1Ya RAB, neden uzak duruyorsun,Sıkıntılı günlerde kendini gizliyorsun?
1Prečo, ó, Hospodine, stojíš zďaleka? Prečo sa skrývaš v časoch súženia?
2Kötüler gururla mazlumları avlıyor,Mazlumlar kötülerin kurduğu tuzağa düşüyor.
2V pýche bezbožného ohnive prenasledujú biedneho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vymýšľajú!
3Kötü insan içindeki isteklerle övünür,Açgözlü insan RABbe lanet okur, Onu hor görür.
3Lebo sa honosí bezbožník nad dosiahnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hospodina.
4Kendini beğenmiş kötü insan Tanrıya yönelmez,Hep, ‹‹Tanrı yok!›› diye düşünür.
4Bezbožník podľa vysokosti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všetka jeho myseľ je, že niet Boha.
5Kötülerin yolları her zaman başarıya götürür.Öyle yücedir ki senin yargıların,Kötüler anlayamaz, düşmanına burun kıvırır.
5Jeho cesty sú zdarné každého času. Podľa jeho mienky sú tvoje súdy vysoko od neho; pyšne fúka na všetkých svojich nepriateľov.
6İçinden, ‹‹Ben sarsılmam›› der,‹‹Hiçbir zaman sıkıntıya düşmem.››
6Hovorí vo svojom srdci: Nepohnem sa z pokolenia na pokolenie, pretože neprijdem do zlého.
7Ağzı lanet, hile ve zulüm dolu,Dilinin altında kötülük ve fesat saklı.
7Jeho ústa sú plné kliatby, lesti a úžerného útisku; pod jeho jazykom je trápenie a márnosť.
8Köylerin çevresinde pusu kurar,Masumu gizli yerlerde öldürür,Çaresizi sinsice gözler.
8Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v úkrytoch vraždí nevinného. Jeho oči striehnu bezmocného.
9Gizli yerlerde pusuya yatarÇalılıktaki aslan gibi,Kapmak için mazlumu beklerVe ağına düşürüp yakalar.
9Úkladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol biedneho; uchvatne biedneho vtiahnuc ho do svojej siete.
10Kurbanları çaresiz çöker,Saldıranın üstün gücü altında ezilir.
10Čupí a krčí sa, a padne do jeho moci množstvo biednych.
11Kötü insan içinden, ‹‹Tanrı unuttu›› der,‹‹Örttü yüzünü, asla göremez.››
11Hovorí vo svojom srdci: Zabudol silný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.
12Kalk, ya RAB, kaldır elini, ey Tanrı!Mazlumları unutma!
12Povstaň, ó, Hospodine, silný Bože, pozdvihni svoju ruku; nezabudni na ponížených!
13Neden kötü insan seni hor görsün,İçinden, ‹‹Tanrı hesap sormaz›› desin?
13Prečo má bezbožník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srdci, že nebudeš vyhľadávať!?
14Oysa sen sıkıntı ve acı çekenleri görürsün,Yardım etmek için onları izlersin;Çaresizler sana dayanır,Öksüzün yardımcısı sensin.
14Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zármutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bezmocný; sirote si ty spomocníkom.
15Kötünün, haksızın kolunu kır,Sormadık hesap kalmasın yaptığı kötülükten.
15Polám rameno bezbožníka a vyhľadaj bezbožnosť zlostníka, až viacej nenajdeš.
16RAB sonsuza dek kral kalacak,Uluslar Onun ülkesinden temizlenecek.
16Hospodin je Kráľom na večné veky; pohania vyhynú z jeho zeme.
17Mazlumların dileğini duyarsın, ya RAB,Yüreklendirirsin onları,Kulağın hep üzerlerinde;
17Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hospodine; posilňuješ ich srdce a nakláňaš k nim svoje ucho,
18Öksüze, düşküne hakkını vermek için,Bir daha dehşet saçmasın ölümlü insan.
18aby si súdil sirotu a potlačeného, aby viac nestrašil smrteľný človek zo zeme.