1БАЪД аз он боз Исо дар соҳили баҳри Табария ба шогирдон зоҳир шуд. Зоҳир шуданаш ин тавр буд:
1Oti toe, Yesus mpopehuwu woto-na hangkani-pi hi ana'guru-na, hi wiwi' Rano Tiberias. Hewa toi tutura-na:
2Шимъӯни Петрус, Тумо, ки Экизак номида мешуд, Натанъил, ки аз Қонои Ҷалил буд, писарони Забдой ва ду нафари дигар аз шогирдони Ӯ бо ҳам буданд.
2Ba hangkuja dua ana'guru-na morumpu hi ria. Simon Petrus, Tomas to ra'atu Ntomoropa', Natanael ngkai Kana hi Galilea, to rodua ana' Zebedeus, pai' rodua ana'guru ntani' -na.
3Ва Шимъӯни Петрус ба онҳо гуфт: «Мехоҳам ба сайди моҳй биравам». Ба вай гуфтанд: «Мо низ ҳамроҳи ту меравем». Дарҳол рафта, ба қаиқ савор шуданд, ва он шаб чизе сайд накарданд.
3Na'uli' Simon Petrus hi doo-na: "Hilou-a-kuna mebau'." Ra'uli' doo-na: "Hilou wo'o-ka-kaiwo." Hilou mpu'u-ramo mohawi' sakaya pai' -ra mojala' hi rano. Aga hamengia toe, uma ria hama'aa woko' jala' -ra.
4Вақте ки субҳ шуд, Исо дар соҳил истода буд, лекин шогирдон надонистанд, ки ин Исост.
4Parabaja-mi, Yesus mokore hi talinti, aga uma ra'incai Kayesus-na.
5Исо ба онҳо гуфт: «Эй фарзандон! Оё назди шумо хӯроке ҳаст?» Ба Ӯ ҷавоб доданд: «Не».
5Na'uli' -raka: "Ana' -ku, ria wa bau' -nie?" Ra'uli': "Uma-di ria-e."
6Ӯ ба онҳо гуфт: «Тӯрро ба тарафи рости қаиқ биандозед, ва хоҳед ёфт». Онҳо андохтанд, ва аз бисьёрии моҳӣ онро кащида натавонистанд.
6Na'uli' -raka: "Tene' hi mali ngka'ana sakaya jala' -ni, bate morasi' -koi mpai'." Ratene' mpu'u-mi jala' -ra, pai' uma-pi rakulei' mpodii', apa' uma mowo kawori' -na uru to hi rala-na.
7Он шогйрде ки Исо дӯст медошт, ба Петрус гуфт: «Ин Худованд аст». Чун Шимъӯни Петрус шунид, ки ин Худованд аст, ҷомаашро ба худ печонд, чунки бараҳна буд, ва худро дар баҳр андохт;
7Ngkai ree, ana'guru to nape'ahi' Yesus mpo'uli' -ki Petrus: "Pue' -hana toe-e mai!" Mpo'epe toe-di Petrus, kana'unco' -nami baju-na (apa' uma-i mobajui), nahoo' hi hope' -na, pai' mengkalitowo' -imi hilou hi rala ue, monangu hilou hi role-na.
8Ва шогирдони дигар бо қаиқ омаданд, - зеро ки аз соҳил дур набуданд, балки қариб ба дусад зироъ, - ва тӯри пур аз моҳиро кашиданд.
8Ana'guru to ntani' -na, bate hi rala sakaya moto-ra, mpodii' jala' to ponu' uru hilou hi wiwi' rano. Uma-ra molaa rahi ngkai role-na, kira-kira ha'atu mete-wadi.
9Ва чун ба ҳушкй баромаданд, оташи афрӯҳта ва моҳии бар он гузошташуда ва нон диданд.
9Kamana'u-ra hi role-na, rahilo-rawo ria-mi apu to rapobaa hi ree hante wuri to morea', pai' hi lolo apu ria uru pai' ria wo'o roti.
10Исо ба онҳо гуфт: «Аз он моҳие ки ҳозир сайд кардед, биёред».
10Na'uli' Yesus mpo'uli' -raka: "Keni-mi tumai ba hangkuja ma'a uru woko' jala' -nie."
11Шимъӯни Петрус рафта, тӯрро пур аз моҳиёни бузург, ки саду панҷоҳу се адад буданд, ба хушкӣ кащид, ва бо вуҷуди бисьёрии моҳӣ тӯр надарид.
11Simon Petrus ngkahe' hi sakaya pai' nadii' jala' -na tumai hi role-na. Jala' toe bihi' hante uru to bohe: ha'atu lima mpulu' tolu ma'a kadea-ra. Aga nau' wae kawori' -na, uma moto morenta jala' toe.
12Исо ба онҳо гуфт: «Биёед, хӯрок бихӯред». Лекин аз шогирдон касе ҷуръат накард, ки аз Ӯ бипурсад: "Ту кистӣ?" Зеро медонистанд, ки ин Худованд аст.
12Na'uli' Yesus: "Mai-tamo moduhu." Uma ria haduaa ana'guru to daho' mpekune' -i: "Hema-ko?" apa' monoto-mi hi nono-ra Kahi'a-na mpu'u-mi Pue'.
13Ва Исо пеш омада, нонро гирифт ва ба онҳо дод, ва ҳамчунин моҳиро.
13Hilou-imi Yesus mpo'ala' roti pai' nawai' -raka. Napohewa toe wo'o hante bau' uru.
14Ин бори сеюм буд, ки Исо, пас аз эҳьё шуданаш аз мурдагон, ба шогирдони Худ зоҳир шуд.
14Tohe'i katolu ngkani-nami Yesus mpopehuwu woto-na hi ana'guru-na ngkai katuwu' -na nculii'.
15Баъд аз хӯрок хӯрданашон, Исо ба Шимъӯни Петрус гуфт: «Эй Шимъӯн ибнн Юнус! Оё Маро бештар аз инҳо дӯст медорӣ?» Ба Ӯ гуфт: «Оре, Худовандо! Ту медонӣ, ки Туро дӯст медорам». Ба вай гуфт: «Барраҳои Маро бичарон».
15Ka'oti-ra ngkoni', na'uli' Yesus mpo'uli' -ki Simon Petrus: "Simon ana' Yohanes, ha nupe'ahi' -a meliu ngkai doo-nu toera lau mpe'ahi' -a?" Na'uli' Petrus: "Io', nu'inca moto Pue', kakupoka'ahi' -nue." Na'uli' Yesus: "Ane wae, podoo ana' bima-ku."
16Боз бори дигар ба вай гуфт: «Эй Шимъӯн ибни Юнус! Оё Маро дӯст медорӣ?» Ба Ӯ гуфт: «Оре, Худовандо! Ту медонӣ, ки Туро дӯст медорам». Ба вай гуфт: «Гусфандони Маро чӯпонӣ намо».
16Oti toe, Yesus mpekune' Petrus karongkani-na: "Simon, ana' Yohanes, ha nupe'ahi' -a?" Na'uli' Petrus: "Io', nu'inca moto Pue', kakupoka'ahi' -nue." Na'uli' Yesus: "Ane wae, ewu-ra bima-ku."
17Ва бори сеюм ба вай гуфт: «Эй Шимъӯн ибни Юнус! Оё Маро дӯст медорӣ?» Петрус ғамгин шуд, ки бори сеюм аз вай пурсид: "Оё Маро дӯст медорӣ?" ва ба Ӯ гуфт: «Худовандо! Ту аз ҳама чиз воқиф ҳастй; Ту медонӣ, ки Туро дӯст медорам». Исо ба вай гуфт: «Гӯсфандони Маро бичарон;
17Ngkai ree, Yesus mpekune' -i katolu ngkani-na: "Simon, ana' Yohanes, ha nupoka'ahi' mpu'u-a?" Peda' -mi nono-na Petrus, apa' Yesus mpekune' -i tolu ngkani ba napoka'ahi' mpu'u-i. Jadi', na'uli' Petrus: "Pue', nu'inca hawe'ea-na. Nu'inca kakupoka'ahi' -nu." Na'uli' Yesus: "Ane wae, podoo bima-ku.
18Ба ростӣ, ба ростй ба ту мегӯям: вакте ки ҷавон будй, камаратро худат мебастӣ ва ба ҳар ҷо, ки мехостӣ, мерафтӣ; лекин вакте ки пир шавӣ, дастҳоятро дароз хоҳӣ кард, вадигаре туро баста, ба он ҷое ки намехоҳй, туро хоҳад бурд».
18Makono mpu'u lolita-ku toi: Bula-nu mongura-pidi, iko moto mpehoo' abe' hi hope' -nu, pai' -ko hilou hiapa konoa-nu. Aga ane motu'a-poko mpai', nutonu pale-nu rahoo' tau ntani' -na, pai' -ko rakeni hilou hi ka'umaa-na nupokonoi."
19Чунин гуфт, то ишорат кунад, ки бо чӣ гуна фавт вая бояд Худоро ҷалол диҳад. Ва чун инро гуфт, ба вай фармуд: «Аз ақиби Ман биё».
19Hante walatu toe, Yesus mpolowa beiwa Petrus rapatehi mpai', bona mpobila' Alata'ala. Oti toe, na'uli' wo'o-mi Yesus, mpo'uli' -ki Petrus: "Tuku' -ama!"
20Петрус ба атроф нигоҳ карда, дид, ки он шогирде ки Исо дӯст медошт, аз ақиби онҳо меояд, ва ин ҳамон буд, ки дар вақти таоми шом бар сандуки синаи Ӯ такья зада, гуфта буд: «Худовандо! Кист он ки Туро таслим мекунад?»
20Ngkai ree, kame'ili' -nami Petrus, mpohilo-i ana'guru to nape'ahi' Yesus mpotuku' -ra. (Ana'guru toe-mi to mohura ncori Yesus bula-ra ngkoni' ngkabengia pai' mpekune' -i: "Pue', hema-idi mpai' to mpobalu' -koe?")
21Чун Петрус вайро дид, ба Исо гуфт: «Худовандо! Окибати ин чӣ хоҳад буд?»
21Kanahilo-na Petrus ana'guru toe, napekune' hi Yesus: "Pue', beiwa-i-hawo mpai' doo-ku toii-e?"
22Исо ба вай гуфт: «Агар хости Ман ин бошад, ки то вакти омаданам вай бимонад, ин ба ту чй даҳл дорад? Аз ақиби Ман биё».
22Na'uli' Yesus: "Ane konoa-ku tuwu' ncuu-i duu' -ku rata nculii' mpai', uma mingki' nu'inca iko! Wule' tuku' -ama-hana."
23Бинобар ин дар миёни бародарон чунин сухан паҳн шуд, ки он шогирд нахоҳад мурд. Лекин Исоба вайнагуфт, ки вай нахоҳад мурд, балки гуфт: «Агар хости Ман ин бошад, ки то вакти омаданам вай бимонад, ин ба ту чӣ дахл дорад?»
23Ngkai ree, molele-mi kareba hi topetuku' Yesus, to mpo'uli' ka'uma-na mpai' mate ana'guru toei. Ntaa' bela-di-hawo toe to na'uli' Yesus-e. Api' wae-di-hawo: "Ane konoa-ku tuwu' ncuu-i duu' -ku rata nculii', uma mingki' nu'inca iko."
24Ва ин шогирдест, ки ба ин чизҳо шаҳодат медиҳад ва инҳоро навишт; ва мо медонем, ки шаҳодати вай рост аст.
24Ana'guru toe-imi to mpohilo hawe'ea to jadi' toe, pai' to mpo'uli' posabi' -na. Hi'a-mile to mpo'uki' sura toi-e. Pai' ta'inca kamakono-na lolita-na toi.
25Боз бисьёр аъмоли дигаре Исо ба ҷо овард, ки агар муфассалан навишта шавад, ба гумонам, тамоми дуньё ҳам он китобҳои навишташударо гунҷоиш дода наметавонист. Омин.
25Wori' -pidi to ntani' -ntani' -na to nababehi Yesus. Ane rapa' -na butu nyala-na to nababehi toe ra'uki' hi rala buku, kupekiri nau' humalili' dunia' toi rapontimamahii-ki, ba kana uma-i liu apa' wori' lia buku.