1 Bonkoono bine go Rabbi kambe ra Danga hari zuray cine, A g'a bare nangu kulu kaŋ a miila.
1Srdce kráľovo v ruke Hospodinovej ako potôčky vody: kamkoľvek chce, ta ho nakloní.
2 Boro fondo ga saba no a diyaŋ gaa, Amma Rabbi no ga biney neesi.
2Každá cesta človeka je priama v jeho očiach; ale ten, kto zpytuje srdcia, je Hospodin.
3 Rabbi do, adilitaray da cimi ciiti bisa sargay teeyaŋ.
3Činiť spravedlivosť a súd má radšej Hospodin ako obeť.
4 Boŋ jareyaŋ da bina ra boŋbeeray, Kaŋ ga ti boro laalo fitilla, ya zunubi no.
4Vysokosť očí a nadutá širokosť srdca jako i gazdovanie bezbožných je hriech.
5 Himmante miila, yulwa hinne gaa no a ga koy, Amma cahãkom kulu, jaŋay do haray no a ga koy.
5Myšlienky usilovného vedú iba k zisku; ale každý, kto spiecha, robí to iba na nedostatok.
6 Arzaka duure deene tangari do, Dullu no kaŋ i ga tuti nda waasi, I ceecikoy kulu mo, buuyaŋ no i goono ga ceeci.
6Poklady, nahromadené lživým jazykom, sú pominuteľnou márnosťou tých, ktorí hľadajú smrť.
7 Boro laaley toonye goy g'i ŋwa, Zama i wangu ka cimi ciiti te.
7Zkaza bezbožných odvlečie aj ich samých, lebo sa vzpečujú činiť súd.
8 Boro kaŋ gonda taali ga jare, A fonda ga siiri no gumo, Amma hanante ciine ra, a goyo ga kay hal a ma boori.
8Cesta zločinného muža je prevrátená; ale čo do čistého, toho skutok je spravedlivý.
9 Boro ma goro lokoto ra jidan bisa boŋ ga bisa boro ma goro windi tafo ra wayboro sanni-boobo-koy banda.
9Lepšie je bývať v kúte na streche ako so svárlivou ženou v spoločnom dome.
10 Boro laalo fundo ga yalla-yalla nda laala, A diyaŋ gaa a gorokasin si du gaakuri.
10Duša bezbožného žiada zlé; jeho blížny nemá zľutovania v jeho očiach.
11 D'i na dondako gooji, I ga ye ka kande boro kaŋ sinda carmay laakal do. D'i na laakalkooni mo dondonandi, A ga bayray ta.
11Keď trescú posmievača, hlúpy múdreje, a keď poučujú múdreho, priberá známosti.
12 Adilante ga laakal da boro laaley windi, A ga di kaŋ Rabbi go ga boro laaley bare ka gum hal i ma halaci.
12Spravedlivý sa učí na dome bezbožníka, keď Bôh podvracia bezbožných vrhajúc ich do zlého.
13 Boro kaŋ na nga hanga daabu talka hẽeni se, Nga mo ga aniya ka hẽ, i si maa r'a mo.
13Ten, kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul kriku chudobného, bude tiež raz volať, ale nebude vyslyšaný.
14 Nooyaŋ tugante ga futay kanandi, Me-daabu ganda ra mo ga dukuri kanandi.
14Dar v skrytosti krotí hnev a úplatný dar v lone krutú prchlivosť.
15 Farhã hari no adilante se a ma cimi ciiti te, Amma halaciyaŋ no goy laalo te-koy se.
15Spravedlivému je radosťou činiť súd, ale zkazou tým, ktorí páchajú neprávosť.
16 Boro kaŋ kamba fahamay fondo gaa ga du nangu buukoy jama ra.
16Človek, ktorý blúdi z cesty rozumnosti, bude odpočívať v shromaždení mŕtvych.
17 Watay baako ga talka, Duvan* da ji baako mo si ciya arzakante.
17Ten, kto miluje veselosť, býva bedárom: ten, kto miluje víno a olej, nezbohatne.
18 Laalakoy ya fansa hari no adilante se, Amaana ŋwaako mo banandi no boro hanney se.
18Výkupným za spravedlivého bude bezbožný, a namiesto úprimných bude ten, kto robí neverne.
19 Boro ma goro saaji fimbi ra ga bisa boro ma goro nda wayboro kakawko, Kaŋ ga guutu mo.
19Lepšie je bývať v pustej zemi ako so svárlivou ženou a mrzutou.
20 Arzaka darzante da ji go no laakalkoyey nangoray ra, Amma boro kaŋ si caram ga arzaka gon.
20Vzácny poklad a olej je v príbytku múdreho; ale človek blázon ho pohlcuje.
21 Boro kaŋ na adilitaray da suuji gana, Fundi nda adilitaray da beeray no a ga du.
21Ten, kto sa ženie za spravedlivosťou a za milosrdenstvom, najde život, spravedlivosť a slávu.
22 Boro kaŋ gonda laakal ga hinkoyey kwaara cinaro kaaru, K'i gaabi deyaŋ haro zeeri.
22Múdry vyšiel hore do mesta hrdinov a zboril pevnosť, na ktorú sa nadejali.
23 Boro kaŋ na nga meyo da nga deena haggoy ga nga fundo hallasi taabi gaa.
23Ten, kto ostríha svoje ústa a svoj jazyk, ostríha svoju dušu od úzkostí.
24 Boro kaŋ gonda boŋbeeray da fundi beeray, A maa ga ti dondako. Niine jareyaŋ futo no a ga goy d'a.
24Pyšný človek nadutý, ktorého meno je posmievač, robí všetko v drzej pýche.
25 Hawfuno ibaayo no g'a wi, Zama a kambey wangu goy.
25Žiadosť leňocha zabije jeho samého, lebo jeho ruky sa vzpečujú robiť;
26 A ga bini, a goono ga canse zaari me-a-me, Amma adilante wo ga no, a si boro ganji.
26každého dňa si dychtivo žiada; ale spravedlivý dáva a neskrblí.
27 Boro laalo sargayey ya fanta hariyaŋ no, Sanku fa saaya kaŋ a kand'ey da miila laalo.
27Obeť bezbožných je ohavnosťou, čím viacej, keď ju donesie v nešľachetnosti!
28 Tangari seedakoy ga halaci, Amma boro kaŋ ga maa ka gana, A ga hin ka salaŋ waati kulu.
28Lživý svedok zahynie, ale človek, ktorý čuje, bude hovoriť vždycky.
29 Boro laalo ga mo-koogay cabe, Amma adilante ga nga fonda tabbatandi.
29Bezbožný človek je tvrdý vo svojej tvári; ale úprimný uváži a upraví svoju cestu.
30 Laakal, wala fahamay, wala saaware si no kaŋ ga gaaba nda Rabbi.
30Neni múdrosti ani umnosti ani rady proti Hospodinovi.
31 I ga bari soola wongu hane se, Amma zaama teeyaŋo, Rabbi do no a ga fun.
31Kôň je pripravený ku dňu boja; ale záchrana je Hospodinova.