1 Da boro na yeeji wala feeji zay ka wi, wala mo a n'a neera no, kal a ma bana yeeji gu afa banando se, feeji mo, itaaci no afa banando se.
1"ถ้าผู้ใดลักวัวหรือแกะไปฆ่าหรือขาย ให้ผู้นั้นใช้วัวห้าตัวแทนวัวหนึ่งตัวและแกะสี่ตัวแทนแกะตัวหนึ่ง
2 D'i na zay di, a go zaytara gaa, i n'a kar kal a bu, a kuro sinda alhakku.
2ถ้าผู้ใดเห็นขโมยกำลังขุดช่องเข้าไปแล้วตีขโมยนั้นตาย ไม่ต้องทำให้โลหิตตกเพราะการตีคนนั้น
3 Amma da wayna fun a gaa, a kuro gonda alhakku. Kal a ma bana. D'a sinda hay kulu mo, kal i m'a neera a zaytara se.
3ถ้าดวงอาทิตย์ขึ้นแล้ว ต้องทำให้โลหิตตกเพราะการตีคนนั้น แต่ผู้ร้ายนั้นต้องให้ค่าชดใช้ ถ้าเขาไม่มีอะไรจะใช้ให้ ต้องขายตัวเขาเป็นค่าของที่ลักไปนั้น
4 D'i na haya kaŋ a zay din gar a kambe ra da fundi, da yeeji no, wala farkay, wala feeji, kal a m'a bana sorro hinka.
4ถ้าจับของที่ลักไปนั้นได้อยู่ในมือของเขาจะเป็นวัวก็ดี หรือลาก็ดี หรือแกะก็ดี ซึ่งยังเป็นอยู่ ขโมยนั้นต้องให้ค่าชดใช้เป็นสองเท่า
5 Da boro fo na fari wala reyzin* kali zamba, a na nga alman taŋ hal a kuru boro fo fari ra, kal a ma bana nga faro wala nga reyzin kalo albarka ra haŋ kaŋ ga boori ka bisa i kulu.
5ถ้าผู้ใดปล่อยให้สัตว์กินของในนา หรือในสวนองุ่นเสียไป หรือปล่อยสัตว์ของตน แล้วมันไปกินในนาของผู้อื่น เขาต้องให้ค่าชดใช้ โดยให้ของที่ดีที่สุดในนาของตน และของที่ดีที่สุดในสวนองุ่นของตนเป็นค่าเสียหาย
6 Da danji koma ka di karjiyaŋ ra, hal a to sinjiri gaa, wala jeeni kaŋ go nya gaa, wala a na fari ŋwa mo, bora kaŋ na danjo daŋ din, daahir a g'a bana.
6ถ้าจุดไฟที่กองหนาม และไฟลามไปติดกองข้าว หรือติดต้นข้าวซึ่งมิได้เกี่ยว หรือติดทุ่งนาให้ไหม้เสีย ผู้ที่จุดไฟนั้นต้องใช้ค่าเสียหายเต็มจำนวน
7 Da boro fo na nooru wala jinay kaŋ a ga gaay talfi nga gorokasino gaa, a binde i n'a zay bora din fuwo ra, d'i na zayo di, a m'a bana sorro hinka.
7ถ้าผู้ใดฝากเงินหรือสิ่งของไว้กับเพื่อนบ้านแล้วของนั้นถูกขโมยลักไปจากเรือนผู้นั้น ถ้าจับขโมยได้ ขโมยต้องใช้แทนเป็นสองเท่า
8 Amma d'i mana zayo di, i ma kande fu koyo alkaaley jine, i ma guna ka di hal a mana nga kamba daŋ nga gorokasino jinayo gaa.
8ถ้าจับขโมยไม่ได้ จงนำเจ้าของเรือนมาถึงพวกผู้พิพากษาเพื่อจะดูว่ามือของตนเองได้ลักสิ่งของของเพื่อนบ้านนั้นหรือไม่
9 Amaana ŋwaari kulu dumi se, da yeeji no, wala farkay, wala feeji wala bankaaray no, wala hay fo kulu kaŋ daray, kaŋ boro fo ga ne nga wane no, i ga kande i boro hinka kulu sanno alkaaley jine. Bora kaŋ boŋ alkaaley ga taalo dake din ga bana nga gorokasino se sorro hinka.
9ในคดีฟ้องร้องทุกอย่าง จะเป็นเรื่องวัว ลา แกะ หรือเสื้อผ้า หรือเรื่องสิ่งของใดๆที่หายไป ถ้ามีคนมาอ้างว่าสิ่งนี้สิ่งนั้นเป็นของตน จงนำคดีของคู่ความนั้นไปถึงพวกผู้พิพากษา พวกผู้พิพากษานั้นจะตัดสินว่าผู้ใดผิด ผู้นั้นจะต้องใช้ค่าชดใช้เป็นสองเท่า
10 Da boro fo talfi nga gorokasino gaa farkay wala yeeji wala feeji wala alman kulu kaŋ dumi no, a m'a gaay se, nga no, a bu, wala a maray, wala i n'a gaaray, boro kulu mana di a mo --
10ถ้าผู้ใดฝากลาหรือวัว หรือแกะ หรือสัตว์ใดๆไว้กับเพื่อนบ้าน และสัตว์นั้นเกิดตายลงหรือเป็นอันตราย หรือมีผู้ไล่ต้อนไปจากบ้านนั้นโดยไม่มีใครเห็น
11 waato din gaa no i g'i boro hinka daŋ i ma ze da Rabbi hal a mana nga kambe daŋ nga gorokasino arzaka gaa. Haro koyo g'a zeyaŋo ta, a s'a bana mo.
11ต้องให้ผู้รับฝากนั้นปฏิญาณตัวต่อเพื่อนบ้านต่อพระพักตร์พระเยโฮวาห์เพื่อดูว่า มือของเขาลักของของเพื่อนบ้านนั้นจริงหรือไม่ แล้วเจ้าของนั้นจะต้องยินยอม ผู้รับฝากนั้นไม่ต้องให้ค่าชดใช้
12 Da mo i n'a zay a gaa no, a ga bana koyo se.
12แต่ถ้าสัตว์นั้นถูกลักไป ขณะเมื่อผู้รับฝากอยู่ด้วย ผู้รับฝากต้องให้ค่าชดใช้แก่เจ้าของ
13 Amma da hay fo no k'a tooru-tooru, a ma kande toorimo seeda se. A si haya kaŋ i tooru din bana.
13ถ้ามีสัตว์ร้ายมากัดฉีกสัตว์นั้นตาย จงเอาซากมาให้ตรวจดูเป็นหลักฐาน แล้วผู้รับฝากไม่ต้องให้ค่าชดใช้แทนสัตว์ถูกกัดฉีกนั้น
14 Da boro na alman hi nga gorokasin gaa, d'a maray, wala mo a bu, koyo si a banda, daahir bora ga bana koyo se.
14ถ้าผู้ใดยืมสิ่งใดๆไปจากเพื่อนบ้านแล้วเกิดเป็นอันตราย หรือตายระหว่างเวลาที่เจ้าของไม่อยู่ ผู้ยืมต้องให้ค่าชดใช้เต็มตามจำนวน
15 Amma da koyo go almano banda, a s'a bana. Da sufuray hari mo no, a ga kay nga sufuray nooro me.
15ถ้าเจ้าของอยู่ด้วย ผู้ยืมไม่ต้องให้ค่าชดใช้ ถ้าเป็นของเช่า ให้คิดแต่ค่าเช่าเท่านั้น
16 Da boro fo na wandiyo kaŋ i mana di boro fo se hiila ka kani nd'a, daahir no a g'a hiijay nooro bana, wandiya ma ciya a wande mo.
16ถ้าผู้ใดล่อลวงหญิงพรหมจารีที่ยังไม่มีคู่หมั้นและนอนร่วมกับหญิงนั้น ผู้นั้นจะต้องเสียเงินสินสอด และต้องรับหญิงนั้นเป็นภรรยาของตน
17 Da wandiya baabo wangu k'a hiijandi a se mo, kulu nda yaadin a ga hiijay nooro bana sanda mate kaŋ cine i ga bana wandiyo se.
17ถ้าบิดาไม่ยอมอย่างเด็ดขาดที่จะยกหญิงนั้นให้เป็นภรรยา เขาก็ต้องเสียเงินเท่าสินสอดตามธรรมเนียมสู่ขอหญิงพรหมจารีนั้นดุจกัน
18 Ni ma si naŋ wayboro ziima ma funa.
18สำหรับหญิงแม่มด เจ้าอย่าให้รอดชีวิตอยู่เลย
19 Boro kulu kaŋ ga kani nda alman mo, daahir i g'a koy wi.
19ผู้ใดร่วมประเวณีกับสัตว์ ผู้นั้นจะต้องถูกลงโทษถึงตาย
20 Boro kaŋ ga sargay salle de-koy fo se, kaŋ manti Rabbi hinne no, i m'a koy halaci soosay.
20ผู้ใดถวายบูชาแด่พระต่างๆเว้นแต่พระเยโฮวาห์องค์เดียว ผู้นั้นต้องถูกทำลายเสียสิ้น
21 Ni ma si yaw taabandi, ni ma s'a kankam mo, zama araŋ mo na yawtaray te Misira laabo ra.
21เจ้าอย่าบีบบังคับหรือข่มเหงคนต่างด้าวเลย เพราะเจ้าทั้งหลายเคยเป็นคนต่างด้าวอยู่ในประเทศอียิปต์
22 Ni ma si wayboro kaŋ kurnye bu, wala alatuumi taabandi.
22อย่าข่มเหงหญิงม่ายหรือลูกกำพร้าพ่อเลย
23 Da ni n'i kankam baa kayna hal i hẽ ay gaa mo, mate kulu kaŋ no, haciika ay ga maa i hẽeno.
23ถ้าเจ้าข่มเหงเขาโดยวิธีใดก็ตาม และเขาร้องทุกข์ถึงเรา เราจะฟังคำร้องทุกข์ของเขาแน่ๆ
24 Ay futa mo ga tun sanda danji, ay g'araŋ wi da takuba. Araŋ wandey mo ga ciya kurnye si, araŋ izey mo ga ciya alatuumiyaŋ.
24ความโกรธของเราจะพลุ่งขึ้น และเราจะประหารเจ้าด้วยดาบ ภรรยาของเจ้าจะต้องเป็นม่าย และบุตรของเจ้าจะต้องเป็นกำพร้าพ่อ
25 Da ni na nooru garaw daŋ ay borey ra talka kaŋ go ni banda gaa, ni ma si ciya a se danga garaw-gar-hãako, ni ma si nooru nda riiba daŋ a gaa mo.
25ถ้าเจ้าให้พลไพร่ของเราคนใดที่เป็นคนจนและอยู่กับเจ้ายืมเงินไป อย่าถือว่าตนเป็นเจ้าหนี้ และอย่าคิดดอกเบี้ยจากเขา
26 Da ni na taafe ta ni gorokasin gaa tolme, sikka si kala ni m'a yeti a se hala wayna ga kaŋ,
26ถ้าเจ้าได้รับเสื้อคลุมของเพื่อนบ้านไว้เป็นของประกัน จงคืนของนั้นให้เขาก่อนตะวันตกดิน
27 zama woodin hinne no ga ti a daabuyaŋ haro. A gaa-kuuro bankaara nooya, ifo ra no a ga jirbi? A ga ciya mo, saaya kaŋ a hẽ ay gaa, ay ga maa, zama ay ya gomnikoy no.
27เพราะเขามีเสื้อคลุมตัวนั้นตัวเดียวเป็นเครื่องปกคลุมร่างกาย มิฉะนั้นเวลานอนเขาจะเอาอะไรห่มเล่า ต่อมาเมื่อเขาทูลร้องทุกข์ต่อเรา เราจะสดับฟังเพราะเราเป็นผู้มีเมตตากรุณา
28 Ni ma si Irikoy wow. Ni ma si ni jama jine bora laali.
28อย่าด่าพระเจ้า หรือสาปแช่งผู้ปกครองชนชาติของเจ้าเลย
29 Ni ma si naŋ ni fari albarka nooyaŋ ma gay wiyaŋo zaaro ra, da ni reyzin* izey hari jina. Ni ize alboro hay-jine kulu mo, ni g'ay no nd'a.
29อย่าชักช้าที่จะนำพืชผลและน้ำผลไม้อันแรกของเจ้ามาถวายพระเจ้า จงถวายบุตรชายหัวปีของเจ้าให้แก่เรา
30 Yaadin mo no ni ga te da ni hawey da ni feejey. Jirbi iyye no a ga goro nga nyaŋo banda, jirbi ahakkanta hane mo ni m'a no ay se.
30สำหรับวัวและแพะแกะของเจ้า จงทำดังนั้นเหมือนกัน ให้ลูกมันอยู่กับแม่เจ็ดวัน ถึงวันที่แปดจงพามาถวายแก่เรา
31 Araŋ ga goro boro hananteyaŋ ay se. Woodin se no araŋ ma si ham kulu kaŋ ganji ham tooru-tooru ŋwa, araŋ g'a furu no hansey se.
31เจ้าทั้งหลายเป็นคนบริสุทธิ์อุทิศแก่เรา เหตุฉะนั้นเนื้อสัตว์ที่ถูกกัดตายในทุ่งนา เจ้าอย่ากินเลย จงทิ้งให้สุนัขกินเสีย"