Zarma

Slovakian

Proverbs

23

1 Saaya kaŋ ni goono ga goro dabarikooni banda ŋwaari do, Ma laakal hal a ma boori nda haŋ kaŋ go ni jine.
1Keď sadneš jesť s panovníkom, dobre pozoruj toho, koho máš pred sebou,
2 Da ni ya laakal zaaro no ŋwaari gaa, Ma zaama daŋ ni karra gaa.
2a prilož si nôž na svoj hrtan, ak si pažravý.
3 Ma s'a laam'izey bini, Za kaŋ fafagay ŋwaari no.
3Nežiadaj jeho lakôt, lebo je to klamlivý pokrm.
4 Ma si ni boŋ fargandi duure ceeciyaŋ ra, Ma si ni laakal sinji a gaa.
4Neustávaj sa o to, aby si zbohatnul; od takej svojej rozumnosti upusť.
5 Waati kaŋ ni na ni moy sinji a gaa, Kala fap! a daray! Zama haciika arzaka ga te fata nga boŋ se, Danga zeeban cine kaŋ ga tun ka deesi ka koy kala beene.
5Či by si dal zaletieť svojim očiam naň, na bohatstvo, ktorého čo nevidieť neni? Lebo je isté, že si spravilo krýdla jako krýdla orla, a odletuje k nebesiam.
6 Ni ma si gunuwante ŋwaari ŋwa, Ma s'a laam'izey bini mo.
6Nejedz chleba závistného človeka ani nežiadaj jeho lakôt.
7 Zama danga mate kaŋ a goono ga miila nga bina ra, Yaadin mo no a go. A ga ne ni se: «Ma ŋwa, ma haŋ,» Amma a bina si ni gaa bo.
7Lebo jako smýšľa vo svojej duši, taký je; povie ti: Jedz a pi; ale jeho srdce nie je s tebou.
8 Looma kaŋ ni ŋwa, ni g'a yeeri, Ni sanni kaana mo ma daray ni se.
8Svoj kúsok, ktorý si zjedol, vyvrátiš a zmaríš svoje pekné slová.
9 Ma si salaŋ saamo hanga ra, Zama a ga donda ni sanney laakalo.
9Nehovor pred bláznom, lebo pohŕdne rozumnosťou tvojich rečí.
10 Ma si fari hirri seeda zeeno ganandi, Ma si furo alatuumey farey ra mo.
10Neprenášaj dávnej medze a nevchádzaj na pole sirôt.
11 Zama i Fansakwa ya gaabikooni no, A ga faasa i se ni gaa.
11Lebo ich vykupiteľ je mocný; on bude riešiť ich pravotu s tebou.
12 Ma ni bina ye dondonandiyaŋ ceeciyaŋ gaa, Ma ni hangey mo ye bayray sanni maayaŋ gaa.
12Zaveď svoje srdce ku kázni a svoje uši obráť k rečiam známosti!
13 Ma si ni kambe candi ka fay da zanka goojiyaŋ, Zama baa ni n'a kar da goobu, a si bu bo.
13Neunímaj kázne od chlapca; keď ho vyšľaháš prútom, nezomrie;
14 M'a kar da goobu, k'a fundo faaba Alaahara gaa.
14ty ho vyšľaháš prútom a jeho dušu vytrhneš z pekla.
15 Ay izo, da ni bina te laakal, Kulu ay bumbo bina mo ga maa kaani.
15Môj synu, ak bude tvoje srdce múdre, i moje srdce sa bude radovať.
16 Oho, ay bina ga to da farhã, Saaya kaŋ ni meyo ga hayey kaŋ ga saba ci.
16A moje ľadviny budú plesať, keď budú tvoje rty hovoriť veci, ktoré sú pravé.
17 Ni bina ma si canse zunubikooney gaa, Amma ni ma goro Rabbi humburkumay ra zaari me-a-me.
17Nech nezávidí tvoje srdce hriešnikom; ale radšej choď v bázni Hospodinovej celý deň.
18 Zama haciika a gonda alhakku, Ni beeja si fun mo.
18Lebo ak je v budúcnosti nejaká odmena, tvoje očakávanie nebude vyťaté.
19 Ya ay izo, ma maa, ma te laakal mo, Ma ni bina daŋ fonda gaa.
19Počuj, ty, môj synu, a buď múdry a uprav svoje srdce rovno cestou.
20 Ma si goro baji hankoy game ra, Wala borey kaŋ laakal ga zaaru ham ŋwaari gaa,
20Nebuď medzi pijanmi vína ani medzi žráčmi mäsa;
21 Zama borey kaŋ ga bugu nda ngey kaŋ laakal ga zaaru ŋwaari gaa wo, I ga aniya ka talka, Dusungu mo ga boro daabu nda zaara-zaara.
21lebo pijan a žráč schudobneje, a driemota oblieka v handry.
22 Ma hanga jeeri ni baaba kaŋ na ni hay se, Ma si donda ni nya waati kaŋ a zeen.
22Poslúchaj svojho otca, toho, ktorý ťa splodil, a nepohŕdni, keď sa zostarie, svojou matkou.
23 Ma cimi day, ma s'a neera, Oho, nga nda laakal, da dondonandiyaŋ, da fahamay.
23Kúp si pravdu a nepredaj jej, múdrosť, kázeň a rozumnosť.
24 Adilante baaba ga farhã gumo, Bora mo kaŋ na zanka laakalkooni hay ga du farhã a do.
24Radosťou plesá otec spravedlivého, a ten, kto splodil múdreho, raduje sa mu.
25 Naŋ ni nya da ni baaba ma maa kaani, Waybora kaŋ na ni hay, ma naŋ a ma farhã.
25Nech sa raduje tvoj otec i tvoja mať, a nech plesá tá, ktorá ťa porodila.
26 Ay izo, m'ay no ni bina, Naŋ mo ni bina ma maa ay fondey kaani.
26Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty.
27 Zama waykuuru ya goota no kaŋ ga guusu, Kaaruwa mo day kankamante no.
27Lebo smilnica je hlbokou jamou a úzkym hrdlom studnice cudzozemka.
28 Oho, a ga lamba danga kosarayko, A ga amaana ŋwaakoy baabandi Adam-izey game ra.
28Áno, úkladí jako zákerník a rozmnožuje medzi ľuďmi tých, ktorí robia neverne.
29 May no goono ga te: «Way! Way!» May no ga ne: «Kaari!» May no ka gonda yanje? May no goono ga guutu? May no bora kaŋ gonda maray-marayyaŋ kaŋ sinda sabaabu? May no ka bara nda mo ciray-ciray yaŋ?
29Komu beda, komu jaj, komu zvady, komu žaloba, komu rany darmo, komu rudá zamhlenosť očí?
30 Kala ngey, borey kaŋ ga gay duvan* haŋyaŋ do, Ngey kaŋ ga duvan margante ceeci.
30Tým, ktorí sa dlho zdržujú pri víne, tým, ktorí vchádzajú, aby vyhľadali miešané víno.
31 Ma si duvaŋo guna saaya kaŋ a te iciray, Saaya kaŋ a ga boosu gaasiya ra, Saaya kaŋ a ga zulli nda kaani.
31Nehľaď na víno, že rudne, že vydáva v poháre svoju farbu a lesk, že sa hladko kĺže dolu hrdlom.
32 A bananta a ga nama danga gondi, A ga hay danga gazama.
32Naposledy poštípe jako had a bodne jako bazilišek.
33 Ni moy ga hari yawyaŋ guna, Ni bina mo ga hari siiroyaŋ ci.
33Tvoje oči budú hľadieť na cudzie ženy, a tvoje srdce bude hovoriť prevrátené veci.
34 Oho, ni ga ciya danga boro kaŋ goono ga kani teeku bindi ra, Wala boro kaŋ kani hi daabuley yollo boŋ beene.
34A budeš ako ten, ktorý ležiac spí prostred mora, a jako ten, ktorý spí hore na vrchu stožiara.
35 Ni ga ne, «I n'ay kar, amma ay mana maa doori. I n'ay soote-soota, ay mana maray mo. Waati fo no ay mo ga hay? Ay ma ye k'a ceeci koyne hala hõ.»
35Povieš: Nabili ma, a nebolelo ma; natĺkli ma, a necítil som. Keď sa prebudím, urobím znova, pojdem to zase hľadať.