1A Samuel zomrel. A shromaždil sa celý Izrael, a smútili za ním, a pochovali ho v jeho dome, v Ráme. A Dávid vstal a odišiel dolu na púšť Fáran.2A bol nejaký človek v Máone, ktorého majetok bol na Karmele. A bol to veľmi veľký človek, ktorý mal tri tisíce oviec a tisíc kôz a strihal svoje ovce na Karmele.3Meno človeka bolo Nábal a meno jeho ženy Abigaiľ, a bola to rozumná žena a krásna, ale človek bol tvrdý a zlostný vo svojich skutkoch a pochádzal z rodu Kálefovho.4Keď počul Dávid na púšti, že Nábal strihá svoje ovce,5poslal Dávid desať mládencov, a Dávid povedal mládencom: Iďte hore na Karmel a zajdite k Nábalovi a pozdravte ho v mojom mene.6A takto poviete: Živému zdar! A tebe pokoj i tvojmu domu pokoj i všetkému, čo máš, pokoj!7Teraz som počul, že máš strihačov. Nuž tvoji pastieri boli s nami; neukrivdili sme im, ani sa im nič nestratilo po všetky dni, čo boli na Karmele.8Opýtaj sa svojich sluhov, a povedia ti. Preto nech najdú títo mládenci milosť v tvojich očiach, lebo sme prišli na dobrý deň. Daj, prosíme, to, čo najde tvoja ruka, svojim služobníkom a svojmu synovi Dávidovi.9Keď ta prišli mládenci Dávidovi, hovorili Nábalovi podľa všetkých týchto slov v mene Dávidovom a utíchli.10Na to odpovedal Nábal služobníkom Dávidovým a riekol: Kto je Dávid a kto syn Izaiho? Dnes je mnoho sluhov, ktorí utekajú každý od svojho pána. -11A, ľaľa, vezmem svoj chlieb, svoju vodu a svoje mäso toho, čo som pobil pre svojich strihačov, a dám to mužom, o ktorých neviem, odkiaľ sú!12A mládenci Dávidovi sa obrátili na svoju cestu a navrátili sa a prišli a oznámili mu všetky tie slová.13Vtedy riekol Dávid svojim mužom: Pripášte každý svoj meč! A tak pripásali každý svoj meč. A pripásal i Dávid svoj meč. A tak išlo hore za Dávidom asi štyristo mužov, a dvesto ich zostalo pri batožine.14Ale Abigaili, žene Nábalovej, oznámil jeden mládenec z mládencov Nábalových a povedal: Hľa, Dávid, poslal poslov z púšte blahoželať nášmu pánovi, a on sa hnevivo osopil na nich a odbyl ich.15A tí mužovia nám boli veľmi dobrí, a nebolo nám nijako ublížené, ani sme nestratili ničoho po všetky dni, čo sme chodili s nimi, keď sme bývali na poli.16Múrom nám boli i vnoci i vodne po všetky dni, čo sme boli s nimi pasúc stádo.17Preto teraz vedz a vidz, čo urobíš, lebo už je hotové zlé na nášho pána i na celý jeho dom, a on je taký syn beliála, že sa nedá s ním hovoriť.18Vtedy sa ponáhľala Abigaiľ a vzala dvesto chlebov, dve kožice vína, päť pripravených oviec, päť satov praženého zrna, sto sväzkov sušeného hrozna a dvesto hrúd sušených fíkov a naložila to na oslov.19A povedala svojim služobníkom: Iďte napred, hľa, ja pojdem za vami. Ale svojmu mužovi, Nábalovi, nepovedala o tom.20A stalo sa, kým ona jazdiac na oslovi sostupovala na skrytom mieste s vrchu, že tu hľa, i Dávid i jeho mužovia schádzali oproti nej, a tak sa stretla s nimi.21A Dávid bol povedal: Iba na sklamanie som strážil všetko to, čo patrilo tomuto na púšti, takže sa nič nestratilo zo všetkého toho, čo bolo jeho, a odplatil sa mi zlým za dobré.22Tak nech učiní Bôh nepriateľom Dávidovým a tak nech pridá! Ba doista neponechám zo všetkého toho, čo má, do ranného svetla, ani močiaceho na stenu.23A keď uvidela Abigaiľ Dávida, poponáhľala sa a sosadla s osla a padla pred Dávidom na svoju tvár a poklonila sa až k zemi.24A padnúc k jeho nohám riekla: Na mne, môj pane, samej, nech leží tá neprávosť. A dovoľ, prosím, svojej dievke, aby hovorila v tvoje uši a počuj slová svojej dievky!25Nech neobracia, prosím, môj pán mysle svojho srdca k tomu mužovi beliála, na Nábala, lebo jaké je jeho meno, taký aj je; Nábal, je jeho meno, a je bláznovstvo u neho. A ja, tvoja dievka, som nevidela služobníkov svojho pána, ktorých si bol poslal.26A tak teraz, môj pane, jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ti Hospodin zabránil, aby si nevošiel do krvi, a aby ti nepomohla tvoja vlastná ruka. Preto teraz nech sú tvoji nepriatelia jako Nábal i tí, ktorí hľadajú proti môjmu pánovi zlého.27Nuž teraz tento dar, ktorý doniesla tvoja služobnica svojmu pánovi, nech sa dá mládencom, ktorí chodia za mojím pánom.28Odpusti, prosím, previnenie svojej dievky, lebo Hospodin istotne učiní môjmu pánovi stály dom, pretože môj pán bojuje boje Hospodinove, a zlé sa nikedy nenašlo pri tebe od počiatku tvojich dní.29A keby aj povstal človek, aby ťa prenasledoval a hľadal tvoju dušu, nuž bude duša môjho pána sviazaná vo sväzku živých u Hospodina, tvojho Boha, ale dušu tvojich nepriateľov zahodí preč ako z praku.30A stane sa, keď učiní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, o ktorom hovoril, že ho pošle na teba, a ustanoví ťa za vodcu nad Izraelom,31nebude ti to na závadu, ani to nebude na urážku srdca môjho pána, ako keby bol vylial nevinnú krv, alebo keby si môj pán bol sám pomohol; ale keď Hospodin učiní dobre môjmu pánovi, rozpomenieš sa na svoju dievku.32Na to riekol Dávid Abigaili: Nech je požehnaný Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý ťa poslal dnes oproti mne,33a požehnaný tvoj rozum i ty požehnaná, ktorá si ma zdržala tohoto dňa, aby som nevošiel do krvi, a aby mi nepomohla moja vlastná ruka.34Ale jako že žije Hospodin, Bôh Izraelov, ktorý mi zabránil, aby som ti neurobil zlého, keby si sa nebola poponáhľala a prišla oproti mne, že by nebol pozostal Nábalovi do ranného svetla ani močiaci na stenu.35A tak vzal Dávid z jej ruky to, čo mu doniesla, a jej povedal: Iď v pokoji hore do svojho domu. Hľaď, počul som na tvoj hlas a ctím si tvoju osobu.36Potom prišla Abigaiľ k Nábalovi, a hľa, mal hostinu vo svojom dome, jako býva hostina u kráľa. A srdce Nábalovo sa rozveselilo v ňom, a bol náramne opilý. A nepovedala mu ničoho, ani malého ani veľkého, až bolo svetlo ráno.37A stalo sa na druhý deň ráno, keď už bolo vyšlo víno z Nábala, a jeho žena mu oznámila, čo sa prihodilo, že zmŕtvelo jeho srdce v ňom, a on sa obrátil na kameň.38A stalo sa tak asi o desať dní, že Hospodin uderil Nábala, a zomrel.39Keď potom počul Dávid, že zomrel Nábal, povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý rozsúdil pru môjho pohanenia vyhľadajúc to z ruky Nábalovej a zdržal svojho služobníka od zlého a zlosť Nábalovu shrnul Hospodin zpät na jeho hlavu. Potom poslal Dávid poslov a hovoril Abigaili, aby si ju vzal za ženu.40A keď prišli služobníci Dávidovi k Abigaili na Karmel, hovorili jej a riekli: Dávid nás poslal k tebe, a chce si ťa vziať za ženu.41A ona vstanúc poklonila sa tvárou k zemi a riekla: Hľa, nech ti je tvoja dievka za služobnicu umývať nohy služobníkov svojho pána.42Potom sa ponáhľala Abigaiľ a vstanúc sadla na osla i jej päť dievok, ktoré išly za ňou, a tak išla za poslami Dávidovými, a bola mu ženou.43Achinoam si vzal Dávid z Jezreela, a boly mu obe za ženy.44A Saul dal Míchaľ, svoju dcéru, ženu Dávidovu, Paltimu, synovi Laišovmu, ktorý bol z Gallíma.