¹For everything there is a season, and a time for every purpose under heaven:

¹Všetko má svoj čas a svoju hodinu každá vec pod nebom.

²a time to be born, and a time to die; a time to plant, and a time to pluck up that which is planted;

²Je čas rodeniu sa a čas umieraniu, čas sadeniu a čas vytrhávaniu toho, čo bolo zasadené,

³a time to kill, and a time to heal; a time to break down, and a time to build up;

³čas zabíjaniu a čas hojeniu, čas boreniu a čas staväniu,

⁴a time to weep, and a time to laugh; a time to mourn, and a time to dance;

⁴čas plakaniu a čas smiatiu, čas smúteniu a čas poskakovaniu,

⁵a time to cast away stones, and a time to gather stones together; a time to embrace, and a time to refrain from embracing;

⁵čas hádzaniu kameňov a čas shromažďovaniu kameňov, čas objímaniu a čas vzdialeniu sa od objímania,

⁶a time to seek, and a time to lose; a time to keep, and a time to cast away;

⁶čas hľadaniu a čas trateniu, čas chráneniu a čas odhadzovaniu,

⁷a time to tear, and a time to sew; a time to keep silence, and a time to speak;

⁷čas trhaniu a čas sošívaniu, čas mlčaniu a čas hovoreniu,

⁸a time to love, and a time to hate; a time for war, and a time for peace.

⁸čas milovaniu a čas nenávideniu, čas vojne a čas pokoju.

⁹What profit has he who works in that in which he labors?

⁹Jaký užitok má ten, kto voľačo robí, z toho, čím sa trudí?

¹⁰I have seen the burden which God has given to the sons of men to be afflicted with.

¹⁰Videl som zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili.

¹¹He has made everything beautiful in its time. He has also set eternity in their hearts, yet so that man can’t find out the work that God has done from the beginning even to the end.

¹¹Učinil všetko krásne v svoj čas, i večnosť dal do ich srdca, iba že človek nevystihne diela, ktoré koná Bôh, a to tak od počiatku až po koniec.

¹²I know that there is nothing better for them than to rejoice, and to do good as long as they live.

¹²Viem, že nemajú ničoho lepšieho, než aby sa každý radoval a robil dobré vo svojom živote.

¹³Also that every man should eat and drink, and enjoy good in all his labor, is the gift of God.

¹³Ale aj to, keď ktorýkoľvek človek jedol a pil a videl dobré z ktorejkoľvek svojej práce, je dar Boží.

¹⁴I know that whatever God does, it shall be forever. Nothing can be added to it, nor anything taken from it; and God has done it, that men should fear before him.

¹⁴Viem, že všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním.

¹⁵That which is has been long ago, and that which is to be has been long ago: and God seeks again that which is passed away.

¹⁵To, čo je, bolo už dávno, a to, čo bude, tiež už bolo dávno, a Bôh vyhľadáva to, čo bolo zahnané.

¹⁶Moreover I saw under the sun, in the place of justice, that wickedness was there; and in the place of righteousness, that wickedness was there.

¹⁶A ďalej som videl pod slnkom: miesto súdu, a tam bezbožnosť, a miesto spravedlivosti, a tam tiež bezbožnosť.

¹⁷I said in my heart, “God will judge the righteous and the wicked; for there is a time there for every purpose and for every work.”

¹⁷Povedal som vo svojom srdci: Bôh bude súdiť i spravedlivého i bezbožného, lebo každá vec má svoj čas, a tam sa prijde na každý skutok.

¹⁸I said in my heart, “As for the sons of men, God tests them, so that they may see that they themselves are like animals.

¹⁸Povedal som vo svojom srdci: Deje sa to pre synov človeka, aby ich Bôh cúdil, a aby videli, že sú si podobní hovädám.

¹⁹For that which happens to the sons of men happens to animals. Even one thing happens to them. As the one dies, so the other dies. Yes, they have all one breath; and man has no advantage over the animals: for all is vanity.

¹⁹Lebo to, čo prichádza na synov človeka, prichádza i na hovädá; jedno a to isté prichádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tamto, a všetko to má jedného a toho istého ducha, ani nemá človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko márnosť.

²⁰All go to one place. All are from the dust, and all turn to dust again.

²⁰Všetko ide na jedno a na to isté miesto; všetko povstalo z prachu a všetko sa navráti do prachu.

²¹Who knows the spirit of man, whether it goes upward, and the spirit of the animal, whether it goes downward to the earth?”

²¹Kto vie, či duch synov človeka vystupuje hore, alebo či duch hoviad sostupuje dolu do zeme?

²²Therefore I saw that there is nothing better, than that a man should rejoice in his works; for that is his portion: for who can bring him to see what will be after him?

²²A tak som videl, že nie je ničoho lepšieho nad to, než aby sa človek radoval vo svojich dielach, lebo to je jeho podiel. Lebo kto ho dovedie zpät, aby videl to, čo bude po ňom?