1RABbin gazap değneği altında acı çeken adam benim.
1Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti.
2Beni güttü,Işıkta değil karanlıkta yürüttü.
2Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla.
3Evet, dönüp dönüp bütün gün bana elini kaldırıyor.
3Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň.
4Etimi, derimi yıprattı, kemiklerimi kırdı.
4Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti.
5Beni kuşattı,Acı ve zahmetle sardı çevremi.
5Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou.
6Çoktan ölmüş ölüler gibiBeni karanlıkta yaşattı.
6Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy.
7Çevreme duvar çekti, dışarı çıkamıyorum,Zincirimi ağırlaştırdı.
7Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz.
8Feryat edip yardım isteyince deDuama set çekiyor.
8I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou.
9Yontma taşlarla yollarımı kesti,Dolaştırdı yollarımı.
9Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal.
10Benim için O pusuya yatmış bir ayı,Gizlenmiş bir aslandır.
10Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach.
11Yollarımı saptırdı, paraladı,Mahvetti beni.
11Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým.
12Yayını gerdi, okunu savurmak içinBeni nişangah olarak dikti.
12Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele.
13Oklarını böbreklerime sapladı.
13Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla.
14Halkımın önünde gülünç düştüm,Gün boyu alay konusu oldum türkülerine.
14Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.
15Beni acıya doyurdu,Bana doyasıya pelinsuyu içirdi.
15Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou.
16Dişlerimi çakıl taşlarıyla kırdı,Kül içinde diz çöktürdü bana.
16Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola.
17Esenlik yüzü görmedi canım,Mutluluğu unuttum.
17Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré.
18Bu yüzden diyorum ki,‹‹Dermanım tükendi,RABden umudum kesildi.››
18A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina.
19Acımı, başıboşluğumu,Pelinotuyla ödü anımsa!
19Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed.
20Hâlâ onları düşünmekteVe sıkılmaktayım.
20Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.
21Ama şunu anımsadıkça umutlanıyorum:
21Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem:
22RABbin sevgisi hiç tükenmez,Merhameti asla son bulmaz; sayesinde yok olmadık.››
22Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania.
23Her sabah tazelenir onlar,Sadakatin büyüktür.
23Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť.
24‹‹Benim payıma düşen RABdir›› diyor canım,‹‹Bu yüzden Ona umut bağlıyorum.››
24Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho.
25RAB kendisini bekleyenler,Onu arayan canlar için iyidir.
25Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá.
26RABbin kurtarışını sessizce beklemek iyidir.
26Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.
27İnsan için boyunduruğu gençken taşımak iyidir.
27Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti.
28RAB insana boyunduruk takınca,İnsan tek başına oturup susmalı;
28Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.
29Umudunu kesmeden yere kapanmalı,
29Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej.
30Kendisine vurana yanağını dönüpUtanca doymalı;
30Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy.
31Çünkü Rab kimseyi sonsuza dek geri çevirmez.
31Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky.
32Dert verse de,Büyük sevgisinden ötürü yine merhamet eder;
32Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.
33Çünkü isteyerek acı çektirmez,İnsanları üzmez.
33Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.
34Ülkedeki bütün tutsakları ayak altında ezmeyi,
34Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy,
35Yüceler Yücesinin huzurunda insan hakkını saptırmayı,
35zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho,
36Davasında insana haksızlık etmeyiRab doğru görmez.
36prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel?
37Rab buyurmadıkça kim bir şey söyler de yerine gelir?
37Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?
38İyilikler gibi felaketler de Yüceler Yücesinin ağzından çıkmıyor mu?
38Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?
39İnsan, yaşayan insanNiçin günahlarının cezasından yakınır?
39Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy?
40Davranışlarımızı sınayıp gözden geçirelim,Yine RABbe dönelim.
40Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi!
41Ellerimizin yanısıra yüreklerimizi de göklerdeki Tanrıya açalım:
41Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach!
42‹‹Biz karşı çıkıp başkaldırdık,Sen bağışlamadın.
42My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil.
43Öfkeyle örtünüp bizi kovaladın,Acımadan öldürdün.
43Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si.
44Dualar sana erişmesin diyeBulutları örtündün.
44Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba.
45Uluslar arasında bizi pisliğe, süprüntüye çevirdin.
45Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov.
46Düşmanlarımızın hepsi bizimle alay etti.
46Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia.
47Dehşet ve çukur, kırgın ve yıkım çıktı önümüze.››
47Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie.
48Kırılan halkım yüzündenGözlerimden sel gibi yaşlar akıyor.
48Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu.
49Durup dinmeden yaş boşanıyor gözümden,
49Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania,
50RAB göklerden bakıp görünceye dek.
50dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies.
51Kentimdeki kızların halini gördükçeYüreğim sızlıyor.
51Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta.
52Boş yere bana düşman olanlar bir kuş gibi avladılar beni.
52Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny.
53Beni sarnıca atıp öldürmek istediler,Üzerime taş attılar.
53Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením.
54Sular başımdan aştı, ‹‹Tükendim›› dedim.
54Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne!
55Sarnıcın dibinden seni adınla çağırdım, ya RAB;
55Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy.
56Sesimi, ‹‹Ahıma, çağrıma kulağını kapama!›› dediğimi duydun.
56Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc!
57Seni çağırınca yaklaşıp, ‹‹Korkma!›› dedin.
57Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa!
58Davamı sen savundun, ya Rab,Canımı kurtardın.
58Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život.
59Bana yapılan haksızlığı gördün, ya RAB,Davamı sen gör.
59Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd!
60Benden nasıl öç aldıklarını,Bana nasıl dolap çevirdiklerini gördün.
60Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne.
61Aşağılamalarını, ya RAB,Çevirdikleri bütün dolapları,Bana saldıranların dediklerini,Gün boyu söylendiklerini duydun.
61Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne,
63Oturup kalkışlarına bak,Alay konusu oldum türkülerine.
62slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa.
64Yaptıklarının karşılığını ver, ya RAB.
63Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.
65İnat etmelerini sağla,Lanetin üzerlerinden eksilmesin.
64Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk!
66Göklerinin altından öfkeyle kovala, yok et onları, ya RAB.
65Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich.
66Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.