1Hizkiyanın krallığının on dördüncü yılında Asur Kralı Sanherib, Yahudanın surlu kentlerine saldırıp hepsini ele geçirdi.
1A stalo sa v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, že prišiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým, ohradeným, a zaujal ich.
2Komutanını büyük bir orduyla Lakişten Yeruşalime, Kral Hizkiyaya gönderdi. Komutan Çırpıcı Tarlası yolunda, Yukarı Havuzun su yolunun yanında durdu.
2A assýrsky kráľ poslal Rabsákeho z Lachiša do Jeruzalema ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom. A zastál pri vodovode horného rybníka, pri hradskej poľa valchárovho.
3Saray sorumlusu Hilkiya oğlu Elyakim, Yazman Şevna ve devlet tarihçisi Asaf oğlu Yoah onu karşılamaya çıktı.
3A vyšiel k nemu Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár.
4Komutan onlara şöyle dedi: ‹‹Hizkiyaya söyleyin. ‹Büyük kral, Asur Kralı diyor ki: Güvendiğin şey ne, neye güveniyorsun?
4A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Aká je to nádej, na ktorú sa nadeješ?
5Savaş tasarıların ve gücün boş laftan başka birşey değil diyorum. Kime güveniyorsun da bana karşı ayaklanıyorsun?
5Riekol som: Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! A tak teraz na koho sa to nadeješ, že si sa mi sprotivil?
6İşte sen şu kırık kamış değneğe, Mısıra güveniyorsun. Bu değnek kendisine yaslanan herkesin eline batar, deler. Firavun da kendisine güvenenler için böyledir.
6Hľa, spoľahol si sa na palicu tej nalomenej trstiny, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho.
7Yoksa bana, Tanrımız RABbe güveniyoruz mu diyeceksiniz? Hizkiyanın Yahuda ve Yeruşalim halkına, yalnız bu sunağın önünde tapınacaksınız diyerek tapınma yerlerini, sunaklarını ortadan kaldırdığı Tanrı değil mi bu?›
7A keď mi povieš: Na Hospodina, svojho Boha sa nadejeme! Či nie je to ten, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať!?
8‹‹Haydi, efendim Asur Kralıyla bahse giriş. Binicileri sağlayabilirsen sana iki bin at veririm.
8A teraz, nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov.
9Mısırın savaş arabalarıyla atlıları sağlayacağına güvensen bile, efendimin en küçük rütbeli komutanlarından birini yenemezsin!
9A jako by si potom mohol odolať jednému kniežaťu, niektorému z najmenších služobníkov môjho pána, hoci sa spoliehaš na Egypt, na vozy a na jazdcov?
10Dahası var: RABbin buyruğu olmadan mı saldırıp ülkeyi yıkmak için yola çıktığımı sanıyorsun? RAB, ‹Git, o ülkeyi yık› dedi.››
10A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tejto zemi, aby som ju zkazil? Veď Hospodin mi riekol: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju!
11Elyakim, Şevna ve Yoah, ‹‹Lütfen biz kullarınla Aramice konuş›› diye karşılık verdiler, ‹‹Çünkü biz bu dili anlarız. Yahudice konuşma. Surların üzerindeki halk bizi dinliyor.››
11Na to riekol Elijakim, Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom aramejsky, lebo veď rozumieme a nehovor nám židovsky pred ľudom, ktorý je na múre.
12Komutan, ‹‹Efendim bu sözleri yalnız size ve efendinize söyleyeyim diye mi gönderdi beni?›› dedi, ‹‹Surların üzerinde oturan bu halka, sizin gibi dışkısını yemek, idrarını içmek zorunda kalacak olan herkese gönderdi.››
12Ale Rabsáke povedal: Či len k tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? Či azda nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami?
13Sonra ayağa kalkıp Yahudi dilinde bağırdı: ‹‹Büyük kralın, Asur Kralının sözlerini dinleyin!
13Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky a riekol: Počujte slová toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa!
14Kral diyor ki, ‹Hizkiya sizi aldatmasın, o sizi kurtaramaz.
14Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš, lebo vás nebude môcť vytrhnúť!
15RAB bizi mutlaka kurtaracak, bu kent Asur Kralının eline geçmeyecek diyen Hizkiyaya kanmayın, RABbe güvenmeyin.
15Ani nech vás nenahovára Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin; nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa.
16Hizkiyayı dinlemeyin.› Çünkü Asur Kralı diyor ki, ‹Teslim olun, bana gelin. Böylece ben gelip sizi kendi ülkeniz gibi bir ülkeye -tahıl ve yeni şarap, ekmek ve üzüm dolu bir ülkeye- götürene kadar herkes kendi asmasından, kendi incir ağacından yiyecek, kendi sarnıcından içecek.
16Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite požehnania a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne,
18‹‹ ‹Hizkiya, RAB bizi kurtaracak diyerek sizi aldatmasın. Ulusların ilahları ülkelerini Asur Kralının elinden kurtarabildi mi?
17dokiaľ neprijdem a nepoberiem vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc.
19Hani nerede Hamanın, Arpatın ilahları? Sefarvayimin ilahları nerede? Samiriyeyi elimden kurtarabildiler mi?
18Nech vás nezvodí Ezechiáš hovoriac: Hospodin nás vytrhne. Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa?
20Bütün bu ülkelerin ilahlarından hangisi ülkesini elimden kurtardı ki, RAB Yeruşalimi elimden kurtarabilsin?› ›› halk (bkz. 2Kr.17:24,31; 18:34).
19Kde sú bohovia Chamatu a Arpadu? Kde sú bohovia Sefarvajima? A či vytrhli Samáriu z mojej ruky?
21Herkes sustu, komutana tek sözle bile karşılık veren olmadı. Çünkü Kral Hizkiya, ‹‹Karşılık vermeyin›› diye buyurmuştu.
20Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky?
22Sonra saray sorumlusu Hilkiya oğlu Elyakim, Yazman Şevna ve devlet tarihçisi Asaf oğlu Yoah giysilerini yırttılar ve gidip komutanın söylediklerini Hizkiya'ya bildirdiler.
21A oni mlčali a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov povediac: Neodpovedajte mu!
22Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.