1 Irikoy wane bonkoono sanney, jawaabo kaŋ a nyaŋo n'a dondonandi nd'a neeya:
1Slová Lemuela, kráľa, v Massa, ktorým ho vyučovala jeho matka.
2 Ifo no, ya ay izo? Ifo no, ya ay ize gunda? Ifo nooya koyne, ya ay sarti izo?
2Čo, môj synu, a čo synu môjho lona, a čo, synu mojich sľubov?
3 Ma si ni gaabi no wayboro se, ni fondey mo, Ma s'i no boro kaŋ ga koyey halaci se.
3Nedaj svojej sily ženám ani svojich ciest tým, ktoré privodia kráľov na zkazu.
4 Manti bonkooney muraadu no, ya Irikoy bora, Manti bonkooney muraadu no i ma duvan* haŋ, Wala mo manti koy kayney wane no i ma ba baji!
4Nepatrí kráľom, Lemuelu, nepatrí kráľom piť víno ani pýtať sa: Kde je opojný nápoj? kniežatám.
5 A ma si ciya i ma haŋ ka dinya asariya, I ma kankamante fo kulu ciiti sara.
5Aby sa nenapil a nezabudol na to, čo je ustanovené, a nezmenil práva niktorého zo synov utrápených.
6 I ma baji no boro kaŋ go buuyaŋ me gaa se. Duvan* mo, i m'a no boro kaŋ ga maa taabi nga fundo ra se.
6Dajte opojný nápoj hynúcemu a víno tým, ktorí majú horkosť v duši.
7 A m'a haŋ ka dinya nda nga talkatara, A ma si tonton ka fongu nda nga masiiba.
7Nech sa napije a zabudne na svoju chudobu a nespomenie viacej na svoje trápenie.
8 Ma ni meyo feeri zama ni ma beebey gaa, Da borey kaŋ ga ti faaji izey kulu sabbay se mo.
8Otvor svoje ústa za nemého, k pravote všetkých synov, ktorí idú na mizinu.
9 Ma ni meyo feeri ka adilitaray ciiti te, Ni ma cimi ciiti te alfukaarey da jaŋaykoyey se.
9Otvor svoje ústa a súď spravedlivo a rozrieš pravotu chudobného a biedneho.
10 May no ga du wayboro kaŋ bine ga hanan? Zama a daymi hay ga bisa tondi hiir'ize caadante yaŋ.
10Kto najde statočnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly.
11 A kurnyo bina ga de a gaa, a si jaŋ riiba mo.
11Srdce jej muža jej dôveruje, a koristi nie je tam nedostatku.
12 Wando fundo jirbey kulu, A ga gomni te a se, manti laala bo.
12Robí mu dobré a nie zlé po všetky dni svojho života.
13 A ga feeji hamni nda haabu mo ceeci. A gonda himma nga kambe goyey ra.
13Hľadá vlnu a ľan a pracuje so záľubou svojimi rukami.
14 A ga hima danga hiyaŋ kaŋ ga dira ka koy fatawci, Nangu mooro no a ga nga ŋwaaro ceeci ka kande.
14Je ako kupecká loď, z ďaleka dováža svoj chlieb.
15 Za cino ga cindi no a ga tun, A ma nga almayaaley no ŋwaari, A ma goy fay-fay nga ize wayey se.
15Vstáva ešte za noci a dáva pokrm svojej čeľadi a to, čo patrí, svojim dievkam.
16 A ga laakal nda fari hal a ma boori, Gaa a m'a day. Nga kambey riiba no a ga reyzin* kali tilam d'a.
16Pomýšľa na pole a berie ho a z plodov svojich rúk sadí vinicu.
17 A ga guddu nda gaabi ka nga jasey gaabandi.
17Prepasuje silou svoje bedrá a posilňuje svoje ramená.
18 A ga faham da nga dillaŋtaray jinayey, Kaŋ riiba ŋwaari hariyaŋ no. A fitilla mo si bu cin.
18Zakúša, že je dobrý jej zárobok, ani vnoci nehasne jej svieca.
19 A ga nga kambe daŋ bindaari gaa, A kambe izey mo goono ga hanjal gaay.
19Svojimi rukami sahá po praslici a svojimi prsty drží vreteno.
20 A ga nga kambe salle alfukaarey se, Oho, a ga nga kambey salle jaŋaykoyey se.
20Svoju ruku otvára chudobnému a svoje ruky vystiera k biednemu.
21 A si karhã da hargu alwaati nga almayaaley se, Zama a windo kulu goono ga hargu kwaay taalamanteyaŋ daŋ.
21Nebojí sa za svoju čeľaď snehu, lebo všetka jej čeľaď je zaodiata v purpure, dvakrát farbenom.
22 A ga tangara baanoyaŋ te nga boŋ se, A bankaaray lin* kaymi hanno nda suniya no.
22Robí si pokrovce; kment a šarlát jej odev.
23 A kurnyo mo, i g'a bay faada meyo gaa, Waati kaŋ a ga goro kwaara arkusey game ra.
23Jej muž je známy v bránach, keď sedáva so starcami zeme.
24 Waybora ga lin bankaarayyaŋ te ka neera. A ga guddamayaŋ no nga dillaŋey kambey ra.
24Robí drahé plátno a predáva a opasky predáva Kananejcovi-kupcovi.
25 A daabiro ya gaabi nda beeray no, A laakal si tun alwaatey kaŋ ga kaa se.
25Jej odev je sila a krása a smeje sa budúcemu dňu.
26 A ga nga meyo feeri nda laakal, Gomni dondonandiyaŋ go no a deena boŋ.
26Svoje ústa otvára v múdrosti, a zákon milosti je na jej jazyku.
27 A ga laakal nda nga windo muraadey hal a ma boori. A si hawfunay ŋwaari ŋwa.
27Dozerá na chod a mravy svojho domu a nejie chleba liene a zaháľky.
28 A izey ga tun ka ne a se albarkante, Hala nd'a kurnyo mo, a g'a sifa ka ne:
28Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju:
29 «Wayboro ize boobo na hari hanno yaŋ te, Amma ni alhaalo bisa i kulu waney.»
29Mnohé vraj dcéry si zmužile počínaly; ale ty si ich prevýšila všetky.
30 Gaakuri gonda hiila, sogoyaŋ mo hari yaamo no, Amma wayboro kaŋ ga humburu Rabbi, i g'a sifa.
30Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená.
31 W'a no a kambe nafa haro ra. A goyey mo m'a saabu faada meyey ra.
31Dajte jej z ovocia jej rúk, a nech ju chvália v bránach jej skutky.