie mečom, hladom, alebo morom, a ten, kto vyjde k Chaldejom, bude žiť, a jeho duša mu bude za korisť, a zostane na žive.

³ Yaa no Rabbi ci: Daahir i ga gallo wo daŋ Babila bonkoono wongu marga kambe ra, a g'a ŋwa mo.

³Takto hovorí Hospodin: Istotne bude vydané toto mesto do ruky vojska babylonského kráľa, a vezme ho.

⁴ Kala faadancey ne bonkoono se: «Iri ga ni ŋwaaray, ma naŋ i ma boro wo wi, za kaŋ a goono ga wongaarey kaŋ yaŋ cindi gallo ra bine-gaabo da jama kulu bine-gaabo zabu, kaŋ a goono ga sanni woone yaŋ dumi ci i se. Zama manti jama wo baani no bora din goono ga ceeci bo, amma i masiiba.»

⁴A kniežatá povedaly kráľovi: Nože nech zomrie ten človek, pretože oslabuje ruky bojovných mužov, ktorí ešte pozostali v tomto meste, i ruky všetkého ľudu hovoriac im tomu podobné slová. Lebo ten človek nehľadá pokoja tohoto ľudu, ale iba zlé.

⁵ Bonkoono Zedeciya mo ne: «Guna, a go araŋ kambe ra. Zama ay wo sinda dabari ay ma wangu araŋ se da hay kulu.»

⁵A kráľ Cedekiáš povedal: Hľa, je vo vašej ruke, lebo kráľ nemôže ničoho proti vám.

⁶ Kal i na Irimiya di k'a catu bonkoono izo Malciya guuso ra, kaŋ go batukoy windo ra. I na Irimiya zure nda korfoyaŋ. Guuso binde, hari si no a ra, kala botogo hinne. Irimiya binde sundu botoga ra.

⁶Vtedy vzali Jeremiáša a hodili ho do jamy Malkiáša, syna kráľovho, ktorá bola vo dvore stráže, a spustili Jeremiáša po povrazoch. A v jame nebolo vody, ale tam bolo blato. A tak sa Jeremiáš zanoril do blata.

⁷ Amma waato kaŋ Ebed-Melek, Etiyopi boro, mantaw fo no kaŋ go bonkoono windo ra, maa baaru i na Irimiya daŋ guuso ra, bonkoono binde goono ga goro Benyamin Meyo gaa,

⁷Ale keď počul Ethiop Ebed-melech, eunuch, ktorý bol v dome kráľovom, že dali Jeremiáša do jamy - a kráľ sedel v bráne Benjaminovej -,

⁸ kala Ebed-Melek fun bonkoono windo ra. A kaa ka salaŋ bonkoono se ka ne:

⁸vtedy vyšiel Ebed-melech z domu kráľovho a hovoril kráľovi a riekol:

⁹ «Ya nin, bonkoono ay jine bora, hay kulu kaŋ borey wo te annabi Irimiya se ra, i na goy laalo te kaŋ i n'a catu guuso ra. A ga bu mo nango din kaŋ a go, hara kaŋ goono ga te sabbay se, zama buuru mana cindi gallo ra.»

⁹Môj pán kráľ, zle urobili tí mužovia všetko to, čo urobili prorokovi Jeremiášovi, že ho hodili do tej jamy, lebo zomrie na mieste, kde je, od hladu, lebo už neni chleba v meste.

¹⁰ Waato din gaa no bonkoono na Ebed-Melek, Etiyopi bora donton. A ne: «Kala ni ma boro waranza sambu ni banda ka koy ka annabi Irimiya candi ka kaa guuso ra, za a mana bu.»

¹⁰Vtedy rozkázal kráľ Ethiopovi Ebed-melechovi a riekol: Vezmi odtiaľto tridsiatich mužov so sebou a vytiahneš proroka Jeremiáša von z jamy, prv ako by zomrel.

¹¹ Ebed-Melek mo na boro fooyaŋ sambu nga banda ka koy ka furo bonkoono windo ra barma fo cire. A na zaara-zaara fooyaŋ da zaara fumbo-fumbo fooyaŋ sambu noodin k'i zure nda korfoyaŋ Irimiya do.

¹¹A Ebed-melech vzal so sebou mužov a vošiel do domu kráľovho pod pokladnicu a nabral odtiaľ handier z potrhaných a handier zo starých hábov zodraných a spustil ich po povrazoch k Jeremiášovi do jamy.

¹² Ebed-Melek Etiyopi bora binde ne Irimiya se: «Kala ni ma zaara-zaarey da zaara fumbo-fumbey din daŋ ni fatey cire korfey gaa.» Irimiya binde te yaadin.

¹²A Ethiop Ebed-melech povedal Jeremiášovi: Nože si podlož handry z tých potrhaných a starých hábov zodraných pod pazuchy svojich rúk, pod povrazy. A Jeremiáš urobil tak.

¹³ I na Irimiya candi da korfey din k'a kaa taray guuso ra. Irimiya binde goro noodin batukoy windo ra.

¹³A ťahali Jeremiáša povrazmi, až ho i vytiahli hore z jamy. A Jeremiáš sedel zase vo dvore stráže.

¹⁴ Kala bonkoono Zedeciya donton i ma annabi Irimiya sambu ka kande nga do Rabbi windo me hinzanta ra. Bonkoono binde ne Irimiya se: «Ay ga ba ya ni hã hay fo. Ma si hay kulu tugu ay se.»

¹⁴Potom poslal kráľ Cedekiáš a vzal proroka Jeremiáša k sebe do tretieho vchodu, ktorý bol v dome Hospodinovom. A kráľ povedal Jeremiášovi: Opýtam sa ťa na niečo; nezataj predo mnou ničoho.

¹⁵ Irimiya mo ne Zedeciya se: «D'ay ci ni se, da cimi ni s'ay wi, wala? Amma baa ay na ni no saaware, ni s'a ta.»

¹⁵A Jeremiáš odpovedal Cedekiášovi: Keď ti oznámim, či ma azda neusmrtíš? A keď ti poradím, neposlúchneš ma.

¹⁶ Bonkoono Zedeciya binde ze Irimiya se tuguyaŋ ra ka ne: «Ay ze da Rabbi fundikoono, nga kaŋ na fundi woone taka iri se, ay si ni wi. Ay si ni daŋ mo borey kaŋ goono ga ni fundo ceeci yaŋ kambe ra.»

¹⁶Vtedy prisahal kráľ Cedekiáš Jeremiášovi tajne a povedal: Ako že žije Hospodin, ktorý nám učinil túto dušu, že ťa neusmrtím ani ťa nevydám do ruky tých mužov, ktorí hľadajú tvoju dušu.

¹⁷ Kala Irimiya ne Zedeciya se: «Yaa no Rabbi Kundeykoyo, Israyla Irikoyo ci: Hala day ni fatta ka koy Babila bonkoono mayraykoyey do, ni ga du ni fundo, i si gallo wo ton da danji mo. Nin da ni dumo, araŋ ga funa mo.

¹⁷Na to povedal Jeremiáš Cedekiášovi: Takto hovorí Hospodin, Bôh Zástupov, Bôh Izraelov: Ak naozaj vyjdeš ku kniežatám babylonského kráľa, tvoja duša bude žiť, a toto mesto nebude spálené ohňom, a budeš žiť i ty i tvoj dom.

¹⁸ Amma da ni wangu ka fatta ka koy Babila bonkoono mayraykoyey do, kulu i ga gallo wo daŋ Kaldancey kambe ra. I g'a ton da danji, ni bumbo mo si du ka yana i kambe ra bo.»

¹⁸Ale ak nevyjdeš ku kniežatám babylonského kráľa, vtedy bude toto mesto vydané do ruky Chaldejov, a spália ho ohňom, a ty neujdeš ich ruke.

¹⁹ Bonkoono Zedeciya binde ne Irimiya se: «Ay ga humburu Yahudancey kaŋ yaŋ bare ka ye Kaldancey do haray, ay ma si furo i kambey ra, i m'ay taabandi mo.»

¹⁹Vtedy riekol kráľ Cedekiáš Jeremiášovi: Bojím sa Židov, ktorí prebehli ku Chaldejom, aby ma nevydali do ich ruky, a spravili by si zo mňa posmech.

²⁰ Amma Irimiya ne: «I si ni nooyandi. Ay ga ni ŋwaaray, kala ni ma Rabbi sanno gana haŋ kaŋ ay ci ni se ra. Yaadin gaa no ni ga goro baani, ni ga funa mo.

²⁰Ale Jeremiáš povedal: Nevydajú. Počuj, prosím, na hlas Hospodina v tom, čo ti hovorím, a bude ti dobre, a tvoja duša bude žiť.

²¹ Amma da ni wangu ka fatta, sanno kaŋ Rabbi cab'ay se neeya:

²¹Ale keď odoprieš vyjsť, toto je slovo, ktoré mi ukázal Hospodin:

²² Guna, wayborey kulu kaŋ yaŋ cindi Yahuda bonkoono windo ra, i ga fatta nd'ey ka kond'ey Babila bonkoono mayraykoyey do. Wayborey din mo ga ne: ‹Ni amaana borey na ni fafagu hal i hin nin. Sohõ mo kaŋ ni cey tibi potor-potor ra, I na banda bare ni gaa.›

²²A hľa, všetky ženy, ktoré pozostaly v dome judského kráľa, budú vyvedené ku kniežatám babylonského kráľa, a ony samy povedia: Zviedli ťa a premohli tvoji dôverní priatelia; tvoje nohy sú ponorené v bahne, uhly nazad.

²³ I ga ni wandey da ni izey kulu kaa taray ka kond'ey Kaldancey do. Ni mo, ni si du ka yana i kambe ra, amma Babila bonkoono kamba ga ni di. Ni mo no ga ciya gallo wo ton da danji yaŋo sabaabu.»

²³A vyvedú všetky tvoje ženy i tvojich synov k Chaldejom, a ty neujdeš ich ruke, ale rukou babylonského kráľa budeš lapený, a toto mesto spáliš ohňom.

²⁴ Kala bonkoono Zedeciya ne Irimiya se: «Boro kulu ma si bay sanni woone gaa, ni si bu mo.

²⁴Vtedy povedal Cedekiáš Jeremiášovi: Nech sa nikto nedozvie týchto slov, aby si nezomrel!

²⁵ Amma da faadancey maa baaru kaŋ ay salaŋ da nin, hala mo i kaa ni do ka ne ni se: ‹Ma bangandi iri se sohõ haŋ kaŋ no ni ci bonkoono se. Ma si tugu iri se, iri mo, iri si ni wi. Ma ci iri se mo haŋ kaŋ no bonkoono ci ni se› --

²⁵A keď počujú kniežatá, že som hovoril s tebou, a prijdú k tebe a povedia ti: Nože nám oznám, čo si hovoril kráľovi, nezataj pred nami, a neusmrtíme ťa. A čo ti hovoril kráľ?

²⁶ kala ni ma ne i se: ‹Ay kond'ay hẽeno bonkoono do no, k'a ŋwaaray i ma si ye nd'ay Yonatan kwaara koyne hal ay ma si koy bu noodin.› »

²⁶Vtedy im povieš: Predkladal som svoju pokornú prosbu pred kráľa, aby ma nedal odviesť nazpät do domu Jonatánovho, aby som tam nezomrel.

²⁷ Kala faadancey kulu kaa Irimiya do k'a hã. Nga mo ci i se sanney kulu boŋ kaŋ bonkoono na nga lordi nd'a. Ngey mo mana ye ka salaŋ d'a, zama boro kulu mana maa haŋ kaŋ i ci care se.

²⁷A prišly všetky kniežatá k Jeremiášovi a pýtaly sa ho. A oznámil im podľa všetkých tých slov, ktoré prikázal kráľ. A tak mlčiac odišly od neho, lebo sa nepočula vec.

²⁸ Irimiya binde goro batukoy windo ra kal a to hano kaŋ hane wongo na Urusalima ŋwa.

²⁸A Jeremiáš sedel vo dvore stráže až do dňa, v ktorom bol vzatý Jeruzalem. A stalo sa, keď bol vzatý Jeruzalem: