¹Now there were some present at the same time who told him about the Galileans, whose blood Pilate had mixed with their sacrifices.

¹Toho istého času tam boli prítomní niektorí, ktorí mu rozprávali o tých Galileanoch, ktorých krv smiešal Pilát s ich obeťami.

²Jesus answered them, “Do you think that these Galileans were worse sinners than all the other Galileans, because they suffered such things?

²A Ježiš odpovedal a riekol im: A či sa domnievate, že tí Galileania boli hriešni nad všetkých Galileanov, že pretrpeli také veci?

³ I tell you, no, but unless you repent, you will all perish in the same way.

³Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci podobne zahyniete.

⁴ Or those eighteen, on whom the tower in Siloam fell, and killed them; do you think that they were worse offenders than all the men who dwell in Jerusalem?

⁴Alebo tí osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, či sa nazdáte, že oni boli vinní nad všetkých ľudí, ktorí bývajú v Jeruzaleme?

⁵ I tell you, no, but, unless you repent, you will all perish in the same way.”

⁵Nie, hovorím vám; ale ak nebudete činiť pokánie, všetci zrovna tak zahyniete.

⁶He spoke this parable. “A certain man had a fig tree planted in his vineyard, and he came seeking fruit on it, and found none.

⁶A povedal toto podobenstvo: Niekto mal fík, zasadený vo svojej vinici. A prišiel hľadajúc na ňom ovocie, ale nenašiel.

⁷ He said to the vine dresser, ‘Behold, these three years I have come looking for fruit on this fig tree, and found none. Cut it down. Why does it waste the soil?’

⁷Vtedy povedal vinárovi: Hľa, toto už po tri roky prichádzam hľadajúc ovocie na tomto fíku a nenachádzam. Vytni ho; načo ešte i tú zem kazí!

⁸ He answered, ‘Lord, leave it alone this year also, until I dig around it, and fertilize it.

⁸A on odpovedal a riekol mu: Pane, ponechaj ho ešte i tento rok, až ho okopem a pohnojím,

⁹ If it bears fruit, fine; but if not, after that, you can cut it down.’”

⁹či by na budúce nedoniesol ovocia; a keď nie, potom ho vytneš.

¹⁰He was teaching in one of the synagogues on the Sabbath day.

¹⁰A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg.

¹¹Behold, there was a woman who had a spirit of infirmity eighteen years, and she was bent over, and could in no way straighten herself up.

¹¹A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom.

¹²When Jesus saw her, he called her, and said to her, “Woman, you are freed from your infirmity.”

¹²A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci!

¹³He laid his hands on her, and immediately she stood up straight, and glorified God.

¹³A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha.

¹⁴The ruler of the synagogue, being indignant because Jesus had healed on the Sabbath, said to the multitude, “There are six days in which men ought to work. Therefore come on those days and be healed, and not on the Sabbath day!”

¹⁴Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň!

¹⁵Therefore the Lord answered him, “You hypocrites! Doesn’t each one of you free his ox or his donkey from the stall on the Sabbath, and lead him away to water?

¹⁵A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať?

¹⁶ Ought not this woman, being a daughter of Abraham, whom Satan had bound eighteen long years, be freed from this bondage on the Sabbath day?”

¹⁶Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň?

¹⁷As he said these things, all his adversaries were disappointed, and all the multitude rejoiced for all the glorious things that were done by him.

¹⁷A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa dialy od neho.

¹⁸He said, “What is the Kingdom of God like? To what shall I compare it?

¹⁸A tedy vravel: Čomu je podobné kráľovstvo Božie, a čomu ho pripodobním?

¹⁹ It is like a grain of mustard seed, which a man took, and put in his own garden. It grew, and became a large tree, and the birds of the sky lodged in its branches.”

¹⁹Podobné je horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a vrhol do svojej zahrady, a vzrástlo a stalo sa veľkým stromom, a na jeho letorastoch si spravili nebeskí vtáci hniezda.

²⁰ Again he said, “To what shall I compare the Kingdom of God?

²⁰A zase povedal: Čomu mám pripodobniť kráľovstvo Božie?

²¹ It is like yeast, which a woman took and hid in three measures literally, three sata. 3 sata is about 39 litres or a bit more than a bushel of flour, until it was all leavened.”

²¹Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila ho do troch mierok múky, až všetko skyslo.

²²He went on his way through cities and villages, teaching, and traveling on to Jerusalem.

²²A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema.

²³One said to him, “Lord, are they few who are saved?” He said to them,

²³A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal:

²⁴ “Strive to enter in by the narrow door, for many, I tell you, will seek to enter in, and will not be able.

²⁴Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť.

²⁵ When once the master of the house has risen up, and has shut the door, and you begin to stand outside, and to knock at the door, saying, ‘Lord, Lord, open to us!’ then he will answer and tell you, ‘I don’t know you or where you come from.’

²⁵Lebo od tej chvíle, keď vstane domáci pán a zamkne dvere, začnete vonku stáť a klepať na dvere a hovoriť: Pane, Pane, otvor nám! A odpovediac povie vám: Neznám vás, odkiaľ ste.

²⁶ Then you will begin to say, ‘We ate and drank in your presence, and you taught in our streets.’

²⁶Vtedy začnete hovoriť: Jedávali sme pred tebou a pili, a na našich uliciach si učil.

²⁷ He will say, ‘I tell you, I don’t know where you come from. Depart from me, all you workers of iniquity.’

²⁷A povie: Hovorím vám, neznám vás, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci, činitelia neprávosti!

²⁸ There will be weeping and gnashing of teeth, when you see Abraham, Isaac, Jacob, and all the prophets, in the Kingdom of God, and yourselves being thrown outside.

²⁸Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte Abraháma, Izáka, Jakoba a všetkých prorokov v kráľovstve Božom a seba von vyhodených.

²⁹ They will come from the east, west, north, and south, and will sit down in the Kingdom of God.

²⁹A prijdú od východu aj od západu, od severa aj od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom.

³⁰ Behold, there are some who are last who will be first, and there are some who are first who will be last.”

³⁰A hľa, sú poslední, ktorí budú prví, a sú prví, ktorí budú poslední.

³¹On that same day, some Pharisees came, saying to him, “Get out of here, and go away, for Herod wants to kill you.”

³¹Toho istého dňa pristúpili niektorí farizeovia a vraveli mu: Vyjdi a idi odtiaľto, lebo Heródes ťa chce zabiť.

³²He said to them, “Go and tell that fox, ‘Behold, I cast out demons and perform cures today and tomorrow, and the third day I complete my mission.

³²A on im povedal: Iďte a povedzte tej líške, že hľa, vyháňam démonov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.

³³ Nevertheless I must go on my way today and tomorrow and the next day, for it can’t be that a prophet perish outside of Jerusalem.’

³³Avšak musím i dnes i zajtra i pozajtre chodiť, lebo nie je možné, aby zahynul prorok inde než v Jeruzaleme.

³⁴ “Jerusalem, Jerusalem, that kills the prophets, and stones those who are sent to her! How often I wanted to gather your children together, like a hen gathers her own brood under her wings, and you refused!

³⁴Ó, Jeruzalem, Jeruzalem, ty, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, ktorí bývajú poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel shromaždiť tvoje deti tak, ako sliepka svoje kurence pod svoje krýdla! A nechceli ste!

³⁵ Behold, your house is left to you desolate. I tell you, you will not see me, until you say, ‘Blessed is he who comes in the name of the Lord!’” Psalm 118:26

³⁵Hľa, zanecháva sa vám váš dom pustý. A ameň vám hovorím, že ma už nikdy neuvidíte, dokiaľ neprijde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!